Problém „škaredých“ učebníc je komplexný

Posledné dva roky som strávila učením na základnej škole v Malčiciach, ktorú navštevovali prevažne deti z marginalizovaného prostredia. Je zaujímavé, že ako učiteľka som znovu zažívala rovnako nepríjemné stavy zo školského prostredia, aké som mávala ako žiačka. Pribudli novšie typy lavíc a interaktívne tabule, ale je až zarážajúce, ako málo sa zmenilo všetko ostatné.

Vďaka tomu sa vrátili dávno potlačené spomienky. Napríklad na učebnicu matematiky, ktorá bola v sivozelených farbách, plná trpasličích maskotov, ktoré svojou štylizáciou nepodarene napodobňovali Disneyho animáky. Napriek škeriacim sa postavičkám pôsobila temne a príklady z nej som počítala s takmer klaustrofobickou úzkosťou. Nezáživnosť obsahu len podčiarkla celkovo odpudzujúci dojem. Bola to Matematika pre 2. ročník základných škôl z roku 2001 od vydavateľstva Orbis Pictus Istropolitana.

Listovanie učebníc asi nikdy nepatrilo medzi obľúbené voľnočasové aktivity akéhokoľvek žiaka, ale nepamätám si na jedinú, ktorá by ma v detstve vizuálne oslovila. Ilustrácie boli buď príliš nemoderné, patetické, alebo sa, naopak, snažili svojou gýčovosťou zapáčiť. Tak či tak, efekt bol lacný. Fotky pôsobili neaktuálne, farby akosi ošúchane.

Prehupnime sa v čase o dvadsať rokov neskôr a zistíme, že situácia sa až tak nezmenila. Učebnica literatúry je dokonca tá istá, z ktorej som sa učila na druhom stupni základnej školy ja (ak nepočítam niektoré aktualizované texty, napríklad, do sekcie „populárne piesne“ pribudol text pesničky Horehronie od Kamila Peteraja).

Prečo je to tak?

Problém „škaredých“ učebníc je komplexný a vo veľkej miere súvisí s tým, že spadá do kompetencie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho zle nastavených procesov.

Ešte do roku 2020 fungoval nasledovný systém: ministerstvo školstva v prípade potreby vypísalo výberové konanie na tvorbu edukačnej publikácie. Výberové konanie vyhralo jedno vydavateľstvo s jednou učebnicou. Najväčší tlak bol, samozrejme, na cenu a rýchlosť výroby. To zákonite znamenalo, že výberové konanie mohli vyhrať len produkty, ktoré upustili od kvality. Ale nie od kvality didaktickej, na tej sa trvalo, do úzadia musela ísť kvalita vizuálneho prevedenia. Čo teda spravili vydavatelia? Zaplatili ľudí, ktorí boli schopní „nasekať“ čo najviac obsahu na čo najmenšiu plochu.

V roku 2020 sa otvoril trh s učebnicami, čo v praxi znamená, že školy dostali peniaze, aby si učebnice, ktoré na daný predmet chcú, vyberali samy. Učebnice však musia byť stále s ministerskou doložkou, teda ministerstvo ich musí schváliť alebo odporúčať. Podľa Smernice č. 1/2022 o edukačných publikáciách získa takáto publikácia doložku, ak dostane kladný recenzný posudok odborníkov, ktorí sú v registri ministerstva školstva, a/alebo priamy posudok zamestnanca ministerstva školstva.

Kritérií hodnotenia je podľa dokumentu na stránke Štátneho pedagogického ústavu 37, z toho tieto sa týkajú vizuálnej úpravy:

1. Učebnica sa skladá z rôznorodých obrazových, grafických komponentov.
2. Tieto obrazové komponenty neplnia len funkciu ilustrácie a konkretizácie textu, ale aj funkciu zdroja ďalších informácií v zmysle nositeľa hlbších významov (ikonický – obrazový text).
3. Využitie grafických symbolov na riadenie učenia.
4. Prítomnosť zvláštnych farieb pre určité časti textu.
5. Adekvátnosť typografickej veľkosti písma k danej vekovej kategórii žiakov.
6. Grafické spracovanie učebnice je prehľadné, umožňuje sa v nej orientovať.
7. Miera zabezpečenia prehľadnosti a lepšieho členenia medzititulkami alebo margináliami.
8. Dôslednosť celkového vzhľadu učebnice z hľadiska grafickej úpravy, farebnosti a typografie. Podľa zoznamu recenzentov na stránke ministerstva môžeme tvrdiť, že sú to najmä absolventi pedagogického štúdia. To znamená, že sa celkom určite vedia kompetentne vyjadriť k obsahu edukačnej publikácie, ťažko však vedia poskytnúť odborný posudok na vizuálnu, grafickú a technickú stránku. Navyše, nastavené kritériá sú vágne, nič nedefinujú a nevysvetľujú, výsledok hodnotenia je teda postavený skôr na dojmoch a estetickom vkuse recenzenta, než na skutočnej kvalite prevedenia.

Dobrá správa však je, že celý proces vydávania ministerských doložiek sa oproti minulosti výrazne zrýchlil. Ministerstvo má 21 dní, aby po doručení kompletnej žiadosti o doložku poverilo príslušné orgány vypracovaním posudku. Ten by mal byť hotový najneskôr do 90 dní. Následne je doložka vydaná bezodkladne. To znamená, že celý proces by nemal trvať viac ako 111 dní. V minulosti mohol schvaľovací proces trvať aj vyše roka.

Jednoduchší prístup k ministerskému schváleniu sa prejavil aj na trhu učebníc. V posledných dvoch rokoch pribudlo veľké množstvo nových a alternatívnych titulov. Dosiahli sme pravý kapitalizmus, konkurenčný boj o zákazníka sa začal, školy vo veľkom nakupujú nové učebnice. Niekto by mohol očakávať, že latka kvality sa musí zaručene dvihnúť.

Proces dizajnu v praxi

Oslovila som niekoľko dizajnérov a dizajnérok, ktorí sa venujú dizajnu učebníc alebo iných edukačných materiálov. Pýtala som sa ich, ako prebieha spolupráca s vydavateľstvom, ako vyzerá zadanie zákazky, do akej miery má dizajnér voľnosť v rozhodovaní a podľa čoho sa rozhoduje. Tiež ma zaujímalo, či sa dizajn učebníc testuje a či sa prihliada aj na žiakov so špeciálnymi potrebami.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 4/2022 na s. 60
Predaj časopisu Designum