Urbanizmus medzi angažovanou utópiou a situovaným poznaním: Spolka oslavuje päť rokov
Mestské plánovanie, urbanizmus, dizajn sú oblasti, ktoré sa dlhú dobu nachádzali na okraji spoločenského záujmu. Tvorba architektov a urbanistov sa odohrávala za zatvorenými dverami kancelárií a ideológií. Dnes sa stáva poprednou témou nielen akademických debát, ale aj občianskeho života. Ak má totiž do roku 2050 v mestách globálne žiť až 60 percent svetovej populácie, mali by sme týmto smerom obrátiť našu pozornosť a uvažovať, kde chceme žiť. Formy a obsahy miest, ich priestorové a sociálne plánovanie koniec koncov určujú, ako sa nám v mestách bude žiť, a v dôsledku toho i to, kým sme a chceme byť. Podnietiť verejnosť, aby sa viac angažovala v tvorbe miest, je jedným z cieľov združenia Spolka, ktoré oslavuje päť rokov od svojho vzniku. Zatiaľ čo tradičné prístupy k mestskému plánovaniu skôr ohraničujú priestory, telá miest a ich obyvateľov, Spolka smeruje k otvorenosti a odmieta akékoľvek vyčleňovanie na základe druhu, rasy, genderu alebo ekonomického statusu. Vďaka rôznorodým životným, študijným, geograficky i teoreticky situovaným pozíciám a príbehom členiek, môže Spolka k otázkam urbanizmu a tvorby miest pristupovať cez mozaiku perspektív siahajúcich od urbanizmu a dizajnu, cez umenie až po právo a sociológiu. Činnosť Spolky je lokalizovaná predovšetkým v Košiciach, kde sa odohráva významná časť ich aktivít a intervencií. Prostredníctvom svojich projektov sa Spolka usiluje zapájať do procesu mestského plánovania a tvorby mesta široké spektrum miestnych aktérov, pričom tento pojem chápu v širšom kontexte a snažia sa do neho začleniť i ne-ľudských účastníkov. Ich rozsiahle aktivity zahŕňajú participatívne projekty, urbanistické návrhy, strategické plány, výstavy, prednášky, publikačnú činnosť i workshopy. V Košiciach taktiež organizujú letnú školu Never-never school, zameranú na prepájanie poznania mestského plánovania, umeleckej praxe, dizajnu a iných oblastí.
Nasledujúci text vznikol na základe rozhovoru členiek Spolky Lýdie Grešákovej a Viktórie Mravčákovej. Lýdia Grešáková je sociologička a aktivistka. Zaoberá sa udržateľným rozvojom a participáciou pri tvorbe miest. Viktória Mravčáková je architektka a urbanistka so zameraním na verejný priestor, územné plánovanie a výskum špecifických fenoménov (post) socialistických miest. Ďalšie členky Spolky sú teoretička umenia, právnička a sociologička Zuzana Révészová, urbanistka a architektka Zuzana Tabačková a architektka Katarína Onderková. Širší tím Spolky, takzvanú Spolku+, tvoria ďalší spolupracovníci a spolupracovníčky so širokým profesijným zázemím.
Učiť sa interdisciplinarite
Spolka vznikla spontánne ako snaha vytvoriť platformu na rozmýšľanie a rozprávanie o meste a potrebách jeho obyvateľov. Pre jej členky je Spolka okrem iného aj miesto, ktoré vypĺňa slepú škvrnu ich profesijných a študijných životov. V prípade Lýdie predchádzala založeniu Spolky frustrácia z nedostatočných možností medziodborového vzdelávania. „Učili sme sa stále predovšetkým od seba navzájom, preto sme sa aj so Zuzkou Tabačkovou prihlásili na doktorandské štúdium, lebo potrebujeme preskúmať našu vlastnú prax,“ hovorí Lýdia. Štúdium sa s činnosťou Spolky prelína, spoločným menovateľom je snaha akcentovať nemainstreamové prístupy – zohľadňovanie ľudí z vylúčených skupín, starostlivosť o opustené a zanedbané budovy, zapájanie širokej verejnosti či experimentálne prístupy, akým je napríklad mestské plánovanie s perspektívou zameranou na zvieratá a rastliny.
…
Pomenovania, hodnoty a metódy
Dizajn i mestské plánovanie sú disciplíny, ktoré, keď použijeme slová Herberta Simona1, sa snažia premeniť existujúce situácie na preferované. Pri mestskom plánovaní sa často využíva metodologický aparát dizajnu, či ide o občiansku participáciu, ktorá by mohla byť príkladom dizajnu zameraného na človeka2, alebo, naopak, o odkrývanie ideológií vložených do produktov, stavieb, blueprintov a iných, ako aj možný prístup špekulatívneho a kritického dizajnu3. „V oblasti dizajnu stále experimentujeme. Ja osobne vnímam istý rozpor medzi nami sociologičkami a architektkami, pretože každá z nás pristupuje k dizajnu inak, pre každú z nás dizajn znamená niečo iné,“ tvrdí Lýdia. Podľa jej názoru dizajnérsky proces od začiatku pracuje s predstavou o tom, ako by mal vyzerať výsledok, pričom v sociológii je to naopak. Tieto rozpory sú ale pre členky Spolky skôr tvorivým momentom, vďaka ktorému za posledných päť rokov vznikol (a neustále vzniká) špecifický prístup k dizajnovaniu čohokoľvek, či už je to mikroklíma pri brehu rieky Hornád alebo spoločná prezentácia na konferencii.
…
Za hranice ľudského
Vyrovnávanie sa s ne-ľudským aktérstvom v dizajnérskych procesoch predstavuje samostatnú kapitolu. Touto témou sa Spolka zaoberala napríklad počas letnej školy Never-never School v roku 2019, kde skúmali rôzne metódy mapovania priestoru v okolí rieky Hornád. Prostredníctvom rozprávania príbehov sa pokúsili dať hlas rôznym súčasným aj budúcim aktérom. Zvieratá a rastliny sa tak stali aktívnymi účastníkmi participujúcimi na tvorbe výsledného stavu. „V tejto téme stále experimentujeme a nemáme na to jasnú metodiku. V rámci Never-never school sme si prizvali rôznych účastníkov, napríklad botanika, odborníka na field recording, robili sme archeológiu predmetov a podobne, “ vymenúva Lýdia. Ústrednou metódou Spolky je špecifické mapovanie slúžiace na kolektívne vyjednávanie o priestore.
…
Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2021 na s. 18
Predaj časopisu Designum