Praha omladla dizajnom. Designblok 2024

Tohtoročný 26. ročník Designbloku skloňoval tému Mladosť doslova vo všetkých významoch. Hlavné výstavy sa odohrávali na štyroch miestach a okrem toho v 29 rôznych showroomoch po celej Prahe, v Lobkowiczkom paláci verejnosť videla prehliadky absolventov medzinárodných škôl Diploma Selection.

Zahraničné prezentácie výrobcov bytových doplnkov a architektúry ste mohli nájsť v zrekonštruovaných priestoroch Múzea Prahy na Florenci, kde organizátori festival veľkolepo otvárali za účasti medzinárodných hostí a riaditeľky Jany Zielinski. V múzeu vystavovala aj debutujúca sympatická košická značka moi, a to hravé multifukčné plastové dizajnové solitéry AYTO, ktoré môžete používať podľa vlastnej fantázie – ako odkladací priestor, chladiaci box, alebo kvetináč. Navrhol ich nedávny absolvent Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach Patrik Bujňák, z ekologického 100 % recyklovateľného materiálu EPP. Zaujali formou, materiálom a celkovým konceptom zameraným na cirkulárny dizajn. 

Kurátorský výber riaditeľky festivalu Jany Zielinski a kreatívneho riaditeľa Jiřího Macka zacielený na tradičné remeslo, inovácie a udržateľnosť High Craft bol umiestnený v Jazdiarni Pražského hradu. Predstavilo sa tu viac ako 30 úspešných českých značiek. Dominovalo najmä sklo a keramika, napríklad Moser, alebo tradičná skláreň Harrachov pod novým vedením štúdia LLEV. Projekt Milana Pekařa, vedúceho Ateliéru keramiky na pražskej UMPRUM a jeho študentky Terezy Slukovej s názvom Woven, je súborom keramických objektov realizovaných podľa textilných techník tkania, čím dosahujú efekt mäkkosti a poddajnosti materiálu. Ručne tkané kožené textílie Martiny Špetlovej, absolventky prestížnej univerzity Central Saint Martins, ktorá žije a tvorí v Londýne, vytvorené tkaním za pomoci digitálnych technológií, ste mohli v interaktívnej inštalácii preskúmať aj pomocou skenovania QR kódu. Výstava High Craft sa konala v spolupráci so Správou Pražského hradu a magazínom Vogue CS, ktorý predstavil mladé módne talenty s dôrazom na inovácie, udržateľnosť a inšpiratívne projekty. Bola medzi nimi Karin Elízová zo Slovenska, ktorá vytvorila kolekciu z ručne plstených materiálov z lokálnej vlny. Vynikli najmä v čistých siluetách kabátov. V záverečnej práci bakalárskeho štúdia Ateliéru odevného dizajnu VŠVU sa zamerala na oblečenie, ktoré čerpalo z odkazov folklóru, často znehodnocovaného záplavou gýčových napodobenín. Vlna, ktorú využíva, pochádza z plemenných oviec Jacob chovaných na farme v Kalnej nad Hronom a je ručne spracovaná v tamojšej vlnárskej manufaktúre. V tomto exkluzívnom výbere sa ocitla aj Martina Ďurikovičová a jej bioluxury Pink Matrix, kde používa vlastnoručne vyrobené bioplasty uvarené z agaru, ktoré kombinuje s pleteninou z odpadovej vlny a deadstockom z galantérie. Pripomíname, že autorka za túto kolekciu získala ocenenie v kategórii Móda & Módne doplnky v súťaži NCD 2023 a zároveň jej medzinárodná porota tejto súťaže udelila aj Cenu pre osobnosti dizajnu – Nový zjav. 

Cenu Best Talent Vogue vyhrala rovnako Slovenka, Františka Benčaťová. „Priala by som si, aby bol textil viac v povedomí a nebol na okraji záujmu,“ povedala v zákulisí odovzdávania cien. Františka sa móde nevenuje primárne, nesleduje iba trendy, ale zaujímajú ju technologické inovácie v textile. Strednú školu skončila v Bratislave, pokračovala v Prahe na UMPRUM a v textilných technikách sa zdokonalila v belgickom Gente, kde mala možnosť zvládať moderné žakárové stroje. Už minulý rok zaujala na Designboku svojimi priestorovými tkanými objektmi. Tentoraz posunula techniku na odevné artefakty a oplatilo sa.

Umenie, dizajn, aktivizmus

Inštalácia Art House v Umeleckopriemyselnom múzeu bola zameraná na umelecký a experimentálny dizajn. Išlo o intervenciu do stálej expozície dizajnu a módy v kurátorskej koncepcii Evy Slunéčkovej. Vybrala diela na pomedzí umenia a dizajnu ovplyvnené prírodou, vzťahom k prostrediu, v ktorom žijeme, aj reagujúce na konkrétnu politickú situáciu. Objavil sa v nej aj slovenský interdisciplinárny umelec Ján Ďurina, pracujúci s videom, fotografiou, textilom a odevným objektom. Na výstave mal premiéru videozáznam z jeho performancie s queer tematikou a skutočným príbehom Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha, zavraždených v bratislavskej Teplárni, ktorá sa uskutočnila začiatkom roku 2023 v Kunsthalle Bratislava. V inštalácii boli Ďurinove ručne vyšívané objekty použité v performancii a dokazujúce, ako môže dizajn podporiť manifestáciu akejkoľvek myšlienky.

Slovenská stopa 

Novinky českého a svetového autorského dizajnu, štúdiá a školy organizátori sústredili v Bastione Florenc. Veľká časť vystavujúcich projektov niesla slovenskú stopu. Zaujala inštalácia Phygital× skúmajúca presahy „fyzického“ a „digitálneho“ dizajnu. Ide o projekt Slovenskej technickej univerzity, zameraný na multidisciplinárny výskum v oblasti zážitkového dizajnu. Prezentovaní autori skúmajú miznúce hranice medzi digitálnym a fyzickým svetom. V inštalácii sa stretávali zdanlivo nesúvisiace témy – subjektívne vnímanie času, navrhovanie s podporou umelej inteligencie, zhmotňovanie digitálnej estetiky, alebo medzidruhový dizajn. Phygital× získal jednu z troch nominácií medzi 20 školskými prezentáciami zo 4 krajín. Z projektu do kolekcie Designblok Talent Cards 2024 v Umeleckopriemyselnom múzeu vybrali kurátori prácu Adama Trupa. Zaujalo ich experimentálne riešenie problému s hniezdením vtákov v mestách, prinášajúce nový pohľad na to, ako má vyzerať vtáčia búdka, aby sa v nej jej obyvatelia cítili v bezpečí pred predátormi. Je prienikom dizajnu, 3D tlače a skenovania. Adam Trup spolupracoval pri tvorbe s odborníkmi z ornitológie. „Hlavnou myšlienkou bolo vytvoriť produkt nie pre človeka. Išlo mi o pretváranie existujúcich zdrojov, ktoré máme všade v meste v parkoch, čiže degradujúce stromy, v ktorých sú atraktívne dutiny pre vtákov a hniezdia v nich. Pri výbere hniezdiska je však zásadným problémom veľkosť otvoru. Keď je príliš veľký, toto miesto si nevyberie, lebo je ohrozený predátormi. Ja som urobil 3D sken otvoru stromu a generovaním som uspôsobil tvar danej potrebe konkrétneho druhu,“ upresnil Adam Trup.

Móda pre lepší svet

Inštalácia Looking for Happiness bola spoločným projektom Vysokej školy výtvarných umení a Fakulty umenia a dizajnu Univerzity J. E. Purkyně Ústí nad Labem. Kurátorky Hana Coufalová a Zuzana Šebeková vychádzali z hľadania prienikov v tvorbe súčasnej generácie odevných a textilných dizajnérov oboch škôl, na tému šťastia a súznenia s budúcnosťou. Spoločná výstavná prezentácia v Bastione ukázala, ako môže nastupujúca generácia dizajnérov prispieť k formovaniu kvality život. Napríklad, aký môže byť dizajn empatický alebo uvažovanie nad každodenným životným cyklom prinášajúcim potrebu spomalenia. Toto ide ruka v ruke s výberom udržateľných a čistých lokálnych materiálov a tradičných techník, alebo autorských úprav, ako je prírodné farbenie, výšivka a pletenina. Pomocou týchto nástrojov vznikajú hapticky inšpiratívne formy. Tie sú výrazné v kolekcii Kristíny Zsapka z Ateliéru 343 VŠVU, ktorá ručne pletie 3D vzory z vlny po svojej babičke, alebo z deadstocku. S obľubou vytvára vlastné materiály technikou nunoplstenia vlny z merina na jemnom podklade. V inštalácii oboch škôl zaujali látky s geometrickou potlačou v neutrálnych prírodných odtieňoch, ktoré boli výsledkom dlhého procesu bádania. Vedie ho jedna z kurátoriek spoločnej inštalácie, textilná dizajnérka Zuzana Šebeková, ktorá na VŠVU učí technologické postupy a aj farbenie látok. K experimentovaniu ju posunuli samotní študenti textilu, ktorí sa veľmi zaujímajú o otázky prírodného farbenia a potlače, aj chémie s tým spojenej. „Hľadala som spôsoby, ako nafarbiť materiál v nepriemyselných domácich podmienkach, aby nebol fľakatý. Najprv som to zavrhla, keďže nemáme podmienky na to, ako vytvoriť dokonalú farbu a dosiahnuť estetiku, ktorú vyhľadáva súčasný človek. Keď som robila pokusy, čím sa dá farbiť a aké sú historické receptúry, prišla som na to, že prvé tlačiarenské fabriky vznikli v Európe – Nemecku, Francúzsku a Beneluxe v čase, keď ešte neexistovali syntetické farbivá. Takto som sa dostala k receptúram. Dodnes sa na zahusťovanie aj syntetických farieb používa alginát, čo je výťažok z morských rias a gvar, ktorý pripomína škrob. Zahusťovala som nimi prírodné farby a začala som robiť skúšobné potlače. Farby som mala rozdelené vizuálne podľa hrúbky prúžkov. Z ďalšieho procesu potom vyšiel samotný geometrický vzor. Musela som otestovať aj to, aké bude poradie, v ktorom budem tlačiť jednotlivé vrstvy vzoru. Išlo o päť, až šesť vrstiev – keby som tlačila na hodváb, farbivo sa zafixuje aj bez moridla. Zatiaľ týmto spôsobom vznikajú iba obmedzené metráže, a to ručne, sieťotlačou, ale sme v kontakte s tlačiarňami látok v Európe a chceme to vyskúšať v rámci rotačnej sieťotlače, alebo na ink jet. Tie pasty, ktoré tlačím cez sito, sa dajú použiť aj tam. Tlačím stále na suchý podklad a musíme ešte otestovať, ako to bude fungovať pri rotačnej tlači, kedy sa tlačí mokré do mokrého podkladu„ vysvetlila Zuzana Šebeková. „Bude to veľká vec aj v rámci udržateľnej výroby, keď sa podarí, že dokážeme továrensky farbiť pigmentmi z bežne dostupných rastlín.“

Ďalšou témou spoločného projektu škôl boli tradície, lokálna tvorba a dedičstvo v novom ponímaní. Podstatou však bola snaha vymaniť sa spod vplyvu kozmopolitných firiem. Ukázať, aké je dôležité pracovať pre lokálnu komunitu, s blízkymi materiálmi a odkazmi na miestne tradície a spomienky. Jaroslava Poliaková, rovnako z Ateliéru 343 VŠVU, v kolekcii My je už niekto iný, narúša obvyklé predstavy o statickom charaktere tradície a remesla a ponúka inovatívny pohľad na náš tradičný odev. Nechýbali tu ani témy virtuálnej reality a odevu v metaverze, ktorý prezentuje projekt Starmus Lucie Villárovej a Vandy Hauptvogelovej z Ateliéru 343 VŠVU.

Víťazi

Porotu hlavnej súťaže Designblok 24 zostavil Ben Hobson, šéf významného internetového magazínu Dezeen. Hodnotitelia zložení z významných kurátorov rôznych odborov, vybrali a ocenili projekty v siedmych kategóriách. V súťaži Ceny Designbloku bodovali mladí zahraniční dizajnéri, ktorí sa zoznámili na minuloročnom festivale – študenti z berlínskej Universität der Künste so strednou školou Hochschule der Bildenden Künste Saar, ktorí prezentovali výsledky spoločného workshopu vo francúzskom sklárskom Centre International d’Art Verrier de Meisenthal. Porota ocenila aj nové dizajnérske štúdio Two Hundred Tons. Svojou prezentáciou oslovila aj skláreň Květná 1794, ktorej ešte na začiatku tohto roka hrozil krach. Grand Prix (Cenu za mimoriadny počin) si odniesla sklárska firma Moser. Po prvý raz na Designbloku udelili Cenu za impakt, ktorú získalo štúdio LLEV manželov Mochalovcov. Porota vyzdvihla ich prínos pri evolúcii dvoch rýdzo tradičných českých výrobcov – sklárne Harrachov a producenta perličkových ozdôb Rautis.

Talentová súťaž Designblok Diploma Selection, v spolupráci s Eunic Cluster Czech Republic za účelom rozvoja a podpory absolventov európskych škôl, bola tohto roku dotovaná sumou 4 000 eur. Prihlásilo sa do nej 197 absolventov z 63 európskych univerzít z 11 zemí, vrátane Čiech a Slovenska. Do finále sa prebojovalo tridsať najlepších a o víťazoch rozhodli nezávislé odborné poroty. V kategórii produktový dizajn vyhrala absolventka nemeckej Burg Giebichenstein Kunsthochschule Halle Sophia Reissenweber s projektom Break-Up Lab, postavenom na biotechnologickom rozkladaní polyesteru a jeho následnej recyklácii. Za pomoci biotechnologických procesov je totiž možné rozložiť obsah polyesteru zo zmesových materiálov a takto získané zložky premeniť na biologicky rozložiteľnú umelú hmotu. Najvydarenejšia módna kolekcia bola podľa poroty práca Holanďanky Nouky Rous, absolventky ArtEZ University of Arts v Arnheme. V kolekcii But by Reflection skúmala svoju identitu v kontexte spoločenských očakávaní ženskosti. Pracovala v štýle pomalej módy a množstvo detailov a doplnkov bolo ručne vyrobených z deadstocku a netypických materiálov. Napríklad topánky a výrazné telové šperky z keramickej hmoty. Kolekcia zapôsobila výraznými asymetrickými siluetami, deformujúcimi klasické formy tela. Zo Slovenska sa do finále Diploma Selection neprebojoval nikto.

Búranie limitov

Hoci sa Európa nachádza v neistote, energetická kríza zvyšuje výrobné náklady a množstvo podnikov a ateliérov sa ocitlo na kolenách, sústavne dokážu prichádzať s novými a udržateľnými spôsobmi výroby, často prekračujúc svoje limity. Je čoraz ťažšie prežívať a bojovať o zákazníka. Bolo to cítiť najmä v ponuke textilného dizajnu a módnych značiek, ktorých bolo menej ako minulé roky. Práve textilný priemysel patrí k najzraniteľnejším. „Hybernujeme, ale nevzdávame sa a hľadáme nové cesty – inovujeme. Mám pocit, že aj keď je momentálne kríza, netreba robiť na seba tlak, keď sa chvíľu nedarí. Nie je to naša vina. Takto sa vyvíja situácia celkovo, treba na to zareagovať,“ zhrnula situáciu Michaela Bednárová, ktorá pôsobí v Ateliéri 343 Vysokej školy výtvarných umení a vedie zavedenú značku Puojd. Ako pedagóg textilného ateliéru sa tiež predstavila v Bastione. V poslednej kolekcii s názvom /Si:/ odvážne experimentuje so žakárovou autorskou látkou, ktorú vyrába v talianskej tkáčskej manufaktúre. Značku tým posunula do luxusnejšieho, ale stále cenovo dostupného segmentu. Výrobcovia museli zahrnúť do ceny produktov najmä vyššie náklady. Ako sa darí Puojdu? „Vznikla som ako na Slovensko orientovaná značka, ale to sa práve mení. Nerobím každý rok kolekciu a keď sa bavíme o slow fashion, pre mňa to znamená robiť nadčasové veci. Navrhnuté tak, že doznievajú niekoľko rokov. Paradoxom je, že tohto roku sa mi predávali najviac veci, ktoré vznikli v roku 2020. Teraz experimentujem so zložením látok, ktoré tkajú na žakárových strojoch v talianskej manufaktúre. Odráža sa to v nákladoch, ale stále je to lokálna výroba a môžem ovplyvňovať nielen dizajn, ale aj materiál. Taliani neustále technologicky inovujú a vždy ma informujú o novinkách. Som veľmi spokojná s tým, kam som sa momentálne posunula,“ konštatuje Michaela Bednárová.

Ešte k prezentáciám v UPM

Kurátorka Eva Slunéčková, ktorá zostavila tohtoročnú prezentáciu Art House, definovala umelecký a experimentálny dizajn slovami: „Predmet, ktorý ťa chytí za srdce a nepustí. Okrem funkcie ponúka zaujímavý presah, alebo technologickú inováciu. Núti ťa premýšľať.“ A tieto myšlienky platia celkovo aj na produktový dizajn. Potreba obklopovať sa krásnymi a funkčnými vecami tu bude stále. Hovoril o tom aj čestný hosť festivalu, dizajnér, architekt, zberateľ všemožných autorských pokrývok hlavy a umelec – Ron Arad. Jeho štúdio pracuje pre svetové značky ako sú Moroso, Vitra, Kartell, Magis či Alessi. Postmodernista a emeritný profesor na Royal College of Art v Londýne, sa v rámci Respekt Stage predstavil verejnosti, usadený vo svojom najnovšom ergonomickom kresle One Page, pripomínajúcom hárok papiera. Spoločnosť mu robila Patrizia Moroso, umelecká riaditeľka rovnomenného svetoznámeho talianskeho výrobcu nábytku, s ktorým je Arad prepojený už viac ako 25 rokov. Pre značku Moroso vytvoril legendárne sofa Victoria & Albert, kreslo The Big Easy, či stoličku Little Albert. Ron Arad si na Designbloku 2024 prevzal cenu za mimoriadny prínos dizajnu.

V expozícii Open Studia v UPM zaujala kolaborácia výraznej českej návrhárky Moniky Drápalovej a štúdia JS, slovenského textilného dizajnéra Juraja Straku. Kolekcia s názvom Symetry, je výzvou a skrýva v sebe symboliku. Nadčasové vzory, ktoré navrhol Juraj Straka, podporujú individualitu nositeľa. Základným kúskom je košeľa, ktorú pripínaním a odopínaním rôznych častí možno variabilne doplniť o sukňu, alebo rôzne asymetricky prepínať, či odoberať rukávy. Základnými prvkami projektu sú prírodné materiály, ako je biobavlna. Aj Monika Drápalová sa vydáva cestou slow fashion a modely vyrába na základe dopytu.

Budúcnosť dizajnu

Celkovo vyznieval 26. ročník Designbloku s podtitulom Mladosť a nové začiatky ako svieži pohľad do udržateľnejšej budúcnosti. Bolo cítiť prevahu projektov zamýšľajúcich sa nad možnosťami nových materiálov a technológií, ale aj návraty k tradičným technikám a ich využitiu v rámci nových nápadov. Videli sme prepojenia dizajnu s vedou, búranie hraníc medzi odbormi. Množstvo vystavených artefaktov bolo z recyklovaných materiálov, napríklad keramické panely a podlahy z výkopovej hliny a drviny, plechy z rekonštrukcie metra, ktoré dostali tvar futuristického grilu, hypermoderné svetelné panely vyrobené z odpadu pri spracovaní ľanového vlákna, sedací nábytok z nepoužitých výherných tiketov. Budúcnosť je o novej materialite, cirkulárnych princípoch, hľadaní nového prístupu k výrobe a komunite. Značky, ktoré zdôrazňujú túto spoločenskú zodpovednosť a sú pravdivé, majú šancu prežiť aj v tomto ťažkom období. Ukázal to aj 26. ročník Designbloku.