Pozvánka do knižnice – Naďa Kančevová: Médium zbierka. Zbieranie a uchovávanie vo výtvarnom umení na Slovensku po roku 1989

Mesiac pred minuloročnými vianočnými sviatkami sa na knižnom trhu objavila kniha Nade Kančevovej Médium zbierka, ktorú vydala Roman Fecik Gallery. Autorka je teoretička a historička umenia, ktorá pôsobí ako odborná asistentka na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, pričom od roku 2016 je aj kurátorkou a odbornou gestorkou bratislavskej galérie Nova. Môžeme ešte pripomenúť, že v minulosti (okrem spolupráce na ďalších projektoch) určitý čas pôsobila v Slovenskej národnej galérii ako kurátorka zbierky úžitkového umenia a dizajnu.

Témy, ktoré sa venujú rôznym interpretáciám pojmu zbierka (verzus archív), ako aj procesy získavania, budovania, práce na usporiadaní a s obsahmi zbierok, či už v minulosti alebo v súčasnosti, skúmala dlhšie obdobie – ako doktorandka VŠVU, kurátorka výstav, publicistka na stránkach odborných periodík, ako prednášajúca. Diverzita jej profesionálnych záujmov, skúsenosti a „vášeň pre odbor“ sa prelínajú aj na stránkach spomínanej publikácie. Jazykom, ktorý je sympaticky prístupný, v nej uvádza nielen precízne spracovaný prehľad ale aj komentáre k sprievodným teóriám, ktoré sa týkajú fenoménu zbierky ako umeleckého média. V „orálno-historickej časti“ využíva prostriedok rozhovorov s vybranými slovenskými autormi ako ilustráciu a vymedzenie tematických okruhov, ktorým sa venovala a touto cestou aktualizuje svoje závery. Je prvou autorkou, ktorá sa pokúsila predstaviť zástupcov našej kultúrnej scény v prostredí, ktoré je rôznymi spôsobmi spojené so zberateľstvom.

Počtom strán síce podstatne menej objemné prvé tri časti (Diferenciácie, Umelec ako zberateľ – Zbierka ako médium a Štruktúra a priestor: Zbierka ako miesto vzájomných vzťahov) sú výsledkom jej (vyše desaťročného) výskumu – historického, teoretického, praktického a sú mostom k osemnástim rozhovorom. Kapitolu Diferenciácie, v ktorej identifikuje rôzne definície pojmov zbierka a zbieranie, chápme ako návod k ďalšiemu čítaniu, pričom začína osobným odkazom na oceňovaný filmový dokument z roku 2000 Všetci možní zberači a ja Všetci možní zberači a ja / Les Glaneurs et la glaneuse od francúzskej režisérky Ágnes Varda: „Táto úvodná iniciačná sonda do sveta novodobých zberačov nás privádza k dvom základným prístupom zaobchádzania s vecami: tým prvým je ich vyhadzovanie, druhým ich zbieranie a uchovávanie.“ (s. 19). V súvislosti s druhým prístupom súčasný kanadský ekonóm a odborník na marketing Russel W. Belk Collecting in a Consumer Society (Russell W. Belk) „zberateľstvo považuje za špecifický prejav spotrebného (materiálneho) správania, ktorý sa od iných druhov spotreby odlišuje emotívne podloženými vzťahmi zberateľov a zberateliek k objektom ich záujmu“ (s. 20) a aj podľa knihy Waltera Benjamina diele Das Passagen-Werk je „každá zbierka vyjadrením medzi subjektom (zberateľom) a objektom (zbierkovým predmetom)“ (s. 21). Autorka sa venuje dielu francúzskeho filozofa a sociológa Jeana Baudrillarda, ktoré je dôležité „najmä z hľadiska prvotného uchopenia kľúčových teoretických pojmov (subjekt, objekt, vášeň, kompenzácia, čas), a ktoré sa stalo východiskom aj pre ďalších autorov zaoberajúcich sa touto problematikou“ (s. 23) medzi inými aj Wernera Meustenbergra, Susan M. Pearceovú alebo Mieke Balovú.

Umelecké aktivity spojené s fenoménom zbierky a zbierania sa stali impulzom nielen pre teoretické a umeleckohistorické výskumy, ale v posledných desaťročiach aj pre rozsiahle výstavné projekty. Naďa Kančevová pripomína obsahovo dve odlišné podujatia: Magnificent Obsessions v londýnskej Barbican Art Gallery (2015) a The Keeper v newyorskom New Museum (2016). Predchodcovia súčasných zberateľov a múzeí zostavovali a vystavovali svoje zbierky v súvislosti so spoločensko-ekonomickými podmienkami, v ktorých žili a pôsobili: získavanie vzácnych (unikátnych) exponátov (kuriozít) bolo v minulosti prirodzene sústredené v bohatých mestách a krajinách prosperujúcich z medzinárodného obchodu, nielen ako symbol bohatstva ale aj šírenia nových myšlienok, poznatkov a novej vzdelanosti. Známym príkladom, ktoré sú dodnes spojené s pútavými príbehmi a špecifickými výkladmi, sú kabinety kuriozít, ktorým sa kniha venuje v časti Štruktúra a priestor: Zbierka ako miesto vzájomných vzťahov (s. 53–58). Múzeá, ako sa formovali neskôr – v posledných dvoch storočiach, vytvárali svoje zbierky podľa odlišných kritérií, napokon bola to doba, v ktorej sa veda rozšírila o množstvo nových disciplín, ktoré určovali „ideu zbierky ako ucelenú sériu predmetov“ (s. 60). Tento princíp zbierania a sprístupňovania sa stretáva počas 20. a nasledujúceho storočia s kritikou, spochybňovaním a uvažovanie o charaktere a poslaní múzejných inštitúcií prechádza zmenami, ktoré okrem iného, prirodzene vyplývali zo sprievodných historických udalostí, spoločenských otrasov, meniacich sa hospodárskych podmienok. Ku špecifickým fenoménom, ktorý vplýva na zmeny v nazeraní na zberateľské inštitúcie, patria aj zvyšujúca sa sériová výroba a nekontrolovaný konzum, ktoré na jednej strane vyvolávajú odmietavé postoje voči všetkým ich dôsledkom, na strane druhej sa ich produkty paradoxne stávajú pre jednotlivcov nevyčerpateľnými, inšpiratívnymi zdrojmi zbierania.

Kniha, ktorá sa zameriava na umelcov zberateľov, v týchto súvislostiach sleduje kultúrne dejiny od začiatku 20. storočia, cez kubizmus, surrealizmus, futurizmus…, junk art, Marcela Duchampa, Kurta Schwittersa (Kollera, Filka, Lauberta, Bindera…). Vo svete zberateľov a tých, ktorí určitým spôsobom narábajú so svojimi zbierkami, sa prirodzene pohybovali a aj pohybujú umelci, ktorých k týmto aktivitám viedli/vedú osobné stimuly, záujmy a so svojimi zbierkami sú zviazaní vlastnými príbehmi  – na rozdiel od charakteru inštitucionálnych zbierok: „Pripomeňme, že to bol opäť Duchamp, kto už pred viac ako sto rokmi svojimi readymades podrobil túto moc inštitúcií kritike. Tým, že vo výstavných priestoroch prezentoval predmety prevzaté z každodenného života, ironizoval konvencie „vysokého umenia“ (s. 48). Nezostal osamotený, ani bez nasledovníkov, ktorí pracovali s jeho odkazom, napokon aj „anglický kurátor James Putnam v roku 2001 hovorí priamo o umelcovi kurátorovi , rozširujúcom teritórium svojho umeleckého pôsobenia o priestor inštitucionálnych zbierok, do ktorých vstupuje vo forme rôznych inštalácií a intervenčných zásahov“ (s. 48).

ROZHOVORY (2017 – 2019)

V knihe sú zverejnené rozhovory s takmer dvadsiatkou abecedne zoradených slovenských umelcov, ktorí podľa vlastných slov autorky reprezentujú „záber, ktorý je žánrovo pestrý, reprezentatívny a ktorý dáva aj potenciálnemu čitateľovi/potenciálnej čitateľke niečo, čo je schopný/schopná rozpoznať a s čím sa dokáže identifikovať“ (s. 70). Nájdeme medzi nimi jej kolegyne a kolegov z Vysokej školy výtvarných umení (Marcel Benčík, Mária Fulková, Jana Hojstričová, Marek Kvetan, Júlia Sabová a Kristýna Španihelová), Otisa Lauberta, pre ktorého dielo je zbieranie zásadným princípom, jeho mladšieho „kolegu“ Svätopluka Mikytu, respektíve tých, ktorých zaradila na základe podnetov „zvonku“ (Gabriel Hošovský) alebo vďaka úzkym osobným a pracovným kontaktom a záujmom o ich dielo (Peter Kalmus, Matej Krén, Roman Ondak, Karol Pichler, Peter Rónai, Tibor Uhrín, Petra Feriancová a Erik Binder). 

Ako sama autorka v úvode kapitoly naznačila, každý z rozhovorov je špecifický, rovnako ako je jedinečná tvorba každého zo zúčastnených aktérov. Prirodzene, že ich spája téma zbierania a to, čo a ako sa v nej hľadajú a nachádzajú. Dialógy medzi autorkou a „zberateľmi“ prinášajú výpovede o tom, čím sú veci, ktoré zhromažďujú, triedia, zostavujú a niekedy vystavujú pre ich tvorbu dôležité, akým spôsobom sa zbieranie premieta do uvažovania o súčasnosti, ale aj o nadprodukcii a hromadení, či tieto aktivity, resp. zberateľské záľuby (niekoľko príkladov: snežiace gule, lego, autíčka, staré rodinné šatstvo, historické fotografie, odpad, knihy, staré tlače, mŕtvy hmyz, manžetové gombíky, nožnice, atď.) pre nich predstavujú útek od skutočnosti, alebo naopak realitu zvýrazňujú, charakterizujú a ako vďaka zbieraniu vytvárajú nové systémy, ktoré sú súčasťou ich prác… Kniha rozhovormi získala ešte širší záber a dokumentuje, ako vyzvaní autori – aj zásluhou autorkinho zaujatia témou – dokážu vlastnými slovami interpretovať svoje diela a citlivo nás posúva k tomu, aby sme predmety, ktoré nás obklopujú, chápali aj ako cestu k hľadaniu seba samých a aj nášho miesta vo vesmíre.

Naďa Kančevová: Médium zbierka. Zbieranie a uchovávanie vo výtvarnom umení na Slovensku po roku 1989
Počet strán: 335
EAN: 9788097184759
Rok vydania: 2023
Vydavateľstvo: Roman Fecik Gallery
Layout © Lucia Židek Gamanová