Princípy vnímania v dizajne

Nezáleží na tom, či človek navrhuje webovú stránku, alebo produkt. Dizajnér tvorí pre ľudí, ktorí budú mať z navrhnutého dizajnu úžitok. Preto skúsenosť autora s užívateľmi vo veľkej miere ovplyvňuje úspešnosť produktu. Ako ľudia rozmýšľajú? Ako sa rozhodujú, aká je ich motivácia pri nakupovaní? Ktoré tvary a proporcie vyhodnocujeme ako harmonické a príjemné? Na tieto otázky hľadali odpovede vedci už na začiatku dvadsiateho storočia.

Psychológovia Wolfgang Köhler (1887 – 1967), Kurt Koffka (1886 – 1941) a Max Wertheimer (1880 – 1943) sa v dvadsiatych rokoch minulého storočia podpísali pod vznik Gestalt teórie. Dodnes ich dielo považujeme za najrozsiahlejšie štúdie o ľudskom vnímaní. Kľúčovou publikáciou tohto odboru je Principles of Gestalt Psychology, ktorú napísal Kurt Koffka (Principles of Gestalt Psychology, Lund Humphries, London, 1935). Táto kniha pomohla Köhlerovi, Koffkovi a Wertheimerovi spoločne sformulovať pravidlá zmyslovej percepcie. Napriek tomu, že boli kritizovaní za prílišnú opisnosť, položili základy ďalšieho výskumu v oblasti vnímania tvarov a objektov – výskumu správania, myslenia a riešenia problémov.

Vďaka ich teórii môžeme pochopiť, ako ľudia reagujú na produkty, reklamy či logá. Tieto pravidlá poskytujú mantinely, pomocou ktorých dizajnér dokáže ovplyvniť spôsob, akým ľudia vnímajú vizuálne informácie. Vedci zistili, že ľudia sa príliš nezameriavajú na jednotlivé detaily, ale majú tendenciu zoskupiť ich do väčšej formy, ktorá sa od samotných elementov môže veľmi líšiť. Základnú poučku sformuloval Kurt Koffka: The whole is something else than the sum of its parts (celok je odlišný od súčtu jeho častí). Náš mozog je schopný generovať celé formy najmä s ohľadom na vizuálne rozpoznávanie globálnych figúr, namiesto kompozícií samostatných a nesúvisiacich prvkov (bodov, čiar, kriviek, atď.). Podobný proces sa odohráva pri čítaní. Človek nevníma jednotlivé písmená, ale slová ako celky s významom. Významy a vzťahy však nehľadáme iba pri čítaní, ale vo všetkom, čo vidíme. Gestalt teória opisuje viac ako 140 princípov ľudského vnímania. Pre dizajnérsku prax je užitočné porozumieť najmä siedmim (nižšie popísaným) pravidlám. Mnohé z nich dizajnéri aplikujú pri navrhovaní podvedome bez toho, aby ich vedeli slovne sformulovať. Pravidlá v realite fungujú simultánne. Neposkytujú návod ako niečo navrhnúť. Objasňujú, prečo niektoré produkty, stránky či logá na prvý pohľad zaujmú viac ako iné.

Princíp Prägnanz
Pravidlo vysvetľuje, ako náš mozog vyhodnocuje vizuálne informácie a zjednodušuje ich, aby ich vedel ľahšie a rýchlejšie pochopiť. Ľudská myseľ sa snaží organizovať vizuálnu informáciu do najjednoduchšej možnej formy, to znamená do formy symetrickej a vecnej. V zložitých tvaroch sa snažíme vidieť význam, usporiadanie a logiku. Hľadáme jednoduché, nekomplikované tvary a redukujeme ich na také minimum, aby sme ich vedeli od seba odlíšiť. V praxi dizajnéri často kreslia produkty z tej strany, ktorá je pre daný tvar najtypickejšia. V prípade auta či stoličky je to jednoznačne bočný pohľad, ktorý poskytuje najviac informácií o tvare. Ak si pozrieme detské kresby, všimneme si, že deti intuitívne zobrazujú objekty z toho pohľadu, ktorý najlepšie opisuje ich význam (tvár spredu, zvieratká zboku, lyžičku zvrchu). Napríklad ak robíme reklamu na kávu, je lepšie použiť fotografie či kresby z naklopenej perspektívy, než ortografický pohľad na šálku zvrchu.

Pragnänz princíp v ilustrácii

Princíp uzavretosti (nedokončenosti)
Vysvetľuje, prečo aj nedokončené obrazce naše oko vyhodnocuje ako celok. Mozog dopĺňaním prázdnych miest nachádza stabilitu, symetriu a rovnováhu v celkovej konfigurácii. V evolúcii je základná schopnosť prežiť priamo úmerná schopnosti rozlíšiť predátorov od prostredia. Nervový systém sa naučil spájať nedokončené časti do celku a vyhodnotiť obrazy aj napriek minimu informácií. Predstavme si aligátora vynárajúceho sa z vody. Je jednoduchšie doplniť chýbajúce tvary a vybaviť si celého predátora, než hľadať význam v jednotlivých viditeľných častiach tela. Tento princíp sa často využíva pri navrhovaní loga a pri skicovaní. Vynechané biele miesta samy dopovedia príbeh. Sú efektným nástrojom kreatívnej práce.

Princíp uzavretosti v prírode a v logu
Princíp uzavretosti v prírode a v logu

Princíp kontinuity
Princíp kontinuity, plynulosti alebo lineárnosti rozvíja myšlienku, že elementy, ktoré sledujú rovnaký smer, sú vnímané a spojené do jedného celku. Toto pravidlo umožňuje čítať mapy, rozoznať perspektívu a horizont. Ak dizajnér navrhuje grafy alebo logá, mal by dbať na čitateľnosť a plynulosť použitých tvarov. Pri navrhovaní obalov magazínov, webových stránok či článkov je dobré mať na pamäti, že v západnej civilizácii čítame sprava doľava, prípadne zhora dole. Čitateľ dokáže rýchlejšie derivovať informáciu, ak je prezentovaná súvisle.

Princíp plynulosti v grafe, pomocou ktorého jednoduchšie vyhodnocujeme prvý graf.
Princíp podobnosti
Tendencia zoskupovať dokopy objekty, ktoré majú podobné črty, alebo sa na seba podobajú. Vlastnosti, ktoré vyhodnocujeme, môžu byť rôzne: tvar, veľkosť, textúra, pozícia, farba atď. Toto pravidlo sa často využíva v tvorbe identity značky, keď dizajnér vytvára tvarovo príbuzné rodiny. Následne ich opakovane používa na vizitkách, weboch či detailoch produktu. Tvarová (alebo farebná) príbuznosť nám pomáha lepšie sa orientovať v texte ako aj obaloch produktov.

Princíp podobnosti v brand identite, Amusans rustic bread

Princíp figúry a pozadia
Oko rozlišuje objekty od toho, čo ich obklopuje. Elementy ako siluety, formy alebo tvary sa prirodzene stávajú „figúrami“, kým prostredie, ktoré ich obklopuje, nazývame pozadím. Tento jednoduchý princíp je základnou zložkou kresby, keď figúru oddeľujeme od prostredia pomocou liniek a čiar rôznej hrúbky. Klasickým príkladom je obrázok vázy a dvoch tvárí. Musíme urobiť mentálne rozhodnutie medzi dvoma interpretáciami, pretože vidieť tváre aj vázu naraz nie je možné. Tento jav sa nazýva Gestalt switch (prepínač) a využíva sa aj v konceptuálnom umení alebo art dizajne.

Figúra a pozadie, Fahz, vaša tvár vo váze

Princíp symetrie
Máme tendenciu vnímať objekty ako symetrické. Väčšina reálnych každodenných objektov môže byť rozdelená na dve virtuálne súmerné polovice. Keď vidíme dva symetrické objekty, podvedome ich zoskupíme do uceleného tvaru. Tento princíp sa často uplatňuje v produktovom dizajne alebo v dizajne áut, ktoré majú súmerne riešené predné masky a zadné nárazníky. Podobnú symetriu, harmóniu hľadáme aj v ľudskej tvári a tele, lebo je považovaná za znak krásy a zdravia.

Vnímame 3 symetrické tvary, namiesto šiestich individuálnych zátvoriek. V tomto prípade stojí pravidlo symetrie nad pravidlom blízkosti

Princíp blízkosti
Tendencia vnímania, ktorá spája vizuálne elementy vo vzájomnej blízkosti, pokým vzdialenejšie objekty považuje za nezávislé alebo nespojené. Blízkosť tvarov nasmeruje mozog k tomu, aby objekty zoskupoval dokopy, než aby ich vnímal ako samostatné elementy. Tento princíp sa v grafickom dizajne využíva na vytvorenie celistvosti. Dosiahnutie súdržnosti grafických elementov, textu a obrázkov produkuje pozitívny dynamický vizuál, jednoduchý na pochopenie.

Percepcia vizuálnych podnetov síce sleduje určité pravidlá, vkus a vlastný štýl sú však veľmi individuálne. Ak sa dizajnér riadi pri navrhovaní Gestalt princípmi, je dôležité, aby využil vlastnú intuíciu a uvedomil si, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Napriek úzkostlivej aplikácii všetkých princípov je možné, že výsledný efekt nebude vizuálne príťažlivý. Gestalt teória objasňuje, prečo určité kompozície a tvarové riešenia nefungujú. Nemôže však nahradiť kreatívny a výtvarný aspekt tvorby.

Viac k téme v publikáciách

Prejsť na publikácie