Ové Pictures: Tá energia medzi nami sa prelieva

Michaela Čopíková (1984) a Veronika Obertová (1984) tvoria od roku 2010 spoločne pod značkou Ové Pictures. Vytvárajú animované filmy, dizajn, výtvarné diela klasických, ale aj nových médií. Formálne sa ich tvorba postupne posúvala od tradičnej animácie k rôznorodejším formám a presahom. Medzi ich najúspešnejšie projekty patria napríklad animovaný film Nina (2014), interaktívna výstava Hľadanie krásy (2016 – 2018), konceptuálny film pre japonskú Hondu (2019), animácie k dokumentárnemu cyklu Prvá (2014 – 2016) alebo motion-design pre Radio_Head Awards (2011 – 2020). Sú držiteľkami ocenení v súťaži Národná cena za dizajn 2016 (Cena poroty) a Národnej ceny za dizajn 2020 – Komunikačný dizajn (kategória Priestor). Dve ocenenia získali aj na aktuálnom ročníku Národnej ceny za dizajn 2022 – Komunikačný dizajn za vlajky pre Mestskú knižnicu v Bratislave (kategória Plagát a vizuál) a za sériu videí Výtvarná rozcvička (kategória Animácia a video), ktoré vznikli s kolektívom autorov pre Slovenskú národnú galériu.

Získali ste niekoľko cien v Národnej cene za dizajn. Čo pre vás znamenajú?

Vážime si to. Je to pre nás taká dávka nádeje, že niekto naše veci vidí a vníma a dodáva nám to energiu pokračovať v ďalšej tvorbe. Niežeby sme považovali za extra dôležité niečo vyhrávať a súťažiť s našimi kamarátmi/ kamarátkami v kategóriách, kde sa podľa nás vlastne súťažiť nedá, ale aj my veľakrát o sebe zapochybujeme a získanie takejto ceny, teda dvoch, nás úprimne teší a posúva ďalej. Rovnako si uvedomujeme, aká je existencia takejto ceny dôležitá, a boli by sme veľmi rady, keby existovala možnosť komunikovať súťaž Národnú cenu za dizajn ešte s väčším marketingom, aby sa široká verejnosť dozvedela, aké kvalitné veci na Slovensku vznikajú.

Oba ocenené projekty predstavujú spoluprácu s verejnou inštitúciou. Je to náhoda, alebo je pre vás spolupráca s takýmito inštitúciami niečím obzvlášť atraktívna?

My sme prihlásili do Národnej ceny za dizajn viacero projektov, ale práve tieto dva boli nominované a ocenené. Na výstave sú ale aj ostatné – dizajn paternov pre kimoná Niny Retzer, naše Ové pexeso a tiež nafukovacia socha Panák_FM pre Rádio_FM. Takže v tomto prípade je to asi skôr zhoda okolností, že ide o dve verejné inštitúcie, lebo aj tieto dva projekty majú veľmi odlišnú povahu. Projekt so Slovenskou národnou galériou je cyklus vzdelávacích animácií, na ktorom sme pracovali dva roky, a vlajky pre Mestskú knižnicu v Bratislave bol skôr taký hravý menší projekt.

Dá sa to považovať aj za dobré znamenie a signál, že slovenské verejné inštitúcie sa aktívne snažia používať súčasný vizuálny jazyk? Aká je vaša skúsenosť z tohto prostredia?

Áno, aj my vnímame, že viaceré verejné inštitúcie už nenechávajú vizuálnu komunikáciu na náhodu, neobliepajú svoje dvere A4-kami v euroobaloch a spolupracujú s kvalitnými štúdiami a dizajnérmi/dizajnérkami. Postupne by sa to snáď mohlo stať normou. Tiež pandémia odhalila, ako veľmi mnohým chýba kvalitný digitálny aj online obsah. Aj práve teraz spolupracujeme s ďalšími kultúrnymi inštitúciami, a to s Múzeom školstva a Galériou mesta Bratislavy, kde sme spolupracovali na výstave Keltská mincovňa.

Naše spolupráce s takýmito inštitúciami sú zatiaľ veľmi dobré, pokiaľ ide o ľudí. Naozaj vďaka tomu spoznávame zaujímavých ľudí, rôznych odborníkov. Zvyčajne je tam aj veľká chuť a snaha urobiť niečo výnimočné, ale často sú ich rozpočty veľmi limitované, a to je škoda, lebo mnohé dobré nápady sú potom vo výsledku vlastne osekané na čo najlacnejšie riešenia. Nejako sme si tu na Slovensku už zvykli, že dizajnéri vkladajú do projektov často oveľa viac energie, ako majú reálne zaplatené, lebo im na tom záleží. Nemalo by to tak byť.

Víťazná séria videí Výtvarná rozcvička vznikla ako vzdelávací materiál pre Slovenskú národnú galériu. Ako ste uvažovali nad týmto aspektom a potrebou osloviť mladé publikum?

Námety pre Výtvarnú rozcvičku pripravoval tím v Slovenskej národnej galérii a pre každý diel tvorili scenár iní ľudia, aj realizáciu workshopovej časti mali na starosti rôzne tímy, dokonca pre časť Ľudia v pohybe na scenári spolupracovala aj organizácia Človek v ohrození. Našou úlohou a výzvou bolo nájsť spôsob, ako dané námety a predstavy zobraziť, ako ich vyrozprávať v animačnej skratke a zadefinovať celkový vizuálny štýl a jazyk, ktorý zaujme a bude zrozumiteľný aj pre mladé publikum.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 4/2022 na s. 16
Predaj časopisu Designum