ART DESIGN FASHION. Stála expozícia Umeleckopriemyselného múzea v Brne
Minulé číslo časopisu Designum prinieslo recenziu retrospektívy dizajnéra Jiřího Pelcla v brnianskom Umeleckopriemyselnom múzeu. V deň jej vernisáže 26. novembra 2021 táto inštitúcia otvárala aj novo inštalovanú stálu expozíciu ART DESIGN FASHION.
Umeleckopriemyselné múzeá vznikali od polovice 19. storočia so zámerom kultivovať vkus návrhárov, výrobcov, obchodníkov a spotrebiteľov. Kvalitný dizajn mal byť prostriedkom na zvýšenie konkurencieschopnosti výrobkov. Rýchla obmena bežnej produkcie však kolidovala s muzeálnym konceptom zameraným na fixovanie výnimočných počinov, tieto inštitúcie orientovali svoje akvizície skôr po „kunsthistorickej“ línii, sústreďovali exkluzívne výtvory umeleckého remesla. Platí to aj pre brnianske Umeleckopriemyselné múzeum založené v roku 1873. Pôvodne vzniklo z iniciatívy lokálnych priemyselníkov a dnes je súčasťou Moravskej galérie.
Základný problém múzeí a galérií zameraných na úžitkovú tvorbu predstavuje to, že exponáty obvykle prezentujú mimo kontextu svojho určenia, bez možnosti preverovať ich reálnu praktickú funkčnosť. Vizuálna stránka úžitkových predmetov síce môže poskytnúť popri estetickom pôsobení aj dôležité informácie o ich fungovaní, žiada sa však doplniť ju náhľadom do procesov a kontextov pôsobenia dizajnu. K odhaľovaniu a interpretovaniu rôznorodých vrstiev prezentovaných artefaktov môže pomôcť aj aktívne zapojenie návštevníka. Znamená to skôr klásť otázky, než autoritatívne divákovi ponúkať nespochybniteľné dizajnérske hodnoty. „Less exposition, more proposition“ je heslo Múzea dizajnu v Londýne, ktoré vzniklo ako aktuálnejšia alternatíva najstaršieho umeleckopriemyselného múzea na svete – londýnskeho Viktóriinho a Albertovho múzea založeného v roku 1852.
Aj Umeleckopriemyselné múzeum v Brne prešlo viacerými vývojovými fázami sprevádzanými pokusmi o dynamizovanie konzervatívnej koncepcie „kamennej“ inštitúcie. Za všetky spomeňme výstavu Miesto činu z rokov 2001 – 2002. Exponáty na nej kurátori predstavovali ako dôkazový materiál kriminálnych prípadov, ktoré mal návštevník pomocou významových asociácií rekonštruovať. Kritici namietali, že kontexty a príbehy tu predstavovali plod individuálnej imaginácie kurátorov a miera ich všeobecnej platnosti bola preto diskutabilná. Obhajcovia oponovali: subjektívne ladený príbeh môže byť lepší než žiadny príbeh a vykonštruovaný kontext produktívnejší než žiadny kontext.
Pointou obsiahleho úvodu ku komentárom k novej stálej expozícii Umeleckopriemyselného múzea v Brne by mohlo byť to, že organizátori výstav dizajnu stoja pred viacerými dilemami a žiadna z nich nemá dokonalé riešenie. Kurátori zvolili skôr tradičnejšiu koncepciu v duchu „Wunderkammer“ (kabinetu kuriozít) než analytický pohľad, ktorý by sa zameral na zmysel dizajnérskych aktivít v aktuálnej spoločenskej situácii. Viacerí odborníci (Marta Filipová, Matthew Rampley, Lada Hubatová-Vacková a ď.)1 to identifikovali ako hendikep. Na druhej strane môže takýto prístup lepšie osloviť bežného diváka. Pastva pre oči má azda väčší potenciál kultúrno-osvetového prínosu než výstavy typu viedenského bienále, na ktorých sa dizajn mení na nástroj sociálneho inžinierstva a rozpúšťa sa v nekonečných textoch, ktoré málokto číta.
- Filipová, Marta – Rampley, Matthew. Design muzeum mezi jeskyní a obchodním domem. In: Artalk [online]. 13/12 2021 [cit. 2022-05-10]. Dostupné na internete: https://artalk. cz/2021/12/13/zpatky-do-designove-jeskyne/ Hubatová-Vacková, Lada. Ještě ke stálé expozici Uměleckoprůmyslového muzea MG v Brně. In: Artalk [online]. 17/12 2021 [cit. 2022-05-10]. Dostupné na internete: https://artalk.cz/2021/12/17/jeste-ke-staleexpozici-umeleckoprumysloveho-muzea-mg-v-brne/
Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2022 na s. 44
Predaj časopisu Designum