Štúdio Furnicoolture: Silné individuality pod jednou značkou
Košické dizajnérske štúdio Furnicoolture pôsobí na scéne už sedem rokov, no svoju prvú výstavu uskutočnilo až v priebehu tohto leta. V Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach (7. júla – 4. septembra 2022) jeho členovia – Patrik (1986), Michaela (1984) a Mária (1989) Bujňákovci – predstavili najnovšie práce, ale aj rané projekty, ktoré vo verejnosti najviac zarezonovali.
Výstava Furnicoolture. Dizajn pre každý deň / každý deň pre dizajn však nebola obyčajnou retrospektívou. Naopak, išlo o skromnú prehliadku, na ktorej mohli návštevníci vidieť len malú časť ich portfólia, no zato uvideli to, čo tvorí podstatu celého štúdia. Okrem rozdielnych individuálnych prejavov jeho jednotlivých členov, ktorí svojou tvorbou zastupujú všetky sféry dizajnu (interiérový, produktový a grafický), ukázala inštalácia aj to, čo je pre členov tohto štúdia pri uvažovaní nad dizajnom kľúčové.
„Niekedy medzi sebou zvykneme filozofovať, čo je dizajn,“ hovorí Patrik Bujňák. „Áno, je to vytváranie produktov. Ale čo dnes znamená vytvárať produkty? Je to otázne, pretože si tým dosť výrazne zamorujeme planétu. Preto dizajn vnímame najmä z hľadiska zodpovednosti a úžitku, ale spájajú sa s ním aj mnohé iné otázky, ktoré sa snažíme brať do úvahy.“
Priestor na prezentáciu
Štúdio Funicoolture oficiálne vzniklo v septembri 2015, ale tento dátum treba brať s rezervou. Patrika, Michaelu a Máriu Bujňákovcov totiž okrem rovnakého priezviska spája aj to, že všetci traja v minulosti študovali dizajn na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, kde už pred založením štúdia spolupracovali na školských projektoch. „Založenie štúdia bol spontánny, ale zároveň prirodzený krok,“ hovorí Mária. „Už počas školy sme naše práce spoločne konzultovali a pomáhali si navzájom. Okrem toho nás spája, že Patrik s Michaelou majú partnerský vzťah. Obaja školu skončili skôr a čakali, kým spravím diplomovú prácu, vrátim sa zo zahraničia a pridám sa k nim,“ hovorí Mária, ktorá je Patrikovou sestrou.
Založenie štúdia, ktoré tak možno vnímať ako formálny krok, sa rodilo postupne. Napríklad vytvorenie značky inicioval Patrik, ktorý zároveň vymyslel názov štúdia. Na základe toho následne Michaela vytvorila webovú stránku, vďaka čomu Furnicoolture začalo oficiálne fungovať.
Zaujímavé pritom je, že okrem delenia na interiér, produkt a grafiku, ako je to uvedené na úvodnej webovej stránke, majú od začiatku všetci traja členovia aj vlastnú podstránku na prezentáciu ich tvorby. Dôvodom je, že už na začiatku sa zhodli, že Furnicoolture, ktoré voľne vnímajú ako zoskupenie či platformu, bude zároveň slúžiť aj ako formát na zverejnenie ich portfólia.
„Naša silná stránka spočíva práve v tom, že každý z nás troch silnejšie zastupujeme nejakú časť tvorby, ale zároveň presahujeme aj do inej sféry, keďže niektoré veci sme robili spoločne, niektoré dvaja, niektoré samostatne,“ vysvetľuje Patrik. „A práve to, že vieme ponúknuť všetky sféry dizajnu, sme od začiatku vnímali aj ako našu veľkú devízu v porovnaní s inými štúdiami. Zatiaľ neviem o žiadnom, ktoré by malo v takej veľkej miere zastúpenie aj v grafickom, aj interiérovom, aj nábytkovom dizajne,“ dodáva.
Precíznosť návrhov
Najbohatšiu skúsenosť spomedzi členov štúdia má Patrik. Ten sa už dlhšie pred jeho založením venoval navrhovaniu kuchynských liniek či interiérov, pričom spolupracoval aj so stolárskym štúdiom.
Na Patrikovo profilovanie a formovanie mal veľký vplyv jeho otec, stolár, ktorý vo vlastnej dielni v Kežmarku vyrábal nábytok. Tam Patrik už ako malý pravidelne chodieval a vypomáhal, s čím sa dalo. Spočiatku to boli len pomocné práce, neskôr, ako desaťročný však už ručne nakreslil kuchyňu a následne chodieval aj na montáž. „Rád sa vraciam k tomu obdobiu, pretože u otca som odpozoroval fyzickú prácu s masívnym drevom, čo dodnes považujem za veľmi prínosné. Celý proces totiž vnímam nielen z pozície dizajnéra, ale z pohľadu výrobcu. Jedno je, čo papier „znesie“, ale druhé, ako to vyrobiť a skonštruovať,“ hovorí Patrik.
…
Technologické výzvy
Zatiaľ čo stolík Craft pripomína význam remeselnej ručnej práce na úkor použitia inovatívnych technológií, vedľa umiestnené samozavlažovacie regály na pestovanie rastlín Plant Ing (2022), ktorých autorkou je Michaela, zasa poukazujú na význam experimentovania s novými materiálmi a ich využitím v praxi. Skôr než sa dostaneme k samotnému dielu, priblížime si Michaelinu cestu k dizajnu.
Michala je rodáčka z Košíc, kde študovala na jednom z popredných gymnázií. Na rozdiel od väčšiny spolužiakov, ktorí sa rozhodli byť právnici či lekári, sa však už počas školy vydala na cestu umenia a začala navštevovať kurzy, ktoré ju mali pripraviť na štúdium na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. „Už na gymnáziu som vedela, že chcem študovať výtvarný odbor či dizajn, ale nevedela som, čo ma na škole čaká,“ hovorí Michaela. Na fakulte, kde absolvovala ateliér Inovácia pod vedením profesora Tibora Uhrína (2004 – 2010), mala spočiatku viac problémov s výtvarnou stránkou, naopak, ľahšie jej išli predmety, kde sa bolo treba učiť. „Mala som devízu v pracovitosti a v tom, že som si veci vedela do detailov naštudovať a že som sa nebála ísť do ťažších riešení – konštrukčne, materiálovo,“ hovorí Michaela.
…
Univerzálny prístup
Najčinorodejšou členkou štúdia je Mária. Neodzrkadľuje to len počet vystavených prác, ale aj to, že hoci je zo všetkých najmladšia, má za sebou najviac aktivít (účinkovanie na súťažiach a workshopoch, absolvovanie pracovných stáží a zahraničných pobytov), ktoré siahajú už do študentských čias.
Mária totiž svoju prvú stáž absolvovala už počas štúdia propagačného výtvarníctva na Strednej umeleckej škole v rodnom Kežmarku (2004 – 2009), kedy odišla na mesiac pracovať do tapetového štúdia v Málage v Španielsku. Po strednej sa pod vplyvom staršieho brata Patrika rozhodla pokračovať v štúdiu na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (2009 – 2015), kde si vybrala ateliér Inovácia. V rámci štúdia sa už druhý rok zúčastnila stáži v Poľskom Koszaline na Politechnike Koszalinska (2011 – 2012), o rok nato absolvovala aj dizajnový workshop Flowers for Slovakia v Banskej Štiavnici (2013), no dôležitá pre jej ďalšie smerovanie bola stáž v Národnej akadémii umení v nórskom Osle (2013 – 2014).
…
Celý článok nájdete v časopise Designum 3/2022 na s. 4
Predaj časopisu Designum
