Projekt Umenie mesta mapuje diela vo verejnom priestore Bratislavy

Galéria mesta Bratislavy (GMB) začiatkom septembra 2023 oficiálne spustila online katalóg www.umeniemesta.sk. Katalóg sa postupne napĺňa v rámci dlhodobého projektu a bude prinášať komplexné informácie o umeleckých dielach vo verejnom priestore mesta Bratislava. Základný výskum k databáze je plánovaný na niekoľko rokov. V septembri bolo v elektronickom katalógu zverejnených prvých 269 diel, ďalší súbor pribudne ešte ku koncu roka 2023.

Poznatky a poznámky k prvej fáze projektu

Výskum v rámci projektu Umenie mesta sa primárne zameriava na diela profesionálnych tvorcov, ktoré na území Bratislavy vznikali v období po druhej svetovej vojne až po súčasnosť. Druhovo a typologicky sú do kurátorského výberu zahrnuté exteriérové sochy, pomníky a pamätníky, výtvarne stvárnené pamätné tabule, fontány, drobná architektúra a autorský dizajn (picie fontánky, atypický mobiliár, herné prvky pre deti). Významnou súčasťou výberu sú diela spojené s architektúrou. Ide nielen o nástenné maľby, sgrafitá, štukolustrá, mozaiky, rôzne typy reliéfov a sôch umiestnených na fasádach budov, ale aj o diela tematicky navrhnuté do areálov škôl, vedeckých inštitúcií, študentských domovov, zdravotníckych zariadení a iných špecifických stavebných súborov.

Kurátorský výber diel je zameraný nielen na exteriérové diela bežne prístupné verejnosti bez časového obmedzenia. Predmetom záujmu sú aj diela umiestnené v oplotených parkoch, na detských ihriskách, na cintorínoch, v športových, školských a iných areáloch, ktoré majú stanovený prevádzkový poriadok a otváracie hodiny pre verejnosť. Postupne budú do databázy pribúdať aj vybrané diela vo verejne prístupných interiéroch kultúrnych domov, úradov, zdravotníckych zariadení, železničných staníc a podobne.

Udržiavaná fontána Rodina (známa aj ako
Hríbiky) v Karlovej Vsi, 1979. Autorky: Irina
Kedrová a Anna Dandárová. Foto: Matej Hakár
Udržiavaná fontána Rodina (známa aj ako Hríbiky) v Karlovej Vsi, 1979. Autorky: Irina Kedrová a Anna Dandárová. Foto: Matej Hakár
Fontána Kvapka a špirálovitá rozhľadňa
z roku 2014 vo Vodárenskej záhrade BVS.
Ateliér Van Jarina. Foto: Matej Hakár
Fontána Kvapka a špirálovitá rozhľadňa z roku 2014 vo Vodárenskej záhrade BVS. Ateliér Van Jarina. Foto: Matej Hakár

Projekty mapovania diel vo verejnom priestore už vznikli a vznikajú vo viacerých mestách a miestach na území Slovenska a bývalého Československa. Niektoré začali „zdola“, na báze rôznych občiansko-odborných iniciatív a skupín na sociálnych sieťach. Impulzom pre ich vznik často bola záchrana konkrétneho umeleckého, prípadne architektonického diela a postupom času sa rozrástli do podrobnejších výskumov určitého územia, do sprievodných podujatí a publikovania na profesionálnej úrovni. Medzi najznámejšie projekty iste patria českí Vetřelci a volavky (Predátoři a plameňáci) s významným presahom aj na Slovensko. „Domáce“ iniciatívy mapujú diela v Žiline, Banskej Bystrici, Revúcej, Piešťanoch, Trenčíne či Košiciach.

Keramický reliéf na budove bývalého obchodného
domu v Dúbravke, ktorému hrozí búranie.
Autori: Rastislav Majdlen a Ivan Bilik, 1980. Foto: Matej Hakár
Keramický reliéf na budove bývalého obchodného
domu v Dúbravke, ktorému hrozí búranie.
Autori: Rastislav Majdlen a Ivan Bilik, 1980. Foto: Matej Hakár
Keramický reliéf na budove bývalého obchodného domu v Dúbravke, ktorému hrozí búranie. Autori: Rastislav Majdlen a Ivan Bilik, 1980. Foto: Matej Hakár

Samozrejme, netreba zabudnúť na prvý podrobnejší súpis Sochárske diela na území Bratislavy z roku 2012, ktorý v knižnej aj elektronickej podobe spracovali Sabína Jankovičová a Roman Popelár. Je symptomatické, že pri aj tomto súpise bolo spúšťačom zničenie jedného diela – plastiky Čas (1964 – 1966) od sochára Jozefa Jankoviča – spôsobené neznalosťou a ignoranciou. Vydanie Súpisu pred vyše jedenástimi rokmi vzbudilo väčší záujem verejnosti o tému a zároveň poukázalo na potrebu komplexného a systematického prístupu k dielam mestských a miestnych samospráv, do istej miery aj štátu, aby sa narábanie s nimi neriešilo ad hoc. Zďaleka totiž nejde len o kritické situácie, keď sa dielo odstraňuje pre havarijný stav alebo novú výstavbu. Najdôležitejšia je odborná údržba a prevencia. Na to treba mať k dispozícii nielen informácie o autorstve, dobe vzniku a umeleckej hodnote, ale hlavne dostatok praktických dát o použitých materiáloch a stave diel, o ich vlastníkoch a správcoch, o ich lokalizácii prostredníctvom adresy, parcely a čo najpresnejších GPS súradníc. Tu prichádzajú na rad odborné inštitúcie, múzeá, galérie, ktoré majú nielen profesionálne zázemie, ale aj väčšiu „zotrvačnosť“ výskumných projektov a širší dosah. Diela vo verejnom priestore dokážu prepojiť so svojimi zbierkovými a archívnymi fondmi a ďalšími aktivitami. Kľúčová je pritom súčinnosť odborných inštitúcií so samosprávami, v prípade Bratislavy s magistrátom, ideálne aj s mestskými časťami. Určitým predobrazom a inšpiráciou pre výskumný projekt GMB sa preto stal český Katalog umění pro město, ktorý už dlhšie vytvára a spravuje Galerie hlavního města Prahy na základe poverenia od pražského magistrátu. GMB pracuje na projekte Umenie mesta takisto na základe poverenia od hlavného mesta Bratislava a spolupracuje s rôznymi útvarmi magistrátu, Mestským ústavom ochrany pamiatok (MÚOP)a ďalšími inštitúciami, v intenciách strategickej koncepcie Dekáda pre kultúru (Koncepcia udržateľného rozvoja kultúry Bratislava 2030).


Celý článok nájdete v časopise Designum 4/2023 na s. 64
Predaj časopisu Designum