Igor Didov

Zameranie
produktový dizajnér, teoretik

Po skončení Štátnej umeleckopriemyselnej školy, na ktorej zmaturoval v odbore Grafika, študoval v rokoch 1953 – 1958 odbor Dejín umenia a histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Hneď po skončení štúdií pôsobil ako asistent na VŠVU v Bratislave, vedúci oddelenia ÚPV v SNG, pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, neskôr ako riaditeľ Rady výtvarnej kultúry a výroby na Slovensku, v 70. rokoch bol riaditeľ Inštitútu priemyselného dizajnu a súčasne pôsobil ako pedagóg na SPŠ Technickej v Košiciach. Popritom aktívne realizoval vlastné návrhy pre priemysel, zapájal sa do súťaží a organizoval viaceré kolektívne výstavy autorov z oblasti úžitkového umenia, vrátane zahraničných.

V SNG bol Didov v roku 1961 pri zakladaní novovznikajúceho oddelenia Úžitkovo – priemyselného výtvarníctva aj ako člen nákupnej komisie pre zbierky ÚPV. V roku 1965 patril k zakladateľom a súčasne sa stal prvým riaditeľom Rady výtvarnej kultúry a výroby na Slovensku (RVKV) – prvej inštitucionalizovanej formy starostlivosti o dizajn na území Slovenska. Keď sa RVKV v roku 1972 transformovala na federálny Inštitút priemyselného dizajnu (IPD), krátky čas riadil aj jeho bratislavskú pobočku. Práve v tomto období pokračoval v snahách svojich predchodcov o založenie Umeleckopriemyselného múzea v Bratislave.

Ako dizajnér spolupracoval s podnikmi: Slovenská armatúrka n.p. Myjava, Meopta n.p. Bratislava, Závody ťažkého strojárstva Martin, Závody ťažkého strojárstva Komárno – Výskumný ústav pre stavbu lodí – Slovenské lodenice Komárno (spolupráca s Františkom Burianom) a neskôr Strojsmalt n.p. Bratislava, Slovenské závody technického skla, š.p., Bratislava a Tatrasklo n.p. Trnava. V podniku Tatrasklo Trnava vykonával Didov až do roku 1989 funkciu hlavného výtvarníka. Medzi zaujímavé a inovatívne projekty, ktoré riešil spoločne s Františkom Burianom boli špeciálne izolačné fľaše realizované technológiou vypeňovania.

V 90. rokoch zostal Igor Didov aktívny ako organizátor dizajnérskeho a výtvarného diania. Stal sa predsedom Združenia priemyselných dizajnérov Slovenska a vykonával dobrovoľné funkcie v rámci Asociácie výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnu FORMA. Bol členom Rady FORMA a pôsobil ako zástupca Slovenskej výtvarnej únie vo Výbore Fondu výtvarných umení.

Maroš Schmidt

Skip to content