Ďeťom na mieru. Autorská hračka socialistického Československa
Niet azda pochýb, že hračka predstavuje zo zberateľského hľadiska významný artefakt. Má svoju kultúrnu a spoločenskú hodnotu aj napriek tomu, že môže pochádzať len z nedávnej minulosti. Dôkazom toho sú mnohé múzejné a galerijné inštitúcie, kde hračky tvoria súčasť ich akvizičnej činnosti, a tak cesty získavania, spôsoby uchovávania či východiská výskumu môžeme potom sledovať na výstavných podujatiach, ktoré majú rôznorodé podoby prezentácií.
V posledných rokoch sme boli svedkami niekoľkých výstav, na ktorých boli prezentované hračky nielen ako súčasť každodenných činností detí, ale aj ako súčasť historickej pamäti (Ako sa hrali naši, Múzeum mesta Bratislavy 2021/2022) či hračky z pohľadu didaktiky (Od hračky po hračku, Bibiana 2021/2022), prípadne perspektívy jej tradičnej remeselnej výroby (Drevené koníky, ÚĽUV Košice, 2022). Aj Slovenské múzeum dizajnu uchováva vo svojich zbierkach niekoľko pozoruhodných hračiek. Či už sú to autíčka z produkcie Tatrasmalt, n. p., závod Pohorelá, plyšové hračky z výrobného družstva Mlaď Handlová, autorské hračky od Václava Kautmana, Mariána Hubu, Ľudmily Fintorovej alebo leporelo od Jana Meisnera. Práve československá autorská hračka sa stala predmetom výskumu Lucie Skřivánkovej, kurátorky Umeleckopriemyselného múzea v Prahe (UPM), ktorá pripravila v spolupráci so Slovenským národným múzeom v Bratislave (SNM) výstavu Deťom na mieru. Autorská tvorba pre deti v socialistickom Československu (SNM, Harmincova sieň, 30. novembra 2023 – 2. júna 2024). Pri príležitosti výstavy, ktorej dizajn navrhol v Prahe žijúci slovenský umelec Tomáš Džadoň a UPM vydalo k téme výstavného projektu súhrnnú publikáciu1, sme kurátorku Luciu Skřivánkovú požiadali o rozhovor.
Výstava Deťom na mieru je pravdepodobne výsledkom vášho dlhoročného výskumu, v ktorom sa zaoberáte dizajnérskou produkciou pre deti. Viedlo vás k nemu vedomie, že dizajn pochádzajúci zo socialistickej epochy päťdesiatych až osemdesiatych rokov je všeobecne zatiaľ málo prebádanou oblasťou a treba ho analyzovať novými prístupmi?
V Českej republike bol v posledných zhruba dvoch dekádach usporiadaný celý rad výstav, ktoré mapovali dizajn socialistického Československa ako tzv. fenomén retro. Projekty sa zameriavali na veci, ktoré boli pre bytovú kultúru a životný štýl typické, dostupné a vyrábali sa sériovo, spomeniem za všetkých aspoň Husákovo 3+1 vo výstavnej sieni Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe v roku 2007, Bruselský sen v Galérii hlavného mesta Prahy – Mestskej knižnici o rok neskôr alebo Retro 70. a 80. rokov v Tančiacom dome v roku 2016. V rokoch 2014 – 2016 bolo založené dokonca Retromuseum v Chebe a pred dvoma rokmi Retro Múzeum Praha. Populárne sú reedície dobových hračiek či kníh. Môj výskum bol pôvodne zameraný na detskú izbu v tomto období. Potom, čo sa mi ponúkla možnosť usporiadať výstavu v komornom priestore Harmincovej siene Slovenského národného múzea, musela som tomu prispôsobiť aj koncept výstavy, a keď som v depozitári nábytku UPM objavila detský súbor typu nábytok-hračka sochára Vincenca Vinglera v podobe štyroch štylizovaných zvieratiek, mala som jasno. Zamerala som na autorskú tvorbu pre deti približne do veku desiatich rokov v oblasti nábytku, hračky a knižnej grafiky – z veľkej časti na predmety, ktoré vznikli ako prototypy alebo boli súčasťou obmedzených sérií pre predškolské a školské vzdelávacie zariadenia. Teda na predmety, ktoré sa nevyrábali sériovo a neboli bežne dostupné a ľudia ich buď nepoznajú vôbec, alebo sa s nimi mohli zoznámiť na stránkach časopisov či na výstavách a veľtrhoch. Mojím hlavným kritériom bolo, nakoľko ten-ktorý autor dokázal pracovať s predpokladom, že deti nie sú malí dospelí a majú úplne špecifické potreby. Je však zrejmé, že toto kritérium spĺňali aj autori, ktorých hračky boli na tuzemskom trhu dostupné, to sa týka napríklad tvorby Libuše Niklovej, hračiek pre český ÚLUV či slovenský ÚĽUV, vystrihovačiek Marie Černej-Běhounkovej a, samozrejme, aj ilustrácií pre deti. Domnievam sa, že výstava a publikácia Deťom na mieru predstavujú jednu z prvých sond tohto typu do spomínanej problematiky u nás, a veľmi by som si priala, aby na ňu nadviazali ďalší bádatelia.
Socialistický dizajn unikátnym spôsobom vytvára práve jeho spoločenský kontext, v ktorom vznikal. Nedávno sa uskutočnila v Umeleckopriemyselnom múzeu v Berlíne výstava Retrotopia. Design for Socialist Spaces, ktorá sa zamerala na pozoruhodné verejné a súkromné dizajnérske počiny krajín bývalého socialistického bloku a Juhoslávie v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch. Výstava naznačila, že viac ako tridsať rokov po páde Berlínskeho múru pred nami ožívajú témy a oblasti budúcich výskumov z rôznych perspektív. Myslíte si, že socialistický dizajn je atraktívny nielen pre bádateľky a bádateľov z domáceho prostredia, ale aj západné galerijné/ muzeálne inštitúcie a ich publikum?
Myslím si, že určite. Pamätám sa na prvú výstavu, ktorá skúmala dizajn, architektúru, film a popkultúru na oboch stranách železnej opony v čase studenej vojny – bola ňou výstava Cold War Modern: Design 1945 – 1970 v londýnskom Viktoria and Albert Museum v roku 2008. Oslovila ma vtedy nielen svojím architektonickým riešením a výberom exponátov, ale predovšetkým množstvom aha-momentov, ktoré vyplynuli práve z porovnania takého odlišného spoločenského, ekonomického, politického a kultúrneho kontextu. Ja sama som sa v jednom svojom výskumnom období zaoberala fenoménom panelových sídlisk v českých krajinách v päťdesiatych až osemdesiatych rokoch 20. storočia a bolo veľmi zaujímavé sledovať, ako k rovnakej téme pristupujú bádatelia z bývalého socialistického bloku a, naopak, zo západnej Európy a aká odlišná bola ich percepcia tohto fenoménu. Tak pri téme panelákov, ako pri socialistickom dizajne, bytovej kultúre alebo móde pozorujem u nás aj v cudzine zotrvávajúci, alebo dokonca mierne rastúci záujem o ich reflexiu: svedčí o tom počet vydaných kníh, realizovaných výstav i výskumných zámerov.
Výstavou v bratislavskom Slovenskom národnom múzeu prezentujete autorskú tvorbu pre deti. Ide predovšetkým o hračky, detské herné prvky či knižky od konkrétnych autorov z Čiech a Slovenska, ktorí sa venovali popri svojej voľnej či úžitkovej tvorbe aj tej pre deti. Chceli ste zámerne obísť sériovú produkciu, ktorá sa v období socializmu nevyhla ideologickým tlakom, aj keď išlo o oblasť úžitkového umenia? To, že socialistická ideológia zasiahla aj do tejto oblasti, dokumentujú hračky, ktoré mali reprezentovať určitú súťaživosť medzi Východom a Západom (rakety, kozmonauti) alebo socialistickú kolektivizáciu. Napríklad zberateľ československých retro hračiek Ján Petrák v rozhovore pre Designum 3/2010 spomína autíčko zo šesťdesiatych rokov z produkcie slovenského závodu Tatrasmalt Pohorelá, „ktoré vyzerá ako americké, ale na boku má modro-biely pás s nápisom Hliadka Verejnej bezpečnosti“, alebo Škodu 1200 ako malý kabriolet, v ktorom sedia družstevník a družstevníčka.
Sériovej produkcii som sa vyhnúť nechcela, pretože aj jej kvalita sa odvíjala predovšetkým od osobnosti návrhára, dobrým príkladom je Libuša Niklová, ktorá dokázala tak inovatívne spracovať gumu a plastické hmoty, že vydobyla tomuto druhu hračiek v rámci československej hračkárskej tvorby rovnocenné postavenie po boku oceňovaných a textilných výrobkov.
Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2024 na s. 56. Viac informácií o predaji časopisu Designum.
Designum oslavuje tento rok 30. výročie svojho vzniku! Pri tejto príležitosti bola v Galérii dizajnu Satelit otvorená výstava a k prvému tohtoročnému číslu sme Vám pribalili malý darček v podobe zápisníka.
