Všetci existujeme v priestore medzi

De/posium je nová otvorená medzinárodná platforma zameraná na výmenu poznatkov o súčasnom stave umenia a dizajnu s dôrazom na materiál, procesy, udržateľnosť, sociálne kontexty a nové ekonomické modely. De/posium bolo založené v roku 2018 na Slovensku skupinou medzinárodných kreatívcov a iniciovali ju slovenská dizajnérka Vlasta Kubušová a francúzska umelkyňa a dizajnérka Marlène Huissoud. Cieľom platformy je vytvoriť taký priestor pre kreatívcov, ktorý by neustále otváral diskusiu o nových témach, aktéroch a perspektívach, vytváral rešpektujúce spolužitie a vážil si rozdielnosť a v neposlednom rade podnecoval debatu o dôležitosti transdisciplinárnych metód v praxi a teórii.

Atmosféra De/posia 2018, Banská Štiavnica „Z prvého ročníka vyvstali dôležité otázky o súčasnej úlohe dizajnu v multidisciplinárnom diskurze v medzinárodnom kontexte. Dnešní kreatívci s globálnym pohľadom na komunitu a udržateľnosť čelia výzvam starých modelov vedomostí, práce a priemyslu. Existuje nielen jedno riešenie, ale rôzne perspektívy, ktoré môžu vytvárať nové prístupy. De/posium poskytuje čas a priestor na diskusiu o zložitých otázkach týkajúcich sa dizajnu, spája ľudí z medzinárodného prostredia a prispieva k budovaniu životaschopných sietí naprieč disciplínami. “ Lilo Viehweg

Druhý ročník De/posium sa konal v auguste 2019 v Banskej Štiavnici a zúčastnilo sa na ňom osemnásť dizajnérov a umelcov z Európy. Jeho výsledky boli prezentované na výstave v Banskej St a nici a v bratislavskej Galérii dizajnu Satelit na výstave Human By Design. Spolu s projektom De/posium poputuje v rámci spolupráce Slovenského centra dizajnu a Múzea úžitkových umení MAK na medzinárodnom projekte Dizajn a inovácie, cezhraničná spolupráca inštitúcií dizajnu v digitálnej dobe (podporeného programom Interreg V- A Slovenská republika – Rakúsko 2014 – 2020) na jar 2020 do viedenského Múzea úžitkových umení MAK.

Tento rozhovor sme pripravili so zámerom priblížiť spôsob premýšľania o jednotlivých témach ako o niečom otvorenom, živom, formujúcom sa, o mapách bez konca.

In Between – De/posium 2019

Vlasta Kubošová (V): Počas druhého ročníka sme ako kolektív spolupracovali s umeleckým priestorom a galériou Banská St a nica, kde sme tvorili a po prvý raz vystavili naše výsledky.

Sformulovali sme si niekoľko dôležitých otázok: Potrebujeme ďalšiu stoličku? Ako sa tvorí súčasnosť? V akom vzťahu je lokálne a globálne? Aká je úloha dizajnéra? Kto vychováva koho? Aký výsledok môžeme vyvolať alebo dosiahnuť?

Dana Tomečková (D): Výstupy vznikli približne za dvadsaťštyri hodín, pričom im predchádzali štyri dni rozhovorov. Vyústenie bolo veľmi spontánne…

V: Počas tých štyroch dní sme si vymieňali myšlienky, nápady, postupy a vedomosti o mnohých úlohách, ktoré všetci hráme ako umelci a dizajnéri v lokálnom a globálnom kontexte. Diskutovali sme sa o témach udržateľnosti, spolupráce a práce. Dospeli sme k spoločnej myšlienke, že všetci sme v priestore „medzi” (in-between). Výstava In-Between zahŕňa rôzne procesy, ktoré odrážajú kolaboratívny výskum, postupy medzi praxou a teóriou, naše reakcie na miestne prostredie na Slovensku a vnímanie samých seba ako kreatívcov.

Keď si predstavím Banskú St a nicu hodinu pred otvorením… V istom momente sme sa zastavili pri tom, čo každý robil, v rozpracovanosti. Ten výstup by mal hovoriť o nejakom state of matter konkrétneho obdobia, o témach, ktoré sú pre nás bytostne dôležité, ovplyvňujú náš život a tvorbu. Alebo aktuálnu sieť myšlienok, práce, procesov.

D: Napríklad? Čo je pre teba dôležité teraz?

V: Rozmýšľam, aké by boli tie rozhovory, keby všetci boli rodičmi. Myslím na budúcnosť úplne inak, odkedy som matka. Budúcnosť je akási konkrétnejšia.

Na tomto ročníku som sa veľa pýtala, či si ľudia myslia, že to, čo teraz robia, má a môže mať v budúcnosti naozajstný dopad. Úprimne. Mnohí z účastníkov pracujú na projektoch zameraných na výskum, ekologicky pozitívnych projektoch, vytvárajú sociálny dizajn, spolupracujú s firmami, sú influenceri alebo sa inšpirujú tým, ako sa posúva diskurz o materiáloch. Dozvedáš sa to o nich z médií, zo sociálnych sietí, myslíš si o nich, že v rámci toho, čo dosiahli, nie sú už takí pri zemi alebo takí ľudskí. Potom ich spoznáš osobne a stretneš sa s úplným opakom, s úprimnosťou. Je to dosť obohacujúce.

Zoznam prinesených kníh

Donald A. Schon: The Reflective Practicioner: How Professionals Think in Action
Social Design: Participation and Empowerment
Douglas Rushkoff: Present Schock
Erik Šimšík: Čabajka a iné údeniny
Ezio Mancini: Design, When Everybody Designs
Bruce Sterling: Shaping Things
John Brockman: What to Think About Machines That Think
Christian Kracht – Ingo Niermann: Metan
Milan Adamčiak: Archív I
Bruno Munari: Design as Art
Barbara Predan (ed.) Broken Nature Triennal: Thinking the Conditions of Our Time
Yuval Noah Harari: A Brief History of Humankind
Aran Stibbe (Ed.): The Handbook of Sustainability Literacy
Jun Ichiro Tanizaki: In Praise of Shadows
Beatriz Colomina – Mark Wigley: Are We Human?
Robin Wall Kimmerer: Braiding Sweetgrass
McMeekan: Grass to Milk
Armstrong and Zvezdana Stojmirovic: Participate Designing With User Generated Content
Bruce Sterling: Shaping Things
Petra Černe Oven – Barbara Predan: Design Education: What Do You See? What Do You Think About It? What Do You Make Of It?
Paola Antonelli, Ala Tannir (eds.): Broken Nature. XII Triennale di Milano.
Henrik Kornell: Milles Skonhet World
Joachim Kobuss – Alexander Bretz: Erfolgreich als Designer: Designrechte International Schützen und Managen
The Future of Food: issue number 4 Mood: esigning for the senses
Marlène Huissoud: Dear Obsession
Mit Technology Review, Vol 122 N°3

Un/School Un/Cool Un/Learn Un/Think Un/Solve – De/posium 2018

D: Počas prvého ročníka nevznikli materiálové výstupy, veľa času sme trávili rozhovormi a zapisovaním mentálnych máp ako záznamu myšlienok. Mňa sa vtedy najviac dotkla téma vzdelávania…

V: Tradičná vzdelávacia štruktúra si vyžaduje rozdeľovanie do kategórií (výtvarné umenie, úžitkové, art dizajn, produktový dizajn, sociálny dizajn). To, čo zostáva ako možnosť a čo mi vyhovuje oveľa viac, je vzdelávací systém, v ktorom si vyberáš podľa záujmov, a nie podľa definície tvojho média (napríklad Material futures…).

V: Edukácia je zastaraná a chceme to zmeniť… vysloviť to, aj keď len vo forme dialógu, je v tomto priestore dôležité.

D: Posilniť kontakt s inými disciplínami – mať inú perspektívu. V: A hlavne je potrebná spolupráca, učiť sa od ostatných a s ostatnými, čiže peer to peer, vzájomne diskutovať, aktívne počúvať a pýtať sa.

D: Každý účastník zažil iný školský systém a už táto skúsenosť je pre De/ posium formujúca. Pre mňa bolo skvelé byť v Škandinávii, kde som videla, že domáci systém je jedna z možností, a že hľadám takú, ktorá mi je najprirodzenejšia. Je na mne, čo si z toho vyberiem, čo pridám. Potrebujem vyjsť z komfortnej zóny. A experimentovať. Dovoliť si, že sa niečo nemusí podariť.

V: A naštartovať myslenie, stimulovať ho. Veľakrát sa hlavne necítiš na to, aby si sa relevantne vyjadrovala k niektorým otázkam. Ale treba to skúsiť.

D: V tomto má De/posium vzdelávací potenciál. Je to vlastne pop-up formát, ale môže mať dlhodobý presah.

V: Môže to byť jeden dielik v posune od školy k systému myslenia.

Un/ravel – ako to celé vzniklo

V: Na začiatku ma inšpirovalo, ako si mi vravela o šperkárskych sympóziách, kde sa niečo tvorí, stretávate sa tam ľudia z vášho oboru. Uvedomila som si, že to vôbec neexistuje pre dizajnérov. Potom sme sa o tom začali rozprávať s Marlène a povedali sme si: spravme to hneď tento rok (2018)!

D: Tvoja predstava o sympóziu vytvorila De/posium.

V: Predstavila som si to jednoducho ako stretnutie na nejakom mieste, ktoré nie je ani vzdelávacia inštitúcia, ani to nie je iba výstava, ale je to priestor, kam ideš a máš čas, v rámci ktorého sa rozprávaš o problematike a zároveň tvoríš. Máš tému či materiál a máš niečo vytvoriť. Ale ľudia prizvaní z iného prostredia, napríklad Moritz Maria Karl z architektonického, chápali sympózium ako celodennú prednášku, ako konferenciu. V závislosti od toho, odkiaľ kto prišiel, mal inú predstavu o sympóziu. Pýtali sa ma, aký príspevok si majú pripraviť. Minulý rok to bolo ešte sympózium, teraz je to už platforma.

D: Je vtipné, že vznikla z predstavy sympózia, ale dostala sa oveľa ďalej. Chýba mi, že na „normálnom” sympóziu nediskutujem s ľuďmi súvislo, skôr nás to prepája na priateľskej úrovni. Nevzniká tam organizovaný silný priestor na diskusiu v tom zmysle, že urobme si teraz blok, v ktorom sa bavíme o tomto …

V: To je zaujímavé, lebo ja som si myslela, že áno.

S Marlène a ďalšími ľuďmi, s ktorými sme sa stretávali v zahraničí na výstavách, sme v debatách prišli k problémom, ktoré sme chceli rozoberať ďalej, no nemali sme priestor ani čas, lebo sme odlietali domov. Chýba mi, že keď odídeš zo školy, už nemáš s kým viesť hlbšiu debatu o tom, čo robíš. Vymieňať si poznatky a spytovať si aj vlastnú relevantnosť toho, čo robíš v dialógoch s ostatnými. To sme tiež chceli na sympóziu poskytnúť. Za tieto dva roky sa nám podarilo vytvoriť zaujímavú novú komunitu ľudí. Každý z nich pochádza z iného backgroundu, ale takto môžu držať spolu.

D: Je to pre dizajnérov? Pre tvorcov? Pre koho?

V: Nerobili sme open call ľuďom, ktorí by mohli prísť. Prvý rok sme oslovili kamarátov. Tento rok sme zavolali ľudí na základe ich prác. Dizajnér, vedec, výtvarník – nejde nám iba o nové a nové disciplíny, ale postupne skôr spájať rôzne generácie. Tento rok tam bol umelec Tue Greenfort. Jeho názory boli diametrálne odlišné od dizajnérskych a táto konfrontácia už bola dostatočne silná.

D: Asi je potrebný rámec (napríklad dizajn) na to, aby si videla odlišnosti, aby ti začali vystupovať kontrasty, keď je niekto z inej oblasti.

V: Áno, ale ja vnímam dizajn širokospektrálne. Podľa mňa aj ty si dizajnérka. V mojom ponímaní to spadá pod rovnakú umbrellu. Ale v zásade nikto z účastníkov sa necíti byť definovaný jedným odborom, jedným typom výsledku alebo odvetvím. Spája nás spoločná snaha mať pozitívny vplyv, akýkoľvek malý či veľký.

D: Zároveň nevzniká potreba stierať definície. Nie je to potom o vytváraní skupiny, ktorá má bohatú diverzitu (lebo každý sám osebe je diverzita). Skôr je to zdieľanie spoločného priestoru pod tým dáždnikom.

De/Sign De/Fine De/Monstrate De/Velopment

V: Jedna z tém, ktorej sme sa dotkli v oboch ročníkoch, bol aj entrepreneurship. Znie to ako veľmi široká téma, ale v rámci De/posia veľmi zásadná. Súčasťou diskusie k tejto téme bola úprimná session, kde sa každý vyjadril k tomu, ako naozaj zarábame peniaze. Čím všetkým je tvorená naša práca. Či sú to sčasti predaje cez galérie, alebo dotované research programy, edukačná činnosť, komerčné projekty, alebo joby, ktoré vôbec nesúvisia s tým, čo chceme robiť. Je to veľmi inšpiratívne a zároveň challangujúce hovoriť skutočne o tom, ako sa živíme, a zisťovať, ako to robia ostatní. Taktiež sa z toho dá vyvodiť, čím vlastne všetkým v súčasnosti dizajnér je alebo môže byť. Aká je jeho rola.

Mapa kreativity na veľkej obrazovke približuje komplexnosť práce a rolí dnešných dizajnérov, umelcov a výskumníkov, ktorí sa venujú materiálom.

Edukátori

Čoraz častejšie sú dizajnéri z praxe prizývaní na akademickú pôdu – workshopy, talk, kurzy, aby do teórie vniesli svoju hmatateľnú skúsenosť.

Výskumníci

Cez výskum môžu dizajnéri zmysluplne reagovať na problémy súčasnosti a ukotviť ich čo najhlbšie do reality. Výskumom riadený prístup k dizajnu poskytuje aj možnosti financovania a zahŕňa multidisciplinárny prístup.

Kurátori

Prostredníctvom kurátorov môžu dizajnéri lepšie uchopovať vlastné myšlienky, osloviť nové publikum, formulovať nové témy, začať nové konverzácie.

Konzultanti Možnosť aplikovať vedomosti a zručnosti do oblastí priemyslu, kde môžu mať pozitívny vplyv.

Farmári Pretváranie tradičného zásobovacieho reťazca na nový – dizajnér si hľadá nové zdroje materiálu cez recyklovateľné vedľajšie produkty výroby alebo si svoj materiál dopestuje sám. Týmto rozvíja vlastnú a udržateľnú produkciu. Crowdfunding positive!

In/Between In/The Moment In/The Playground

D: Čo rozhodlo zorganizovať De/posium v Banskej Štiavnici?

V: Je to možnosť odísť z mesta. Myslím si, že sa tam dá lepšie a dlhšie vypnúť a vnímať nielen tému, diskusiu, ale aj ľudí, s ktorými je možnosť spolu stráviť deň aj noc. Zastaviť sa.

D: Aj ísť na párty pri jazere, výlet do bane, prechádzky v lese, malé úlohy, dlhé rozhovory o tom, čo robíme, až kým nás nespečie slnko. Pre mňa je De/ posium zaujímavá tvárna hmota. Hýbe sa, je tekutá, formujúca sa a formujúca ma. Doterajšie výstupy sú neustálym hľadaním, zároveň ponechávaním si priestoru na hravosť a spontaneitu, aj neukončenosť. Je to v niečom bezpečná zóna nejakého ihriska, kde sa ešte naháňaš s ľuďmi. A to super východisko pre uvedomenie si, čo to vlastne robím, prečo to robím, kto to vidí, v akom kontexte a s akým dopadom.

V: Toto je presne ono – neviem, kto to povedal, že pre neho je vzácne, že sa tam cítil bezpečne. Nemusíš sa báť, že ťa tam bude niekto konfrontovať, alebo ti povie, že je skvelé, čo robíš, len preto, že si žena inej pleti alebo len žena. V tomto hľadisku si môžeš byť istá, ako by si sa rozprávala s rodinou, kamarátmi a na profesionálnej úrovni, lebo tí, čo tam prišli, sú topky vo svojich oblastiach.

D: Zaujímavé je, že tak ako sa hľadá forma a charakter výstupov (diskusie, workshop, výstava, a kniha, ktorú plánujeme), sa formuje aj vnútro skupiny. Či má mať vedenie, alebo je skupinou bez lídra, aké princípy tu platia. Všetci majú svoju rolu alebo všetci robia všetko. Ako budovať platformu, ktorej základom je zdieľanie a kolaboratívny princíp?

Myslím, že pointa nie je vytvoriť formát, ktorý má za cieľ urobiť niečo konkrétne, ale vytvoriť podmienky, kde sa môže niečo stať. Vytvoriť nejakú možnosť, ktorá je nateraz veľmi otvorená.

V: Nesnažili sme sa vytvoriť niečo svetoborné. Dáva im to pocit slobody, akéhosi hrania sa. V reálnom živote nemáš šancu mať takú voľnosť. Snažíš sa dodržiavať termíny, alebo sa snažíš, aby si to urobila čo najlepšie, najkvalitnejšie.

D: V tomto stoja dizajn aj umenie blízko. Rovnaká otázka znie, ako zachovať myslenie svieže, nezaťažené… Keď sa nesnažíš myslieť na výsledok alebo na to, kto si to bude čítať, pozerať, zdieľať, kupovať, čo si o tom bude myslieť. Ako môžeme ukázať hodnotu procesu, ktorý môže byť dôležitejší ako finálny výsledok?

With/s:

Alice Ossola (IT)
Anny Wang (SWE) www.wangsoderstrom.com
Erik Šimšík (SK)
Denisa Kollarová (SK) www.seventeenplaygrounds.com/archive
Laureline Galliot (FR) www.laurelinegalliot.com
Lilo Viehweg (DE) www.liloviehweg.com
Lukas Wegwerth (DE) www.lukaswegwerth.com
Marlène Huissoud (FR) www.marlene-huissoud.com
Michala Lipková (SK) www.lipkova.com
Nienke Hoogvliet (NL) www.nienkehoogvliet.nl
Petra Debnárová (SK) www.instagram.com/petra.vetra
Samad Boughalam (FR) www.cdxq.studio
Seetal Solanki (UK) www.ma-tt-er.org Sophie Rowley (NZ/DE) www.sophierowley.com
Tim Jongerius (NL) www.nienkehoogvliet.nl
Tim Söderström (SWE) www.wangsoderstrom.com
Tue Greenfort (DK) www.tuegreenfort.net
Vlasta Kubušová (SK) www.craftingplastics.com
Danka Tomečková https://www.danatomeckova.com/
Kristen Schulz www.sayhito.com
James Shaw http://jamesmichaelshaw.co.uk/
Jorge Pénandes http://www.jorgepenades.com/
Marina Stanimirovic http://marinastanimirovic.com/
Fernando Laposse www.fernandolaposse.com
Moritz Maria Karl http://www.moritzmariakarl.de/

Dana Tomečková študovala v Ateliéri S+M+L_XL Kov a šperk na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Venuje sa šperku, objektu a inštalácii. Zaoberá sa vzťahom tela a priestoru a ich subtílnymi hranicami.