Publikácia je pohľadom na obdobie budovania socializmu 50. rokov 20. storočia z hľadiska koncepcie ženskej emancipácie a rodových vzťahov obsiahnutých vo vizuálnych reprezentáciách. Vychádzajúc z predpokladu, že vizuálne praktiky sú úzko prepojené a ovládané mocenskými systémami, na vizuálne obrazy je v publikácii nahliadané ako na inštrumenty, ktoré sú produktom a reprezentantom konkrétnych subjektov, sociálnych síl a ideológií. Nejedná sa tak o nostalgické spomínanie, ani o rozpamätávanie sa na nespravodlivosti, či o heroizáciu žien budovateliek, skôr sa riešia otázky súvisiace s konštruovaním ženskej a mužskej identity. Čo znamenal pojem „nová“ žena? Aká bola jej rola? Ako a kým bola konštruovaná rodová politika? Ako sa prostredníctvom reprezentácií (spolu)konštituovali „nové“ typy ženskosti? Napokon otáznik a ambivalentnosť v názve tejto publikácie odkazujú na vnútorné kontrasty a paradoxy medzi ideológiou každodenným životom žien (a mužov). Sú dôkazom rozporu medzi konceptom rovnosti mužov a žien, ktoré na jednej strane získali vo verejnej sfére svoje pracovné pozície a politické funkcie, na strane druhej zostali aj naďalej pod dohľadom mocenských štruktúr.