Tri dôvody, ktoré delia ľudstvo od definitívneho prechodu na e-knihy

Väčšina článkov, ktoré sa zamýšľajú nad budúcnosťou knihy, sa sústreďuje hlavne na porovnávanie výhod a nevýhod čítania textu na papieri a na obrazovke, prípadne praktickosť elektronickej čítačky v bežnom živote (klasické argumenty sú možnosť čítania vo vani, na deke na pláži, v posteli a podobne). Niektorí zástancovia papierovej knihy ju obhajujú ako multifunkčný objekt – kniha zároveň môže slúžiť ako podložka pod notebook na zdvihnutie obrazovky (práve tam jednu mám), improvizovaná pingpongová raketa v kancelárii, materiál na založenie ohňa v prípade uviaznutia v divočine, závažie na lisovanie kvetín a listov do herbára a mnoho ďalších funkcií, ktoré sme všetci v nejakom momente nášho života knihe pridali.<br /> Zabúda sa však na to, že s knihou sa spája niekoľko sociálnych a spoločenských rituálov, ktoré budú možno nakoniec závažnejším dôvodom, prečo sa jej klasického papierového formátu tak skoro nezbavíme.

Základný tábor – kníhkupectvo

Nie je väčšej radosti v upršaný novembrový deň (alebo aj akýkoľvek iný) ako zájsť si na hodinku do obľúbeného kníhkupectva. Nie je väčší objav na potulkách po zahraničnej metropole ako nezávislé kníhkupectvo. Kníhkupectvo je miesto, kde môžeme lakťom nechtiac drgnúť do uznávaného mestského intelektuála, univerzitného profesora alebo – ako inak – spisovateľa, ktorý si bude listovať novými titulmi presne tak ako vy. Viem si spomenúť aspoň na päť filmov, kde sa romantická zápletka začala práve v kníhkupectve. Pre tých, čo majú radi knihy, je kníhkupectvo klub s otvoreným členstvom, sociálny uzol a spoločenská udalosť. Kníhkupectvo je pre mňa testovacím miestom akejkoľvek knihy, a predovšetkým jej grafického dizajnu. Mohla som o nej čítať, vidieť odporúčania, ale až kým ju nemám pred sebou a nevidím jej formát, váhu a neprelistujem asi aspoň jednu kapitolu, tak sa len dosť ťažko rozhodnem investovať tú horibilnú sumu, ktorú väčšinou za dobrú knihu pýta vydavateľ. Čoraz častejšie sa hovorí o tom, že internet nám sprostredkuje len to čo hľadáme – čo neznie ako nevýhoda, až kým si neuvedomíme, že takto zostávame zaškatuľkovaní v kruhu stále tých istých záujmov a názorov. Ak v neznámom meste namiesto náhodného hľadania dobrej reštaurácie preklikáte odporúčania najbližších kamarátov, tak to je presne situácia, o ktorej hovorím. Kníhkupectvo je takou otvorenou bránou pre nové vplyvy: čo tak navštíviť oddelenia literatúry, o ktorých váš internetový vyhľadávač nikdy nezistí, že vás zaujímajú?

Kníhkupectvo je miesto, kde môžeme lakťom nechtiac drgnúť do uznávaného mestského intelektuála, univerzitného profesora alebo – ako inak – spisovateľa, ktorý si bude listovať novými titulmi presne tak ako vy.

Zbierka – zdroj udržovania priateľských vzťahov

Venujete sa niekoľko rokov systematicky jednému žánru a máte slušnú knižnicu? A máte kamarátov, ktorí si od vás z času na čas nejakú knihu požičajú? Zárukou dlhotrvajúcich priateľských vzťahov sú knihy, ktoré vám kamaráti nikdy nevrátia. Nie v tom zmysle, že už ich neuvidíte, ale v tom, že je to vždy zámienka na spoločenskú akciu – návštevu dotyčného dlžníka (ja si knihy podpisujem, ale úplne chápem existenciu niečoho takého starožitného ako exlibris). Zbierka má aj inú sociálnu funkciu: budí obdiv a závisť a slúži na potvrdenie statusu odborníka. Spomínam si, ako mi raz niekto hovoril, že boli na návšteve v štúdiu známeho dizajnéra. So slzou v oku mi rozprával, ako im dotyčný dizajnér nechal prelistovať si Printed Matter od Karla Martensa. Kniha, ktorej pôvodné vydanie aj dve reedície boli okamžite vypredané. Chápete, nie?

Kniha – plán B každých Vianoc

Aj keby mali vymrieť všetky papierové knihy na svete, zúfalí ľudia ako ja, ktorí nič lepšie na Vianoce a iné príležitosti nevedia vymyslieť, udržia tlačené knihy ešte chvíľu nad vodou. Zatiaľ som ešte nikomu nedarovala elektronický súbor, ale nevylučujem, že prídem na to, ako ho zhmotniť a pekne zabaliť. Aspoň kým si odvykneme, že darček má byť prekvapenie v papieri.

Každoročne sa v správach pýtajú detí, čo si želajú pod stromček. Všimnite si, že mnohé z nich stále zaraďujú medzi svoje priania knižku. Nemyslím si, že by to bolo preto, že by chceli spraviť radosť rodičom alebo pani učiteľke, existujú skrátka deti, ktoré knihy bavia. Tak isto ako puzzle, guľôčky a podobné totálne analógové hry, deťom sa páčia papierové knihy rovnako ako počítačové hry. Neviem, prečo sa stále bojíme toho, že jedno vyradí to druhé.