Inšpirácia papierom V. Jozef Bajus – fascinácia odpadom

Počas leta 2022 sa v Galérii X prezentuje už piate pokračovanie cyklu výstav Inšpirácia papierom, ktorý kurátorsky pripravuje Silvia Fedorová. Cyklus sa začal v roku 2010, keď sa zo Slovenska a ďalších európskych krajín svojou tvorbou predstavilo 18 umelkýň, ktoré pracujú s papierom v oblasti šperku a objektu. Cieľom výstavy bolo podporiť záujem o túto oblasť a predstaviť mnohotvárnosť techník a autorských prístupov. V tomto zámere pokračovali aj nasledujúce výstavy a účasť zahraničných ako aj našich autorov a autoriek ponúkla osobité koncepcie tvorby v celej škále techník, ktoré papier umožňuje – vrstvenie, skladanie, pletenie, lepenie, strihanie, prešívanie, tvarovanie brúsením, opaľovaním a rôzne ďalšie autorské techniky.

Súčasná výstava ponúka najnovšiu tvorbu niektorých známych zahraničných účastníčok z predchádzajúcich výstav ako sú Rakúšanky Babsi Daum, Susanne Holzinger, Marga Person, Ingrid Gaier a Maďarka Eszter Bornemisza. Prvýkrát v Bratislave možno vidieť práce Gerdy Kohlmayr z Rakúska. Domácich tvorcov a tvorkyne zastupujú Zuzana Graus Rudavská, Mira Podmanická, Soňa Sadilková, Adriena Pekárová, Peter Roller, Miro Brooš a Jozef Bajus, žijúci v Buffalle, USA. 

Papier je veľmi prístupný materiál, účastník každodenných rituálov a mnohorakých interakcií, ktoré sprevádzajú a ovplyvňujú náš život, materiál, ktorého vlastnosti umožňujú jeho viacnásobné spracovanie. Čoraz viac umelcov sa obracia k papieru, ktorý už bol použitý, odložený, vyhodený, či aj nadbytočne vyprodukovaný a zároveň nepovšimnutý, ba až odmietnutý, a to vo forme letákov, potlačený rôznymi reklamami a pod. a nachádza v ňom inšpiráciu a východisko pre svoje umelecké zámery. Tento spôsob „recyklácie“ odpadu je aj bázou súčasnej tvorby Jozefa Bajusa. Jeho návšteva v Bratislave bola príležitosťou pre nasledujúci rozhovor.

Si školením textilný výtvarník, pracoval si v oblasti dizajnu aj voľnej tvorby. V poslednom desaťročí do tvojej tvorby vstúpil papier a rôzne ďalšie použité materiály, ktoré recykluješ a dávaš im novú umeleckú formu. Pravidelne sa zúčastňuješ aj bratislavských výstav Inšpirácia papierom. Jej piate pokračovanie sa práve koná v galérii X v Bratislave. Ako sa dívaš na papier ako na umelecké médium?

Papier má vo svojej originálnej podobe úžasný potenciál na experiment a možnosť transformácie do novej výtvarnej formy. Ako výtvarník som ním dlhodobo fascinovaný – jeho haptickými kvalitami, pružnosťou, možnosťami trhať, rezať, prešívať ho, vrstviť alebo kombinovať s inými materiálmi. Popri tradičnom ručnom papieri ma priťahujú aj papierové materiály, ktoré sú veľakrát odsúdené na vyhodenie. Poskytujem im druhú šancu, hľadám v nich inšpiráciu, skúmam ich minulosť, nachádzam zaujímavé súvislosti alebo príbehy, ktoré v konečnom dôsledku dodávajú mojim prácam jedinečnosť. Experiment s papierom je pre mňa fascinujúci proces, vždy plný prekvapení a nečakaných nových riešení.

Takto spracovaný papier vystavuješ aj v Galérii X…

Aj tu sú diela, čo vznikli recykláciou, ako je Trojrozmerný objekt z obálok. Obálky som dostal ako dar v rodinnej galérii so 125-ročnou tradíciou, kde sa kedysi predávali. Ich hodnota je v ich veku, sú asi 100 rokov staré a patrili starému otcovi súčasnej galeristky. Na ne som natlačil fragmenty textov z listov jej otca, ktorý bojoval v 2. svetovej vojne a z Francúzska ich posielal domov rodine. Obálky od praotca, texty otca na súčasnom objekte. Snažil som sa spojiť prítomnosť s minulosťou. Patina, ktorú tá obálka má, je pre mňa veľmi vzácna hodnota. Sprítomnil som príbeh, ktorý preklenul čas a posunul som ho ďalej.

Je to osem rokov od výstavy Úniky a návraty v galérii SMD Satelite¹, na ktorej si vystavoval aj ty. Pri tejto príležitosti sme spolu do sprievodného katalógu robili rozhovor, kde si zmapoval svoju dovtedajšiu prácu súvisiacu s textilnou tvorbou. Rozhovor si končil očakávaním nových výziev… zdá sa, že prišli a tvoja tvorba sa dosť zmenila, pracuješ s novými materiálmi a od komorných diel si prešiel k veľkorysým rozmerným inštaláciám.

Rok 2014 bol pre mňa rokom zlomu. Naznačila to už moja výstava v Bratislave Vzdialené volania (november 2013 – január 2014)² a náznak nového smerovania dokumentujú aj posledné stránky knihy k tejto výstave³. Nasledujúcou výstavou som sa naplno orientoval na inštalácie v priestore a recykláciu. Koncom roka 2014 som mal výstavu v galérii Hallwalls v Buffale, ktorá bola celá zameraná na tvorbu z použitých materiálov, odpadu, z materiálov zozbieraných z rôznych fabrík alebo aj darovaných.  Jedna z vecí na výstave vznikla z materiálu, ktorý som sám 3 až 4 roky zbieral, tzv. junk mails (nevyžiadanú pošta) – reklamy, letáky, odpad… Zaplnil som veľa krabíc, a tá kopa dôrazne ukázala, aké ohromné množstvo zbytočných tlačovín sa vyrába a rozdáva. V budove, kde mám svoj ateliér, sú aj rôzne iné firmy. Dali mi možnosť ísť do týchto firiem, urobiť si tu prieskum, čo vyhadzujú, ktorý materiál pre nich nemá žiadnu hodnotu, nepotrebujú ho. Tieto materiály som zbieral rok a vytvoril som z nich sériu piatich inštalácií. Každá bola z iného materiálu – od kovov, cez papier, plasty a rôzne iné, s využitím princípu multiples.

Prečo ťa zaujíma práve odpad a ako s ním pracuješ?

Na používaní odpadových materiálov ma fascinuje to, že je to vždy niečo nové, nachádzam iný nový materiál, ktorý musím vyskúmať, robiť vzorky, makety, musím overovať, ako sa správa, ako ho môžem pretvoriť do výtvarného diela. Je to príťažlivé a zároveň je to výzva, aby som vytvoril niečo nezvyčajné a objavné. Posúva ma to ďalej. Recykláciou dávam šancu materiálu žiť ďalej v novej forme.

Z tvojej obrazovej dokumentácie ma zaujal objekt zo zlatých krabičiek. O čo ide?

Inštalácia sa volá Gold Rush (Zlatá horúčka), rovnako ako celá výstava. Realizoval som ju z vyselektovaných, vyhodených materiálov od firiem, ktoré sídlia v tej budove, kde mám ateliér. Svoju činnosť zbierania materiálov prirovnávam k „zlatej horúčke“ – honbe za bohatstvom – ako paralelu známej zlatej horúčky z čias osídľovania západnej časti Ameriky v 19. storočí. Zozbierané materiály boli pre mňa cenné – skoro ako to zlato pre zlatokopov.

Závesný objekt Gold Rush hovorí o firemnej kultúre, plytvaní, neúcte k veciam…

Je to 1 500 kusov papierových krabičiek zlatej a striebornej farby, ktoré majiteľ – firma, už nepotrebovali a boli určené na vyhodenie. Objekt bol vytvorený pre výstavu v Buffalo Arts Studio v roku 2018. Neskôr ho zakúpila M&T Bank v Buffale a v súčasnosti je trvalo inštalovaný v ich budove, ktorú projektoval významný americký architekt japonského pôvodu Minoru Yamasaki (inak architekt aj známych dvojičiek v NYC, ktoré boli zničené v roku 2001 po tragickom teroristickom útoku).

Výstava bola v roku 2018 a vytvoril som pre ňu päť inštalácií z rôznych materiálov. Pracoval som napríklad s polystyrénom. Inšpiráciou mi bola fotografia, ktorú som urobil v Číne – muž na bicykli s obrovským balíkom polystyrénu zabalenom v igelite. Spracoval som aj použité plechovky od farieb, laná, kovový priemyselný odpad, ale aj už nepoužiteľné diapozitívy a iné.

Pracuješ v Buffalo Arts Studio, kde sú ateliéry 20 výtvarníkov, ľudia môžu prísť a pozrieť sa, ako tvoríte… Berú to ľudia samozrejme, že pracuješ s odpadovým materiálom? Neprekvapí to niekoho?

Každý človek už recykluje, každý chce nejako pomôcť prírode, nie som jediný, ktorý takto uvažuje. My ako výtvarníci sa snažíme dostať do povedomia, že zbytočný materiál – odpad, nemusí končiť v spaľovni a na skládke, ale môže byť využitý.

Ale neodčerpávate vlastne iný pôvodný materiál… často vidíme aj nie hodnotné, ale rozmerné „diela“, na ktoré sa spotrebuje veľa materiálu…

Keď robím daňové priznanie na konci roka, na otázku koľko si platil za materiál, poviem zvyčajne – nič… veď bol zozbieraný z kontajnerov a skládok.

V akej tvorivej fáze si v súčasnosti – pokračuješ, začínaš niečo nové…

Pripravujem novú výstavu v marci 2023. Je to nová výzva a súvisí s témou vojny na Ukrajine. Chcem použiť všetky materiály, ktoré mám v ateliéri, a ešte som s nimi nepracoval. Mám kopec krabíc, ktoré som neotvoril 20 rokov, nepotrebujem ich, ale aj sa bojím ich otvoriť, lebo s tým budem musieť niečo urobiť. V podstate sú to rôzne „cenné“ veci, ktoré som si z nejakého dôvodu voľakedy dávno uložil do krabíc a stále majú pre mňa výnimočnú hodnotu a príbehy. Môžem povedať, že časom sa mi nakopili nové veci, predmety…a tie z tých krabíc? Asi ich už nebudem potrebovať…

Koncept výstavy vychádza z porovnania – utečenec z Ukrajiny, nemal čas rozmýšľať, čo si zoberie so sebou, zbalil zopár vecí do kufra a všetko ostatné nechal za sebou. V mojom prípade – keď som prišiel do USA, doviezol som si veľký kontajner, plný rôznych vecí, o ktorých som si myslel, že ich budem potrebovať… a nepotreboval som ich. To je taký paradox, vojnový utečenec prežije s jedným kufrom, ja s kontajnerom – tiež ho nepotrebujem. Zamýšľam sa nad tým, čo vlastne potrebuje človek k životu. Za tým všetkým bude veľa výskumu, selektovania materiálu, aby mi to, čo použijem, dávalo hlavu a pätu.

Mimochodom, Andy Warhol tiež množstvo vecí, ktoré sa mu cez rok nakopili a boli pre neho vzácne, na konci roku zabalil do krabice a teraz sú z nich tzv. „time capsules“. Z času na čas vyberú jednu z tých krabíc v jeho múzeu v Pittsburghu a vystavia. Predmety sa zdokumentujú, lebo sú výpoveďou o jeho živote, dobe…

Veľmi sa ma dotkli zábery zo zbombardovaných ukrajinských miest, domy, ktorým chýbajú steny a vidíš dovnútra izieb, kde žili ľudia, stopy, že tam boli ľudia –  hračky, knihy, koberec, celá kuchyňa… veľmi smutné. Na druhej strane je to pre mňa inšpiratívne, ako pristúpiť k tejto téme.

---

1. Ľubica Pavlovičová: Textil ako súčasné médium. Rozhovor s Adrienou Pekárovou. IN Designum 2015, č. 1,, s. 18-24.
2. Jana Oravcová. Vzdialené volania Jozefa Bajusa. IN Designum 2013, č. 6, s. 16-27.
3. Ivan Jančár. Jozef Bajus: Vzdialené volania. Bratislava : Galéria mesta Bratislavy, 2013.