Skip to content
Prispôsobte preferencie súhlasu

Používame súbory cookies, aby sme vám pomohli efektívne sa pohybovať a vykonávať určité funkcie. Nižšie nájdete podrobné informácie o všetkých súboroch cookie v každej kategórii súhlasu.

Súbory cookie, ktoré sú kategorizované ako „Nevyhnutné“, sú uložené vo vašom prehliadači, pretože sú nevyhnutné na umožnenie základných funkcií stránky.... 

Vždy aktívne

Potrebné súbory cookie sú pre základné funkcie webových stránok zásadné a webové stránky bez nich nebudú fungovať zamýšľaným spôsobom.Tieto súbory cookie neukladajú žiadne osobné identifikačné údaje.

Funkčné súbory cookie pomáhajú vykonávať určité funkcie, ako je zdieľanie obsahu webových stránok na platformách sociálnych médií, zhromažďovanie spätných väzieb a ďalšie funkcie tretích strán.

Žiadne súbory cookie na zobrazenie.

Analytické cookies sa používajú na pochopenie toho, ako návštevníci interagujú s webovou stránkou. Tieto súbory cookie pomáhajú poskytovať informácie o metrikách počtu návštevníkov, miere okamžitých odchodov, zdroji návštevnosti atď.

Výkonnostné cookies sa používajú na pochopenie a analýzu kľúčových indexov výkonnosti webových stránok, čo pomáha zlepšovať užívateľskú skúsenosť pre návštevníkov.

Žiadne súbory cookie na zobrazenie.

Súbory cookie reklamy sa používajú na doručenie návštevníkom prispôsobených reklám na základe stránok, ktoré navštívili predtým, a na analýzu efektívnosti reklamnej kampane.

Žiadne súbory cookie na zobrazenie.

Z múzea: Imro Vysočan – monumentalista zo zbierok SMD

Imrich Vysočan (*23.9.1924 -✝9.11.1994) bol slovenský výtvarník, venoval sa monumentálnej tvorbe v architektúre, voľnej maľbe, kresbe a grafike, karikatúre a ilustrácii. Do zbierok Slovenského múzea dizajnu venovala jeho dcéra veľkú časť pozostalosti zameranú na úžitkovú a monumentálnu tvorbu, obsahujúcu množstvo originálnych návrhov, fotografií, dokumentácie a faktografie. (1)

Imrich Vysočan, fotografia z katalógu výstavy Imrich Vysočan.  Zväz slovenských výtvarných umelcov, Bratislava 1968.
Imrich Vysočan, fotografia z katalógu výstavy Imrich Vysočan. Zväz slovenských výtvarných umelcov, Bratislava 1968.

Imrich Vysočan pochádzal z Prievidze, v rokoch 1944 až 1948 študoval na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenská technická univerzita) v Bratislave u profesorov Jána Mudrocha, Gustáva Mallého, Dezidera Millyho a Jozefa Kostku. Po ukončení štúdia v roku 1948 sa stal členom Umeleckej besedy Slovenska a krátko pedagogicky pôsobil na gymnáziu v Myjave. V rámci svojej ranej výtvarnej tvorby (t.j. koniec štyridsiatych a päťdesiate roky 20. storočia) sa okrem voľnej grafiky, kresby a maľby venoval kresleniu karikatúr do časopisu Roháč2,  ilustrovaniu do kníh a detských časopisov Zornička a Ohník. Taktiež realizoval kresby do niekoľkých filmových rozprávok pre deti (napríklad Janko Polienko, Braček Jelenček, Mechúrik Koščúrik a iné). V rokoch 1952 až 1955 pôsobil aj ako odborný asistent profesora Petra Matejku na Katedre monumentálneho maliarstva Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. V roku 1962 získal docentúru na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, kde pôsobil do roku 1975 na Ústave kreslenia a modelovania. Od roku 1948 pravidelne vystavoval na viacerých samostatných i skupinových výstavách v Československu a v zahraničí na skupinových výstavách (napríklad v Moskve, Štokholme, Kyjeve, Drážďanoch či Krakove). Absolvoval aj študijné pobyty v Juhoslávii, Francúzsku, Rumunsku, Nemecku, Taliansku či Sovietskom zväze.3    

Sgrafitová výzdoba obytných domov na sídlisku Píly v Prievidzi – kreslené návrhy, 1958. Archív SMD– pozostalosť Imricha Vysočana
Sgrafitová výzdoba obytných domov na sídlisku Píly v Prievidzi – kreslené návrhy, 1958. Archív SMD– pozostalosť Imricha Vysočana
Sgrafitová výzdoba obytných domov na sídlisku Píly v Prievidzi – realizácia, 1958. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana
Sgrafitová výzdoba obytných domov na sídlisku Píly v Prievidzi – realizácia, 1958. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana
Sgrafitová výzdoba obytných domov na sídlisku Píly v Prievidzi – realizácia, 1958. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana

Svoje kresliarske a maliarske zručnosti Vysočan naplno využil pri navrhovaní výtvarných diel vo verejnom priestore a v architektúre. Práve táto oblasť sa stala nosnou v jeho tvorbe a intenzívne sa jej venoval v rokoch 1958 až 1975. Zanechal po sebe vyše tridsať realizovaných diel v technikách ako sgrafito, kamenná, keramická a sklenená mozaika, leptané a matované sklo či betónový reliéf. 4 Väčšina je/bola roztrúsená v obciach a mestách západného Slovenska na budovách obytných domov, ubytovacích zariadení, škôl, železničných staníc, nákupných stredísk, fabrík či administratívnych budov. Vysočanove diela nájdeme tiež aj v Poprade, Veľkých Kapušanoch či Dudinciach. Žiaľ, nie všetky zostali dodnes dobre, resp. vôbec zachované.    

Svoje prvé diela vo verejnom priestore navrhol Imrich Vysočan v roku 1958. Ako autorský kolektív sa spolu s kolegami-výtvarníkmi Alojzom Klimom a Deziderom Castiglionem zúčastnili súťaže na výtvarné doriešenie štyroch vonkajších obdĺžnikových stien vysunutých posluchární Strojníckej fakulty SVTŠ v Bratislave. Ich návrh so štylizovanými priemyselnými motívmi bol víťazný a realizovaný vo forme kamennej mozaiky, ktorá bola finálne aplikovaná na exteriérové steny v roku 1963.5 V tom istom roku Vysočan navrhol aj výtvarnú výzdobu fasád obytných domov na sídlisku Píly v Prievidzi. V technike sgrafito sa realizovalo dovedna tridsaťtri drobných viacfarebných rodinných, florálnych, zvieracích a prvomájových motívov. Boli umiestnené a aplikované vo vertikálnej línii medzi oknami troch domov č. 44, 46 a 66.6 V roku 1960 sa Imro Vysočan opäť v autorskej trojici s Alojzom Klimom a Deziderom Castiglionem zúčastnili súťaže na výtvarnú výzdobu areálu strahovského štadióna v Prahe pri príležitosti II. celoštátnej spartakiády a vyhrali I. cenu.7  

V nasledujúcich rokoch už Imrich Vysočan pracoval na svojich výtvarných návrhoch do architektúry ako solitérny výtvarník na priame zadanie. V roku 1961 pre kultúrny dom štátneho podniku Tatravagónka v Poprade navrhol sedem lineárnych motívov zobrazujúcich jednotlivé druhy umení (hudobné, dramatické, výtvarné aj šachové) na sedem sklenených panelov v interiéri, ktoré boli zrealizované v technike matovaného skla. V rokoch 1963-1964 zas vytvoril plošné priemyselné motívy na tému Ropa na deliacich sklenených stenách v hale hotela Slovnaft v Bratislave. Pri realizácii bola použitá technika obojstranne leptaného skla. Potom sa Vysočan vrátil od navrhovania motívov do priehľaných skiel späť k jednopohľadovým mozaikám, omietkam a reliéfom na stenách a fasádach. V roku 1964 navrhol dve výtvarné výzdoby na steny interiéru bratislavského hotela Krym – do priestoru recepcie spracoval tematickú kompozíciu s názvom Odpočinok a do priestoru kaviarne druhú kompozíciu Slnko.

Celkový pohľad na mozaiky na vysunutých posluchárňach Strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave, publikované v: KÁRA, Ľubor: Monumentálne diela strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave. In: Výtvarný život 5/1964, s. 175. Spoluautori Alojz Klimo a Dezider Castiglione
Celkový pohľad na mozaiky na vysunutých posluchárňach Strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave, publikované v: KÁRA, Ľubor: Monumentálne diela strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave. In: Výtvarný život 5/1964, s. 175. Spoluautori Alojz Klimo a Dezider Castiglione
Mozaika na vysunutých posluchárňach Strojníckej fakulty SVŠT, 1963. Spoluautori Alojz Klimo a Dezider Castiglione. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana
Mozaika na vysunutých posluchárňach Strojníckej fakulty SVŠT, 1963. Spoluautori Alojz Klimo a Dezider Castiglione. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana

V priebehu roka 1967 Vysočan vytvoril tri monumentálne diela pre základné školy. Navrhol niekoľko vertikálne orientovaných výtvarných kompozícií tematicky prepojených motívmi písem A a B, prírody, geometrie, slnka a flóry v základných farbách červenej, žltej a modrej. Dve z nich boli realizované na fasádach základnej školy v bratislavských Vajnoroch a v obci Sokolce na juhu Slovenska. Na základnej škole v obci Lúka nad Váhom bol zas tento motív realizovaný v interiéri použitím techniky sklenenej mozaiky. Neskôr ešte Imro Vysočan navrhol výtvarné diela pre ďalšie dve školy. V roku 1970 sa podľa jeho návrhu realizovali sklenené mozaiky s motívom slnka, lúky a prírody v horizontálnej kompozícii do priestoru jedálne základnej školy Pošeň v Bratislave. V roku 1971 zas vznikli sklenené mozaiky na tému Veda a Prírodné vedy v interiéri základnej školy Krasňany v Bratislave. Do areálu tejto školy navrhol aj exteriérový betónový reliéf na tému Príroda. Vysočan sa venoval aj výtvarnému dotvoreniu architektúry železničných staníc – spätne v roku 1967 výtvarne spracoval motív žriedla na fasádu stanice v Dudinciach, ktorý bol zrealizovaný v technike krájanej keramiky. V roku 1970 zas bol podľa jeho návrhu vyzdobený interiér vstupnej haly železničnej stanice v Chynoranoch sklenenou mozaikou s geometricko-železničiarskymi motívmi.

Realizácia mozaiky na vysunutých posluchárňach Strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave, 1963. Spoluautori Alojz Klimo a Dezider Castiglione. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana
Realizácia mozaiky na vysunutých posluchárňach Strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave, 1963. Spoluautori Alojz Klimo a Dezider Castiglione. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana
Deliaca sklenená stena v hale hotela Slovnaft v Bratislave, 1963. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana
Deliaca sklenená stena v hale hotela Slovnaft v Bratislave, 1963. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana

Imro Vysočan navrhol v roku 1968 sklenenú mozaiku témy Matka na fasádu a vstupný priestor Štátnej poisťovne v Topoľčanoch. O rok neskôr sa podieľal na výtvarnej realizácii dekoratívnych orientačných tabúľ v betóne a sklenenej mozaike na sídlisku Chrenová v Nitre (1969). Významnou, a žiaľ, už neexistujúcou Vysočanovou prácou z roku 1969 bola aj sklenená mozaika s geometrizovanými motívmi obilia, chmeľu, Bratislavského hradu a Dunaja na fasáde dnes už zbúraného bývalého pivovaru Stein na Legionárskej ulici v Bratislave. Spoluautorom tejto výzdoby bol jeho kolega Milan Gašpar.8 Koncom šesťdesiatych  a v prvej polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia Vysočan navrhoval aj farebné geometrické kompozície pre fasády a interiéry niekoľkých nákupných stredísk. V technike sklenenej mozaiky sa realizovali v nákupných strediskách vo Veľkom Mederi (vtedy Čalovo) a Dunajskej Strede (1969), v bratislavskej Vrakuni (1971), v Strekove a Dvoroch nad Žitavou (1974). Pre areál nákupného strediska v Zlatých Klasoch navrhol aj samostatne stojaci betónový pilier so sklenenou mozaikou s motívom obilia (1972). Ďalšiu exteriérovú betónovú plastiku s mozaikou, tentoraz s motívom slnka, navrhol Vysočan v roku 1972 pre sídlisko Váh v Šali. Pre trochu netradičného klienta, hydinársku farmu v Bodoku (neďaleko Topoľčian), navrhol v roku 1970 dve diela – sklenenú mozaiku na stenu budovy a betónový objekt do areálu. V obidvoch prípadoch pracoval s tematickými motívmi vajíčka a sliepky, ktoré spracoval do niekoľkých výtvarných kompozícií. K tejto téme sa vrátil ešte v roku 1972, keď navrhol exteriérovú plastiku z bieleho betónu s názvom Pomník vajíčku pre areál liaharenského podniku v Párovských Hájoch pri Nitre. Tento sedem a pol metrový pomník tvoril jeden pevný pilier s vyobrazením kompozície organických tvarov a dokonale vytvarovaného vajíčka. V roku 1973 Vysočan spracoval aj sklenenú a keramickú mozaiku do administratívnej budovy tranzitného plynovodu vo Veľkých Kapušanoch na východe Slovenska. A poslednou monumentálnou výtvarnou prácou Imra Vysočana v architektúre boli výzdoby pre obchodný dom Jednota v Nových Zámkoch, vytvorené v roku 1975. Tu dostal za úlohu výtvarne doriešiť fasádu aj interiér. Na fasádu tohto obchodného domu navrhol kompozíciu prírodných a potravinárskych motívov, ktoré boli realizované vo forme hliníkového reliéfu. Do interiéru s totožnými obmenenými motívmi bola vytvorená sklenená mozaika a betónový reliéf. 

Návrh na výzdobu interiéru hotela Krym v Bratislave, 1963-1964. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana
Návrh na výzdobu interiéru hotela Krym v Bratislave, 1963-1964. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana

Imrich Vysočan sa počas svojich aktívnych rokov zúčastnil aj viacerých súťaží na výtvarné dotvorenie architektúry, ktoré však napokon neboli vybraté a zostali iba na papieri. Spolu s kolegami A. Klimom a D. Castiglionem sa ešte zúčastnili súťaží na výtvarný návrh pamätníka v Kremničke (1958), na výtvarné doriešenie hlavnej budovy Slovenskej akadémie vied v Bratislave (1963) a na výtvarnú výzdobu oblúkového telesa vyhliadkovej terasy v záhrade Na valech pri Pražskom hrade (1964).9 Samostatne sa Imro Vysočan zapojil aj do súťaže na výtvarné doriešenie interiéru hotelovej ubytovne v českom Havířove (1966).10

Rok 1975 predstavoval pre život a profesionálne pôsobenie Imricha Vysočana zlom, keď sa natrvalo presťahoval z Bratislavy do rodnej Prievidze. Zanechal tak aj svoju pedagogickú a zväzovo-spoločenskú činnosť. Výtvarne činný a aktívny bol aj naďalej, no monumentálnu tvorbu vymenil za komornejšiu voľnú maľbu a grafiku. Iba v roku 1977 bol ešte podľa jeho návrhu s názvom Hodnoty realizovaný tkaný gobelín na výzdobu interiéru Štátnej banky československej v Bratislave.11 Až do konca svojho života Imro Vysočan aktívne tvoril a svoje diela pravidelne prezentoval na kolektívnych aj samostatných výstavách.  

Tri návrhy na výzdobu fasád základných škôl, 1966. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana
Tri návrhy na výzdobu fasád základných škôl, 1966. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana
Tri návrhy na výzdobu fasád základných škôl, 1966. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana
Tri návrhy na výzdobu fasád základných škôl, 1966. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana
Tri návrhy na výzdobu fasád základných škôl, 1966. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana
Tri návrhy na výzdobu fasád základných škôl, 1966. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana

V zbierkach Slovenského múzea dizajnu sa okrem dobovej fotografickej dokumentácie niektorých diel (sgrafitá na sídlisku Píly v Prievidzi, mozaiky na Strojníckej fakultej SVTŠ, hala hotela Slovnaft v Bratislave, sídlisko Váh v Šali a iné) nachádzajú aj Vysočanove originálne kreslené návrhy a skice pre väčšinu realizovaných diel: sgrafito pre sídlisko Píly v Prievidzi, výzdoba pre základné školy Vajnory, Sokolce, Lúka nad Váhom, Pošeň a Krasňany, výzdoba železničných staníc Dudince a Chynorany, mozaika Štátnej poisťovne v Topoľčanoch, výzdoba pre nákupné strediská Veľký Meder, Dunajská Streda, Strekov, Dvory nad Žitavou, Nové Zámky a Vrakuňa, objekt a mozaika pre hydinovú farmu v Bodoku, plastika pre sídlisko Váh v Šali či plastika Pomník vajíčku v Párovských Hájoch.  

Návrh a realizovaná mozaika s motívom žriedla, železničná stanica Dudince, 1967. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana
Návrh a realizovaná mozaika s motívom žriedla, železničná stanica Dudince, 1967. Archív SMD – pozostalosť Imricha Vysočana

  1. Imrich Vysočan, katalóg výstavy, Slovenský fond výtvarných umení, Bratislava 1958.
  2. Pozn.1
  3. LUXOVÁ, Viera: Maľba v architektúre, Slovenská akadémia vied, Bratislava 1989, s. 237.
  4. Vyobrazenia na mozaikách pracujú konkrétne s témami využitia vodnej a atómovej energie, vesmírneho a priemyselného výskumu. KÁRA, Ľubor: Monumentálne diela strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave, in: Výtvarný život 5/1964, s. 172-177.  
  5. Pozn. 1
  6. Tamtiež.
  7. Tamtiež.
  8. Tamtiež.
  9. Tamtiež.
  10. LUXOVÁ, Viera: Maľba v architektúre, Slovenská akadémia vied, Bratislava 1989, s. 237.

Viac k téme v publikáciách

Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918. Mierny pokrok (Ľ. Longauer). Foto: Adam Šakový

Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918. Mierny pokrok

Slovenské centrum dizajnu a vydavateľstvo Slovart
69,00
Plocha a priestor v dizajne. Milan Veselý (N. Veselá-Cohen, M. Rišková). Foto: Adam Šakový

Plocha a priestor v dizajne. Milan Veselý

Slovenské centrum dizajnu a vydavateľstvo Slovart
47,25
Prejsť na publikácie