Tradičné verzus digitálne. Remeslo ako sprostredkovaná zručnosť

Existuje viacero prístupov pri tvorbe a realizácii remeselne vyrábaných úžitkových predmetov. Pôsobivú formu predstavuje napríklad drevený nábytok vyrobený ručne tradičným spôsobom, pomocou nástrojov, odoberaním materiálu rezaním, strúhaním, dlabaním, štiepaním alebo sekaním. Takéto kusy nábytku majú jednak na povrchu zreteľné stopy po ručnom opracúvaní, ale aj ich tvar je na prvý pohľad voľnejší, expresívny, nie je prísne geometrický ako nábytok vopred presne naplánovaný na výkresoch a vyrobený pomocou strojov. Nábytok vytvorený predindustriálnymi spôsobmi je spontánny a nesie znaky improvizácie, teda sú viditeľné procesuálne znaky remeselnej výroby, najmä pracovné rezy, záseky, údery a nepravidelnosti gestického opracovania. Podobný efekt môžeme pozorovať pri ručne kovaných výrobkoch alebo ručne tvarovaných hlinených nádobách. Po objavení 3D tlače sa zaužívaný pohľad na remeslo a opisovanie procesov tradičného zhotovenia výrobkov musí zmeniť. Prvky spontánnosti a improvizácie sa zrazu môžu objaviť aj pri produktoch, ktorých sa ľudská ruka vôbec nemusela dotknúť. Dokonca ich výrobu možno opakovať bez akejkoľvek zmeny. Dnes je možné spontánny pohyb rúk v priestore zaznamenať a vygenerovať z neho priestorové objekty, povedzme aj nábytkové kusy, ktoré sa dajú zhmotniť napríklad pomocou 3D tlače do materiálu, tak ako to v roku 2006 predviedli členky štúdia Front. Ide o nový pojem a spôsob zhotovenia – digitálne remeslo? Remeslo sa predsa spája so zručnosťou, znalosťou materiálu, jednotou rúk a mysle človeka najmä priamym fyzickým kontaktom s materiálom. Pri digitálnom remesle však ide o nový druh zručnosti. Kontakt s materiálom je nahradený inou spôsobilosťou, napríklad pri narábaní s 3D počítačovým programom, teda skúsenosť s materiálom je tu sprostredkovaná.

Spontánnosť a improvizácia v remesle

O zhotovovaní môžeme uvažovať aj vo význame transformácie surového materiálu do objektu človekom. Táto práca sa môže udiať ručne, pomocou stroja alebo prostredníctvom činnosti automatizovaného systému.¹ Výrobok, ktorý urobí dobrý remeselník ručne, má obyčajne väčšiu hodnotu aj pre prítomnosť rizika, že môže dôjsť k zmareniu práce počas jeho zhotovovania. Viditeľné sú aj kvalitatívne rozdiely po individuálnom zhotovení každého kusa predmetu. Niektorí remeselníci sa nechávajú uniesť zručnosťou na úkor iných kvalít. V kontraste s takouto, niekedy bezduchou uhladenosťou, viac oceňujeme remeselnú prácu pre jej priamočiarosť, bezprostrednosť a spontánnosť. Dobré, kvalitné remeslo sa vždy nemôže spájať s uhladenou precíznosťou a zlé remeslo s „neotesanosťou“– teda opracovaním nahrubo. Skutočnosť je taká, že precízne vypracovanie môže byť zlým remeslom a na druhej strane, nahrubo opracovaný výrobok zas vysoko cenený excelentný remeselný objekt.²

Z rôznych materiálov je to kov, hlina ale najmä drevo, ako živý a nerovnorodý materiál, ktorý poskytuje remeselníkovi priestor na improvizáciu. Výtvarné využitie rôznych anomálií a rastových chýb pri zmechanizovanej výrobe nie je možné. Intuitívne sa prispôsobenie nepravidelnostiam materiálu pri remeselnej výrobe úžitkových predmetov a korigovanie „chýb“ si vyžadovalo veľkú skúsenosť, zručnosť a obratnosť pri práci s ručným náradím. Na mnohých takýchto produktoch môžeme okrem dobrého remeselného spracovania pozorovať aj sprievodnú vysokú výtvarnú kvalitu, ktorá je výsledkom spojenia remesla a vybrúsenej úžitkovej formy predmetov. Takémuto princípu tvorby zhotovenia nábytku sa aj dnes venuje pomerne veľa remeselníkov a dizajnérov. Nejde tu však vždy o kontinuitu, priame pokračovanie remeselnej tradície, ale väčšinou o znovuobjavovanie „romantických“ remeselných spôsobov zhotovenia, ktoré sa dajú robiť „alla prima“ v exteriéri alebo priamo v lese z čerstvého dreva. Remeselník potrebuje iba niekoľko tradičných nástrojov (sekery, píly, vrtáky, nože a dláta). Dopredu naštiepané, otesané a vyrezané polotovary sa nechajú doschnúť a až potom sa spájajú do celku, ktorý sa prípadne vyzdobuje rezbou alebo maľuje. Takýto postup uprednostňuje napríklad Jögge Sundqvist zo Švédska. Jeho nábytkové kusy majú predindustriálny výraz, sú charakteristické povrchom opracovaným sekerami a nožmi so zreteľnými stopami po týchto nástrojoch. Sundqvist niektoré časti zhotovuje z krivo narastených konárov starostlivo vyberaných v lesnom poraste. Po zásahu reznými nástrojmi nikdy žiadny povrch nebrúsi. Citlivo používa aj rezbársku výzdobu, pričom ju niekedy zvýrazňuje farbami. Všetky tieto znaky sa integrujú do neopakovateľného originálu, ktorý výrazne kontrastuje s nábytkom vyrábaným súčasnými priemyselnými technológiami. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo je táto metóda u dizajnérov a remeselníkov stále obľúbená.

Remeslo a technický pokrok

Mnohí tvoriví remeselníci sú schopní s potrebným výtvarným citom využívať aj nové technologické spôsoby spracovania materiálu. Aj v minulosti využívali všetky dostupné technické vymoženosti, aby uľahčili svoju prácu. V súčasnosti sú to najmä dizajnéri „nezaťažení“ tradíciou, ktorí môžu priniesť do remesla technologické a materiálové inovácie. David Pye svoje drevené misy dlabal pomocou dlát, ktorých pohyb do rezu usmernil dômyselným mechanizmom. Navrhol ho už koncom štyridsiatych rokov 20. storočia a nazval ho fluting engine (drážkovací stroj). Pracoval podobne ako korytár, výsledkom boli duté tvary mís, rozdiel bol však v tom, že voľnú prácu ruky, ktorá vedie nástroj, nahradil akýmsi „preddigitálnym“ mechanizmom. Dosiahol tak pravidelné dlabané štruktúry, na ktorých stále cítiť stopu ručnej práce odlíšiteľnú od práce stroja. Ručné elektrické a motorové náradie rovnako vyžaduje zručnosť a skúsenosť podobne ako tradičné nástroje. Remeselník môže dosiahnuť vysokú kvalitu, efektivitu a pri dôvtipnom uplatnení aj pôsobivý tvar a štruktúru povrchu. Pomocou skracovacej okružnej píly postupne vydlabával svoje drevené misy dizajnér Miroslav Mládenek. Tradičné remeselné postupy v jeho stvárnení s použitím strojov dostávajú novú, súčasnú podobu. Geometrické štruktúry dlabané do dreva možno dosiahnuť aj usmerneným pohybom reťazového dlabacieho kotúča osadeného v uhlovej brúske, ktorý má vysokú reznú rýchlosť, takže dosiahnutú štruktúru povrchu neovplyvnia ani chyby materiálu, napríklad hrče.³

Digitálne technológie a remeslo

Digitálne technológie umožnili tvorbu úplne nových foriem, aké predtým nebolo možne nijakým iným spôsobom zrealizovať. S digitálnymi technológiami sa nezmenil iba spôsob výroby, ale aj spôsob tvorby v dizajne. Pre dizajn, ale aj remeslo to predstavuje nové výzvy a objavenie problémových oblastí v nazeraní na vznik produktov. CAD a CAM systémy od sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia znamenajú revolúciu v metódach a postupoch dizajnérskej práce. Už pred viac ako 30 rokmi si David Pye všimol, že oči preberajú úlohu hlavného dizajnérskeho nástroja na úkor rúk. Platí to ešte viac aj dnes a my by sme pri hľadaní bohatších zmyslových zážitkov a zmysluplnejších ľudských potrieb mali mať schopnosť oceniť aj iné aspekty než iba vizuálne. Digitálne technológie v posledných dvoch dekádach značne pokročili a tento vývoj bude pokračovať ďalej. Akokoľvek prinášajú dizajnérom nové možnosti, musíme vziať do úvahy aj ich obmedzenia a nepodceňovať hodnotu tradičných remeselných zručností a znalosti práce s rôznymi materiálmi. Digitálne technológie nenahradia naše skúsenosti z reálneho sveta a manipuláciu so skutočnými materiálmi. Navrhovanie a konštrukcia projektov na počítači je v podstate pridávanie a doplňovanie, svoje rozhodnutia si nemusíme dobre premyslieť, lebo softvér má vždy príkaz na možnosť vrátiť všetko späť, takže svoje chyby môžeme opraviť. Porovnajme to s opracovaním kusa dreva. Každé odstránenie materiálu sa musí pozorne zvážiť, pretože neexistuje žiadny jednoduchý spôsob ako napraviť chybu. Znalosť vlastností materiálu, ako je napríklad štruktúra určitého druhu dreva, môže mať významné konštrukčné dôsledky, ktoré čarovný CAD model nemusí odhaliť.⁴ Na druhej strane však možnosti CNC obrábacích centier pri spracúvaní dreva nie sú ešte kreatívne dostatočne využité, skôr sa otvára množstvo ciest. Používajú sa najmä pri zhotovovaní pôvodne ručne vyrezávaných tvarov, pri realizácii replík historického nábytku. Doteraz existuje iba málo dobrých príkladov kreatívneho využitia CNC obrábania dreva. Angličan Gareth Neal patrí k dizajnérom, ktorí kombinujú tradičné formy a remeslo so súčasným dizajnom s prispením najnovších technologických vymožeností. Do prísne kubického tvaru vyrezáva pomocou vtipne využitej CNC technológie štruktúry, ktorých vnútorným obrysom je napríklad zásuvková skrinka s rokokovým tvarovaním. Rebrované štruktúry vytvára presný kotúč používaný pre okružné píly, v tomto prípade je však osadený do hlavy CNC frézy. Olamovaním krehkých oslabených rebier, ktoré sú výsledkom priečnych rezov, Gareth Neal tento produkt ešte dotvára. Výsledkom dizajnérskeho myslenia je dokonalejšie remeslo.⁵

Revolučný spôsob sprostredkovanej zručnosti je používanie 3D tlače, ktorá pracuje na digitálnom princípe s reálnym nekonečným tokom materiálu, digitálne riadeným a ukladaným do výsledného tvaru. Aj tu sa už filtrujú viaceré kreatívne prístupy. Dirk Vander Kooij zhotovuje pomocou starého robota a roztaveného plastu nábytok bez použitia zložitých foriem.⁶ Surovinou je plastová drvina rôznych farieb, takže počas procesu dokáže Dirk improvizovať a nasýpať materiál do zariadenia podľa zamýšľaného výtvarného zámeru. Každý kus nábytku je teda jedinečný originál. Namiesto rôznych druhov plastov využíva belgické štúdio Unfold ako plniaci materiál pre 3D tlačiareň keramickú hlinu. V štúdiu sa neuspokojili iba s jednoduchým generovaním tvarov v 3D programe, ale vytvorili také softvérové prostredie, kde si každý zákazník alebo remeselník môže vytvoriť svoj vlastný model stratigrafického porcelánu, ktorú mu potom tlačiareň zreprodukuje do hliny. „Kontakt“ s materiálom zabezpečujú pohybové senzory, a tak pomocou pracovných gest možno meniť tvar nádoby simuláciou ako na skutočnom hrnčiarskom kruhu. Tento kruh je virtuálny, ruka sa materiálu nedotkne.⁷

Digitálne technológie dnes umožňujú aj zákazníkom, aby sa podieľali na tvorivej činnosti dizajnérov prostredníctvom otvorených dizajnérskych procesov (Open design), napríklad zmrazením procesu generovania množstva variantov výrobku. Jednoducho sa virtuálny proces generovania zastaví v určitom okamihu. V súčasnosti sme svedkami globálneho štýlu CAD, ktorému chýba individuálna totožnosť a dizajnérov rukopis. Zánik praktických remeselných zručností v rámci dnešného vzdelávania prispel ku vzniku veľkého množstva povrchných a pominuteľných produktov, pri ktorých sa zdôrazňuje prázdne estetizovanie a neobmedzené technické možnosti.

V budúcnosti sa možno remeselné vzory nebudú odovzdávať od jedného remeselníka k druhému alebo ich nebudeme hľadať v múzeu. Budú pravdepodobne najdostupnejšie na internete, kde budú digitálne modely voľne šíriteľné. Jedny z prvých príkladov takéhoto prístupu a vlastne aj demokratizácie dizajnu sú podklady pre CNC frézu na výrobu preglejkového nábytku švajčiarskej firmy Opendesk, kde si zákazník môže buď zakúpiť hotový nábytok alebo jednoducho stiahnuť plán, vyrobiť z predpísanej preglejky na CNC fréze a nakoniec doma poskladať. Takýto freeware nábytok alebo iné spotrebné predmety už teda môžeme vidieť aj dnes. Zručnosť a schopnosť vytvoriť reálny objekt tak budú sprostredkované aj ľuďom, ktorí žiadne manuálne zručnosti nemajú

Poznámky

¹Anglický architekt, remeselník, dizajnér, teoretik a pedagóg David Pye (1909 – 1993) používal termíny workmanship of risk (zhotovenie s rizikom) a workmanship of certainty (zhotovenie na istotu), aby opísal dva rôzne princípy výroby. Keď funguje práca „na istotu“, výsledok sa nemôže pokaziť, lebo pri použití strojov a automatizovaného spôsobu výroby je každá operácia vopred daná. Výrobca, ktorý používa „zhotovenie s rizikom“ pracuje ručne, bez podpory strojov a mechanizmov, takže kvalita výslednej práce nie je vopred daná, ale závisí od odhadu, zručnosti, fortieľa a pozornosti remeselníka a od jeho pracovných skúseností. Pozri viac: PYE, D.: The Nature and Art of Workmanshift: Zrevidované vydanie. London. The Herbert Press, 1995.

²Pozri viac: UHRÍN, T.: Drevo, dizajn a tradícia: 1. vydanie. Bratislava : ÚĽUV, 2012.

³Pozri viac: Uhrín, ref. 2.

⁴Pozri Chamberlain, Paul: Digitální technologie. In: PELCL, J. a kol.: Design: Od myšlenky k realizaci. 1. vydanie. Praha : Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Praze, 2012, s. 193.

⁵Pozri viac: JOHNSTON, L.: Digital Handmade: Craftsmanship and The new Industrial Revolution. 1. vydanie. London : Thames and Hudson, 2015, s. 162.

⁶Projekt s názvom Endless flow 2010, pozri viac: PELCL. J. a kol.: Design: Od myšlenky k realizaci. 1. vydanie. Praha : Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Praze, 2012, s. 66.

⁷Pozri: JOHNSTON, L.: ref. 5, s. 235.