Diskurz dizajnu: Otázky Národnej ceny za dizajn
Cyklus debát o dizajne. Dizajnéri a dizajnérky, teoretici a teoretičky dizajnu, klienti a výrobcovia, fanúšikovia dizajnu, pozývame vás na diskusiu v rámci cyklu Diskurz dizajnu, v ktorom otvorene debatujeme o výzvach a problémoch nášho odboru. Tento krát sa zameriame na otázky okolo celoslovenskej súťaže dizajnu Národná cena za dizajn, ktorú organizuje Slovenské centrum dizajnu. Každý ročník Národnej ceny za dizajn prináša množstvo otázok o vývoji a smerovaní súťaže – o jej prehodnocovaní v kontexte súčasnosti, o zmene kategórií, cenách a schopnosti osloviť celé spektrum dizajnérskej verejnosti alebo absencii niektorých oblastí dizajnu v súťaži. Debata bude priestorom pre vaše otázky, objasnenie aktuálnej situácie a niektorých okolností, ktoré organizáciu súťaže ovplyvňujú.
Diskusiu vedú Mária Rišková, riaditeľka Slovenského centra dizajnu a Maroš Schmidt, vedúci a kurátor Slovenského múzea dizajnu.
Podujatie na Facebook-u.
Príbeh českého dizajnu od kubizmu po 21. storočie
České centrá pripravili výstavu pri príležitosti storočnice pripomínajúcej založenie Československa. Výstava nadväzuje na reprezentatívnu publikáciu Design v českých zemích 1900-2000, ktorú vydalo Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe v spolupráci s vydavateľstvom Academia. Publikácia približuje vývoj dizajnu na českom území, zoznamuje nás s pestrou sieťou ľudí, spolkov, výrobných subjektov a ďalších inštitúcií, ktoré sa dizajnom zapodievali a dodnes zapodievajú. Výstavu dopĺňa kolekcia ikon českého dizajnu – predmetov, ktoré jasne preukázali svoju nadčasovú kvalitu okrem iného aj tým, že sa stále, či znovu vyrábajú. Český dizajn je založený na kvalitnej umelecko-remeselnej práci, českom kutilstve a kvalitnom tradičnom materiáli. Má za sebou dlhoročnú tradíciu i svetový ohlas.
Prednáška prof. Štefana Kleina Tvorba prototypov v podmienkach 21. storočia/AirCar 2018
Pozývame vás na prednášku prof. Štefana Kleina Tvorba prototypov v podmienkach 21. storočia – AirCar 2018, ktorá sa uskutoční 24. Januára 2019 (štvrtok) o 16.00 v galérii SCD Satelit v Hurbanových kasárňach.
Na príklade vlastných projektov vývoja dopravných prostriedkov a najmä lietajúceho auta AirCar bude dizajnér, konštruktér a vynálezca Štefan Klein prezentovať zmeny v metódach prototypovania, ktoré sa udiali od 90. rokov minulého storočia. Je to aj príležitosťou zoznámiť sa s pozadím vývoja druhého lietajúceho slovenského auta AirCar, ktoré sa pripravuje na prezentovanie na verejnosti.
Kooperácia malých firiem, prístup k novým technológiám, synergia špecializovaných profesií vďaka sieťovaniu umožňujú efektívny vývoj a konštruovanie odvážnych projektov.
VÝSTAVA LET 116
Vystavujúci
Študenti:
Ján Alakša, Petr Baďura, Vladimír Boroň, Filip Čech, Tomáš Gaj, Rene Gabrielli, Simona Glonská, Prokop Harazim, Ondrej Hlavenka, Tomáš Jančařík, Ľudovít Jedlička, Alenka Karolová, Martin Kostovčík, Valentin Komkov, Pavol Kirnág, Jaroslav Kormanec, Adrian Mankovecký, Robert Mucska , Filip Nguyen, Mário Nôta, Slavomír Ozaník, Lukáš Pintér Marek Rakučák, Vít Rosický, Tomáš Rozum , Laura Šunová, Jakub Štrpka, Martin Tittel, Martin Turoczi, Yaroslav Vajda, David Voltner , Andrej Zachar
Magisterské práce 2017 –2018:
Matej Mačinga, Miloslav Melichárek
Mgr. Peter Bauman, odborný asistent Ateliéru Transport dizajn VŠVU
Prof. Štefan Klein, Ing., vedúci Ateliéru Transport dizajn VŠVU
Kurátorky: Katarína Hubová, Adriena Pekárová
Grafický dizajn: Hana Paukeje
Organizátori
Slovenské centrum dizajnu
Satelit, galéria dizajnu SCD
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
Generálny partner SCD: J&T Banka
Hlavný mediálny partner SCD: Designum
Mediálni partneri SCD: Artplan, BKIS, Citylife, Designby, Kam do mesta, Obchodnaulica.sk, RTVS: Rádio_FM
LET 116
Štefan Klein a Ateliér Transport dizajn VŠVU Výstava prezentuje najvýznamnejšie výsledky tvorivej práce dizajnéra, konštruktéra a pedagóga Štefana Kleina a výstupy študentov Ateliéru Transport dizajnu na VŠVU v Bratislave, ktorý tento uznávaný odborník vedie od roku 1992. Štefan Klein začal profesionálne pracovať v roku 1990 a odvtedy vytvoril vyše 50 návrhov dopravných prostriedkov pre rôzne firmy, ale aj pre seba. Mnohé sa dostali do sériovej výroby alebo zostali v štádiu prototypu. Vo verejnosti sa stal známym najmä kvôli projektu lietajúceho auta Aeromobil, ktorý vzbudil celosvetovú pozornosť. Po ukončení svojej účasti na tomto projekte začal v roku 2017 vyvíjať nové riešenie lietajúceho auta AirCar vo vlastnom výskumnom a vývojovom centre, s vlastným tímom. Tento jeho nový projekt, ktorý je v súčasnosti pred dokončením, je dostupný na výstave vo virtuálnej realite (Forvisia). S procesom vývoja AirCar od idey až po prototyp zoznamuje 2D obrazová a textová dokumentácia. Návštevník môže sledovať aj filmové záznamy reálnych skúšok zalietavania modelov a prototypov Aeromobilu a AirCar. Ďalšie významné projekty Štefana Kleina sú prezentované formou 2D plagátov (rušne, zemné stroje, motocykle, vlastné projekty). V dizajnérskej tvorivej práci Štefana Kleina sa odráža nástup moderných pokročilých technológií, ktoré umožnili zásadným spôsobom zmeniť vývojové procesy nových dizajnérskych produktov od návrhu po prototyp. V týchto procesoch zohráva dôležitú úlohu aj efektívne zosieťovanie medzi dizajnérom a vysoko vzdelanými špecialistami z rôznych disciplín. Odborníci doma i vo svete už dávno rešpektujú Štefana Kleina aj ako pedagóga a vedúceho Ateliéru Transport dizajnu na VŠVU. Už v 90. rokoch začal spolupracovať s najvýznamnejšími automobilovými značkami ako VW, neskôr Ford, Audi, Škoda, Renault, BMV aj Johnson Controls. Vystavené práce sú výberom len niekoľkých z nich. Celkovo prezentujeme 15 modelov, animácie a 2D plagáty z najdôležitejších projektov a diplomových prác z posledných desiatich rokov. Kleinov koncept výučby je postavený na troch základných pilieroch. Jedným je neustála konfrontácia ateliéru s reálnym firemným prostredím (projekty VW a Audi), ktorá provokuje k odlišným prístupom uvažovania o konceptoch dopravných prostriedkov. Druhým je integrita umeleckej školy – zabezpečujú ju špeciálne projekty s dôrazom na výtvarný experiment, realizované napr. v spolupráci s firmou Audi na tému Svetlo, Drevo, Identita, Materiál. Tretím prístupom je riešenie vlastných projektov, v ktorých ide o výskum a hľadanie nových aplikačných postupov, autonómne využívanie softvérov a stavbu modelov.
Deti vo forme / Plagát
Piate pokračovanie detských workshopov k výstave 100 rokov dizajnu v Slovenskom múzeu dizajnu bude venované téme Plagát.
Program je určený pre deti vo veku 6 – 12 rokov. Účastníci sa bližšie oboznámia s pojmami dizajn, komunikačný dizajn, dizajnér, plagátová tvorba a pod vedením výtvarnej pedagogičky Gabiky Rybárikovej si vytvoria vlastný plagát.
Max. počet detí na jednom programe je 10.
Prosíme vás o registráciu vopred na tejto adrese.
Pri registrácii nám prosím napíšte aj vek prihlasovaného dieťaťa.
Tešíme sa na nové zážitky!
Kontakt: Helena Cibulková, +421 918 110 247
Podujatie je podporené Grantovým programom Ars Bratislavensis.
Podujatie na Facebook-u.
Prezentácia tretieho čísla časopisu Designum a prednáška Marty Sylvestrovej
Kurátorka grafického dizajnu Moravskej galérie v Brne Marta Sylvestrová predstaví vo svojej prednáške obsah a význam najnovších akvizícií zbierky grafického dizajnu MG, získaných z dvoch pozostalostí významných osobností českého grafického dizajnu Jana Rajlicha a Jiří Rathouského.
Prednáška sa koná pri príležitosti prezentácie časopisu Designum 3/2018.
Prednášajúca: Marta Sylvestrová
Dve prednášky z Poľska – historické písmo pre nevidiacich a branding pre kultúru
Katedra vizuálnej komunikácie VŠVU vás pozýva do Galérie dizajnu Satelit na dve prednášky poľských dizajnérov Viktoriye Grabowskej a Filipa Zagórskeho. Akcia sa koná v spolupráci s Polish Design Week a Slovenským centrom dizajnu.
Nový život zabudnutého písma: dotyková abeceda vo vzdelávaní nevidiacich
Viktoriya Grabowska
Na začiatku výskumu bolo písmo Wilhelma Kleina. Navrhol ho pred viac než 200 rokmi pre ľudí, ktorí prišli o zrak alebo sú zrakovo postihnutí. Je postavené na reliéfe, neskôr ho nahradilo Braillovo slepecké písmo, keďže je efektívnejšie napríklad v rýchlosti čítania. Avšak, Kleinovo písmo je stále veľmi praktické pri vzdelávaní. Projekt Grabowskej si kladie za cieľ oživiť tento systém vytvorením digitálnych písiem a jeho testovanie podľa potrieb používateľov pri čítaní dotykom a pre potreby reprodukovacích techník.
Viktoriya Grabowska je typografka, výskumíčka a vysokoškolská pedagogička. Narodila sa v krymskom Simferopole, momentálne žije a pracuje v poľskej Poznani. Veronika spolupracuje s viacerými typografickými štúdiami vrátane Cornel Windlin Studio, Lineto, Darden Studio, Studio Norm, Rosetta a Sorkin Type. Prednáša na poznaňskej Vysokej škole umení a na School of Form.
Branding pre kultúru: Ako pracovať a spolupracovať s inštitúciami.
Filip Zagórski (Type2)
Dizajn pre kultúru v kontexte Poľska. Racionalizmus vs. Romantizmus.
Grafický dizajn v Poľsku sa dá opísať paradoxmi: Východ/Západ, skostnatenosť a potreba voľnosti, systematický prístup a poľská búriaca sa duša, racionalizmus a romantizmus. Tento nával protichodných čŕt vytvára kreatívne napätie, v ktorom sa my (poľskí dizajnéri) neustále pokúšame zápasiť so všadeprítomným vizuálnym chaosom.
Type2 je varšavské dizajnérske štúdio založené Rafałom Benedekom a Filipom Zagórskim. Špecializujú sa na návrhy komplexných systémov vizuálnych identít. Type2 produkuje nápadité riešenia vychádzajúce z obsahu a vnášajú do nich typografickú citlivosť. O dizajne prednášali už v Číne, Indii a v Mexiku. Type2 momentálne učia na School of Form (Poznaň) a na SWPS University (Varšava). V roku 2018 Type2 založili (spolu s Renem Wawrzkiewiczom) Warsaw Design LAB – novú nezávislú školu vizuálnej komunikácie.
ĽUBOMÍR KRÁTKY: TYPOGRAFIA A KALIGRAFIA
Slovenské centrum dizajnu, galéria dizajnu Satelit a Slovenské múzeum dizajnu predstavujú monografickú výstavu slovenského typografa, kaligrafa a grafického dizajnéra Ľubomíra Krátkeho (1939) s názvom Typografia a kaligrafia. Výber vystavených diel pochádza z autorovho osobného archívu a zo zbierok Slovenského múzea dizajnu. Výstava kladie dôraz predovšetkým na autorovu knižnú tvorbu, resp. grafickú úpravu kníh a prácu s písmom. Ľubomír Krátky dnes patrí medzi najvýznamnejších slovenských typografov, kaligrafov a grafických dizajnérov. Jeho profesionálna dráha sa začala v päťdesiatych rokoch v Prahe, kde študoval odbor grafická úprava tlačovín na Priemyselnej škole grafickej. Práve pri štúdiu tohto špecifického odboru v českom prostredí, kde knižný dizajn a typografia mali svoju hlboko zakorenenú tradíciu, získal hlboký vzťah k práci s písmom a ku grafickej úprave kníh. Remeslu typografa je verný dodnes. Práve veľké mená českej typografie, ako napríklad Karel Dyrynk, Method Kaláb, Oldřich Menhart či Oldřich Hlavsa ho veľmi ovplyvnili v jeho tvorbe. Po skončení štúdia v roku 1957 začal pracovať v Bratislave ako grafický dizajnér a vedúci technickej a výtvarnej redakcie pre vydavateľstvá Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Mladé letá a Slovenský spisovateľ. Externe pracoval aj pre rôzne iné slovenské i zahraničné vydavateľstvá a pôsobil aj pedagogicky na oddelení ilustrácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde prednášal knižnú typografiu.
Neviditeľné mestá
Andrea Gogová sa problematikou vizuálneho spracovania textov ergodickej literatúry zaoberá od roku 2010. Využíva ju v umeleckej praxi aj vo výskume, ktorému sa venuje v dizertačnej práci. Zástupným dielom jej analýz formálne nekonvenčne usporiadaného textu sa stal román Neviditeľné mestá od talianskeho spisovateľa Itala Calvina. Neviditeľné, možno aj symbolicky, pretože odkrývaním štruktúry textu možno nájsť jeho vizuálne možnosti. Autorka spočiatku pracuje so semiotickou vrstvou textu, ktorú analyzuje a vizuálne zaznamenáva do podoby máp. Neskôr sa zaoberá formálnymi možnosťami textu a pomocou transkripcií navrhuje diagram, ktorý vedie k jeho rôznym mediálnym podobám, založeným na princípe rizomatického usporiadania diela. Vytvára hudobné notácie a v spolupráci so zvukovým dizajnérom Dušanom Kozákom a hudobným skladateľom Stanislavom Grichom ich zhudobňuje. Neskôr prechádza k rôznym podobám multimediálnych konceptov. Scénou prezentácií jej spracovaní sa stali konštelácie multimediálneho festivalu Urbo Kune odohrávajúce sa v rokoch 2012 až 2015 vo Viedni. Samostatná výstava Neviditeľné mestá preto predstavuje istý bod zavŕšenia jej dlhoročnej témy, ktorý v tomto časopriestore zdieľa s verejnosťou. „Takých interakcií tu už bolo, podstatný je ten koncept,“ hovorí mi Andrea do mobilu pri predstavovaní základov výstavy. Nomád-mapa-rizoma. Vstúpiš: ticho, tma, čierna podlaha, lasery. Pohneš sa: miestnosť ožije. Výstava sa nadýchne. Intermediálny triptych vpisujúceho sa textu, preblikávajúcich fotografií a spusteného zvuku v každom z 25 štvorcov. Prvá plocha je Calvinova, ďalšie tvoria autorkine záznamy z dnešných Benátok, presne z miest, na ktorých teraz stojíš. Keď Kublaj Chán navrhne Marcovi Polovi, aby mu povedal niečo o jeho rodnom meste, Polo odpovie: „Zakaždým, keď opisujem dajaké mesto, poviem niečo o Benátkach. […] Ak raz obrazy ukotvené v pamäti vyjadríš slovami, stratia sa.“ Ponúka sa preto možnosť prijať slová intermediálne, nech sa máme čoho chytiť, k čomu si privoňať, cez čo prejsť. Legendárna kniha Itala Calvina Neviditeľné mestá ponúkla nielen materiál pre obrovské množstvo autorských ilustrácií do knižných prekladov, ale inšpirovala aj viaceré zahraničné inštalácie, hudobné, tanečné spracovania, a dokonca aj hypertext či projekt vo virtuálnej realite. Neviditeľné mestá ako mimikry cestopisu, prezlečenie kútov Benátok do rozľahlej Mongolskej ríše v 13. storočí, metalepsa Marca Pola a Kublaj Chána v pozíciách rozprávača a adresáta, metafiktívny príbeh v príbehoch o mestách žien, oulipovský odkaz o prepojení literatúry s matematikou, vyznanie mestu. Jeanette Winterson napísala, že „Benátky možno čítať iba ako fikciu“. A v súlade s Calvinom by mala ostať viditeľná iba pre zasvätených, ktorí sa rozhodnú vnímať mesto cez impresie, čo sa do nich organicky vlejú, a čítať ho poza fyzické riadky až k neviditeľnému hlasu spleti ciest. „Pocestný chodí hore-dolu, ustavične zmietaný pochybnosťami: keďže sa mu nedarí rozpoznať jednotlivé miesta mesta, postupne sa mu navzájom miešajú i tie jasné, čo si nosí uložené v pamäti.“ Pocestná sa na výstave Andrey Gogovej zastaví v 2 miestnostiach: v podloží nájde schémy, na povrchu ich realizáciu. Na margo schém: autorkina interpretácia Calvinovho textu a jeho demystifikácia sa pretavili do vyobrazenia mapy Benátok ako vizuálneho literárneho diela. Nomád-mapa-rizoma. Priestor dostali aj kódy zodpovedné za interakciu a plány popisujúce koncept. Na margo 25 možností vstupu do diela: ergodická literatúra si zo svojej podstaty vyžaduje úsilie hľadania, prepájania, klikania, usporadúvania nesúvislých strán v knihe, či mentálneho priraďovania liniek sujetu. Interaktívna inštalácia Andrey Gogovej konfrontuje Calvinov text zo 70. rokov zasadený do 13. storočia so súčasnou mediálnou reprezentáciou Benátok (ich obrazom a zvukom z pohľadu cestovateľky), a zároveň ich necháva v spoločnej atmosfére pôsobiť na návštevníčky a návštevníkov galérie, ktorí sa tak svojimi krokmi v srdci Bratislavy môžu prenesene dostať do časových vrstiev Benátok. Viac ako pohľadnica, menej ako plavba gondolou. Každé čítanie je predsa imaginárnou cestou. Otázka je, ako veľmi aj fyzicky náročnou (pre zápisník cestujúcej).
Kolekcia Mliečna dráha – Letná akadémia módy 2018
Týždenná letná akadémia módy pre deti je vzdelávaco-rozvojovou aktivitou pre deti, ktorú organizuje Slovak Fashion Council už štvrtý rok, z toho tretí krát v Satelite. Cieľom denného tábora je ukázať deťom aké to je byť módnym návrhárom a predstaviť im svet módy aj zvnútra so všetkými rôznorodými aktivitami a profesiami. Na akadémiu priamo nadväzuje výstava prác, vytvorených deťmi v spolupráci s módnymi návrhármi, lektormi, asistentmi a ďalšími odborníkmi počas týždňa Letnej akadémie módy.