Videogames: Design/Play/Disrupt vo V&A

Victoria and Albert Museum (V&A) je medzi múzeami globálnou značkou, ktorej nechýbajú ambície. Zatiaľ čo jej hlavným sídlom zostáva budova v Kensingtone (s novým vstupom z Exhibiton Road, nádvorím a výstavným priestorom pod úrovňou ulice), v septembri otvorilo pobočku v škótskom Dundee (vďaka budove s výrazným rukopisom od japonského architekta Kengoa Kuma sa stala okamžitým hitom na Instagrame), v spolupráci so Smithsonian Museum chystá vo východolondýnskom Olympic Parku nové výstavné a výskumné centrum V&A East[1] a napomáha pri zakladaní prvého veľkého múzea dizajnu v čínskom Šen-čene (Shenzene).

Vo výstavnom pláne je priestor na blockbustery, na ktoré si musíte kúpiť lístok týždne vopred (Frieda Kahlo: Making Herself Up – oblečenie a osobné predmety mexickej maliarskej ikony), vizuálne pôsobivé príbehy z histórie (Ocean Liners: Speed and Style o dizajne, móde a životnom štýle na najväčších zaoceánskych lodiach minulého storočia), alebo pohľady do budúcnosti (Future Starts Here, s highlightami ako autonómne plavidlo, ktoré čistí ropné škvrny na mori).

Do tohto eklektického prehľadu dobre zapadá aj aktuálna výstava Video-Games: Design/Play/Disrupt. Ten, kto pozná históriu, štylistickú a žánrovú rôznorodosť tohto média sa nepotrebuje nechať presviedčať, že si počítačové hry zaslúžia veľkorysé priestory v najväčšom múzeu úžitkového umenia na svete. Tých ostatných možno presvedčí tento krátky exkurz.

Výstava Video-Games (a výstavy vo V&A všeobecne) našťastie netrpí potrebou didakticky vykladať a podať vyčerpávajúci prehľad, ktorý zahltí informáciami a začne po čase nudiť. Návštevník dostane dobre dávkovaný výber hier, ktoré vznikli po roku 2000 a reprezentujú rôzne prúdy. Na začiatku vás víta vizuálne pôsobivá Journey od štúdia Thatgamecompany – na veľkoformátovej projekcii sa premieta záznam hry, v ktorej sa hlavná postava hypnoticky pohybuje v snovej krajine. Ak chcete, môžete sa len nechať unášať. Už to by stačilo na zážitok, ale ak sa chcete o hre a jej vzniku niečo dozvedieť, môžete si pozrieť originálny concept art (kreslené návrhy postáv a prostredia hry), alebo video záznam z exkurzie vývojárov do púšte, kde skúmali pohyb plášťa vo vetre (poznávacie znamenie hlavnej postavy hry, ktorá surfuje po imaginárnej krajine).

Pokračujeme ďalej, k hre Last of Us pre Playstation 3, ktorá si od kurátorov výstavy vyslúžila označenie cinematic storytelling. Hlavné postavy (pašerák a dievča) sa tu pohybujú v postapokalyptickej Amerike, desaťročia po devastácii ľudstva zmutovanou parazitickou hubou. Žánrovo ide o akčnú hru a adventúru so silným príbehom, hernú obdobu Hollywoodskych veľkorozpočtových filmov. Na pohltenie jej napätím mi stačilo sledovať niekoľkominútový záznam, v ktorom sa hlavné postavy medzi ruinami mesta skrývajú pred lovcami ľudí. Znova: ak chcete vedieť viac, môžete si pozrieť ukážky zo zápisníka scenáristu, skeče postáv, alebo nástenku so story cards. V tomto aj ďalších prípadoch „dokumentácie“ hier na výstave ide o odokrytie tvorivého procesu, ktorý je bežne predmetom záujmu úzkeho okruhu ľudí (herní nerdi, absolventi game studies), ale vďaka výstave sa tu odokrýva tisíckam návštevníkov, z ktorých väčšina nemá o práci tvorcov hier ani tušenie.

Nechýba ani ukážka zásadného prvku hernej kultúry – Let’s Play videí, na ktorých hráči prechádzajú hrou a komentujú jej priebeh. V časti výstavy venovanej japonskej fantasy – hororovej hre Bloodborne si môžete pozrieť video s komentárom, ktorého podanie znie ako anglická obdoba Nedeľnej chvíľky poézie (v tom najlepšom zmysle). O nečakané súvislosti nie je núdza ani pri prezentácii indie hry Kentucky Route Zero s označením interaktívna literatúra. Jej autori priznávajú inšpiráciu raným media artom (Jane Veeder – Montana), brutalistickou architektúrou, scénografiou a… maľbou Reného Magritta Le Blanc Seing, ktorá tu je vystavená, ako inak, v podobe originálu. Pretože ak si niekto môže (nielen finančne) dovoliť takúto výpožičku na výstavu o hrách, je to V&A.

Na úplnom okraji herného vesmíru, mimo stredu okupovaného akčnými hrami sa pohybujú ultraindie projekty, ako The Graveyard od Tale of Tales, kde hráč ovláda babičku s paličkou kráčajúcu cintorínom. Ide skôr interaktívne umenie ako hry, vnárajúce hráčov do prostredia pomocou dizajnu prostredia, farieb, svetla a animácie.

Kľúčové slovo disrupt (narušenie) z podnázvu výstavy vyjadruje časť výstavy, ktorá nie je zameraná na konkrétne hry, ale na pohľad z politickej a sociálnej perspektívy. Sú tu príklady zakázaných hier (hra o vykorisťovaní zamestnancov čínskymi výrobcami mobilných telefónov Phone Story, ktorú Apple zakázal v app store), alebo videokomentár o sexizme v hrách. Že hranie hier nie je len individuálnou zábavou, ale aj spektáklom pre masy, ukazuje záznam z finálového súboja dvoch tímov, ktoré súperili v hre League of Legends pred 90 000 divákmi v Pekingu.

Všetci, ktorí si chcú na výstave hry aj sami zahrať, sa dočkajú na konci výstavy, kde kurátori umiestnili arkádové hry v automatoch. Namiesto muzeálnych kúskov, ktoré si u nás staršie gamesnícke ročníky pamätajú napríklad z priestorov v bývalom Priore/Kmarte na Kamennom námestí v Bratislave, si na výstave môžete zahrať arkády, viaceré z nich vyrobené špeciálne pre výstavu škótskym kolektívom We Throw Switches. Ich drevené škatule napodobňujúce staré arkádové automaty sú divoko pomaľované, tlačidlá a ovládače sú DIY poskladané z rôzneho hardvéru a samotné hry sú rovnako uletené.

Kurátorka výstavy a zbierky hier vo V&A Marie Foulston pre web It’s Nice That povedala: „Nepýtajme sa, či sú videohry umenie. Nepotrebujeme vedieť, či sú všetky hry ako Mona Lisa. Musíme zmeniť otázku – sú hry remeslo? A musíme sa na ne pozerať cez optiku dizajnu?“[2] Tento postoj nevyjadruje len výstava, ale aj akvizície múzea: v roku 2014 získalo do zbierok hru Flappy Bird, pred rokom v rámci programu Rapid Response Collecting (akvizície objektov, ktoré sú reakciou na dôležité momenty v nedávnej minulosti) zasa Xbox Adaptive Controller[3] – ovládač pre hernú konzolu, ktorý je vyvinutý s ohľadom na potreby telesne a zdravotne znevýhodnených.

V Slovenskom múzeu dizajnu vzniká zbierka multimédií, kam okrem audiovizuálnych médií (výber môžete vidieť na výstave 100 rokov dizajnu[4]) patrí aj softvér a digitálne hry. Kurátor zbierky Maroš Brojo pripravil v roku 2017 výstavu Piráti a pionieri, ktorá predstavuje viaceré tendencie herného vývoja na Slovensku v období rokov 1987 až 1993. Ako sám priznal v sprievodnej prednáške na konferencii GVE (Game Development – Visual Art – Education) na FU Technickej univerzity v Košiciach v októbri 2017, výstava predchádzala samotný výskum, ktorý dovtedy chýbal[5]. Postupne sa však zbierka rozrastá, historický kontext sa dopĺňa vďaka dokumentácii hier, pripravovaného oral history výskumu a digitálneho archívu. Za niekoľko rokov tak budeme aj u nás pripravení na veľkú výstavu, ktorá cez pohľad dizajnu predstaví širokej verejnosti videohry ako remeslo, hodné záujmu rovnako ako literatúra, film, alebo výtvarné umenie.

1 Tristram Hunt: ‘In the era of fake news, museums allow a better understanding of truth and history’
2 V&A curator Marie Foulston wants us to look at video games through the lens of design
3 V&A acquires Xbox adaptive controller set to revolutionise accessibility in videogaming
4 100 rokov dizajnu – Komunikácia a multimédiá
5 Maroš Brojo: Piráti a pionieri z pohľadu organizátora a kurátora