Karol Rosmány

Focus
graphic designer

Karol Rosmány (*1937) je slovenský grafický dizajnér a typograf pochádzajúci z Bratislavy. V rokoch 1956 až 1962 študoval architektúru na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a popri štúdiu sa začal venovať grafickým úpravám kníh, plagátov a rôznych tlačovín. Po skončení školy pracoval päť rokov ako architekt v projekčnej kancelárii Projektový ústav obchodu v Bratislave a od roku 1967 pôsobí ako grafický dizajnér na voľnej nohe. Vo svojej tvorbe sa venuje predovšetkým knižnej grafike, navrhovaniu značiek a informačných systémov, a aj plagátom, ilustrácii a iným médiám. Graficky sa podieľal na vyše troch tisíckach knižných titulov pre vydavateľstvá Tatran, Smena, Slovenský spisovateľ, Mladé letá, Pallas, Pravda, Práca, Veda či Slovenské pedagogické nakladateľstvo. Významne vynikol aj v tvorbe log – je autorom početných knižných edičných značiek, navrhol logá napríklad pre Hotel Kyjev, Technopol, Inchebu, Motokov Kyjev, vydavateľstvo Archa, nadáciu Pro Slovakia, v zahraničí pre Fiera Miláno a OIKOS Bologna.

Popritom sa venoval aj tvorbe kultúrnych a výstavných plagátov. Jeho najznámejšou prácou je logo politického hnutia, neskôr politickej strany Verejnosť proti násiliu, ktoré vytvoril na vlastný popud po tom, ako sa zúčastnil na novembrových demonštráciách v roku 1989. Následne boli s kolegom, grafickým dizajnérom a ilustrátorom Jánom Meisnerom, pozvaní k tvorbe predvolebnej kampane VPN. Tam vytvorili celý vizuálny štýl kampane, grafické úpravy propagačných materiálov a novín Verejnosť. Po Nežnej revolúcii Karol Rosmány naďalej pokračoval vo svojej práci grafického dizajnéra. Založil si firmu Design Rosmány a pracoval na zákazkách pre rôznych klientov, hlavne z oblasti kultúry, umenia, pre rôzne nadácie, školy, akcie a podujatia, a aj pre súkromné firmy. V súčasnosti je Karol Rosmány na dôchodku a venuje sa hlavne svojim autorským projektom. Spolu so synom Matejom v roku 2013 vyhrali súťaž na memorial Jána Langoša v Banskej Bystrici, ktorý aj realizovali.

Zdroj: podľa podkladov od Karola Rosmányho spracovala Gabriela Ondrišáková