Viliam Chlebo. Súlad formy, funkcie, ergonómie, technológie a ekonomiky
Uvažovanie v duchu výtvarnej kultúry dvadsiateho storočia viedlo dizajnéra Viliama Chleba (1955) k oboznámeniu sa s novými technológiami a k hľadaniu optimálneho prepojenia funkcie a tvarového riešenia aj s ohľadom na finančnú náročnosť. Chlebo v rámci svojich dizajnérskych návrhov používal materiály ako kovové rúrky, režné plátno, kožu, textil, sklo a drevo. Spojenie remeselnej zručnosti a moderného myslenia zameraného na jednoduché riešenia, nadčasovosť a zároveň nutnosť sériovej výroby viedli k Chlebovým úspešným dizajnérskym návrhom.
Viliam Chlebo sa narodil v roku 1955 v Karlových Varoch. Vyštudoval odbor Konštrukcia a tvorba nábytku a interiéru v rokoch 1970 až 1974 na Strednej priemyselnej škole drevárskej v Spišskej Novej Vsi u profesorov Zdeňka Jeřábka, Štefana Tomaščíka a Jána Kopnického. Vďaka tomu, že táto škola pripravovala študentov na komplexnú tvorbu nábytku a interiéru spolu so zameraním na drevárske remeslo, bol Viliam Chlebo už ako študent zručný v práci s rôznymi technológiami a možnosťami realizácie svojich návrhov. Chlebo doma – spočiatku v pivnici a neskôr v garáži – skúšal rôzne možnosti konštruovania a modelovania, z čoho vznikol napríklad tandemový bicykel. Rovnako sa zaujímal aj o šitie a prácu s textilom. V maturitnom ročníku sa v rámci praxe dostal do Brna na pracovisko Vývoja nábytkářského průmyslu do ateliéru Miroslava Navrátila. Hoci sa osobne v tom čase ani nestretli, po praxi sa pedagóg uznanlivo vyjadril k študentovej práci. V rámci maturitného zadania mal Chlebo navrhnúť obývaciu stenu, čo mu však veľmi nesedelo. Viac ho oslovovalo vytvárať takzvaný skladačkový nábytok, ktorý je variabilný a poskytuje viac možností uplatnenia jednotlivých komponentov.
Výskumný a vývojový ústav drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu
Keď sa po maturite Viliamovi Chlebovi nepodarilo uspieť na prijímacích pohovoroch na pražskej Vysokej škole uměleckoprůmyslovej, rozhodol sa prísť do Bratislavy. V roku 1974 sa zamestnal v podniku Vývoj drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu, ktorý sa neskôr premenoval na Výskumný a vývojový ústav drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu. Pôsobili tu osobnosti slovenského aj českého dizajnu ako napríklad Jiří Petřivý, Magda Sépová, Ján Hutťan či Otto Gross, z mladšej generácie Júlia Kunovská, Peter Mesiarik, Štefan Čech. Na tomto pracovisku sa, žiaľ, Viliam Chlebo k samostatnej práci nedostal. Jeho pracovnou náplňou bolo kresliť návrhy a konštrukčné výkresy podľa zadaní a vytvárať potrebnú dokumentáciu.
Výskumný ústav miestneho hospodárstva
Chlebov kolega a priateľ z mladosti, dizajnér Jaroslav Hreščák, ktorý absolvoval maturitnú prax v Bratislave a zostal pracovať vo Výskumnom ústave miestneho hospodárstva, ho v roku 1978 zavolal na voľnú pracovnú pozíciu v podniku. Tu mal Chlebo hneď od začiatku možnosť pracovať na svojich samostatných projektoch. Jedným z prvých bol v roku 1979 návrh bytového zariaďovacieho systému pre Okresný podnik miestneho priemyslu Modra (OPMP Modra). Išlo o nábytok mladej generácie: takzvanú skladačku, skrinkový sektorový nábytok, ktorý ponúkal širokú škálu skladania jednotlivých sektorov so širokým využitím do detskej izby, pracovne, jedálne, obývacej izby či spálne. Podnik získal za Modul 7, ako sa táto zostava označovala, cenu Najlepší výrobok MH, takzvanú Zlatú medailu. Tento produkt nebol bežne dostupný v obchodoch s nábytkom, prezentoval sa iba na predajných výstavách spotrebného tovaru v Brne a vyrábal sa iba na zákazku.
Celý článok nájdete v časopise Designum 4/2025 na s. 48. Viac informácií o predaji časopisu Designum.
