Ocenení a nominovaní. Rozhovor s grafickou dizajnérkou Líviou Lörinczovou

Každá súťaž, vrátane domovskej Národnej ceny za dizajn, pre verejnosť vrcholí odovzdávaním cien. Naším blokom príspevkov, ktoré vznikajú v súvislosti s ďalším ročníkom NCD, sa však snažíme vysledovať, čo sa deje s víťaznými dielami a ich autormi neskôr, po slávnostnom galaprograme, keď sa dizajnérsky život vráti do normálnych koľají. Napokon veď (nielen) v tejto súťaži ide predovšetkým o to, aby boli ocenené životaschopné projekty.

Z ostatnej Národnej ceny za dizajn – komunikačný dizajn 2022 (ďalej NCD) si talentovaná grafická dizajnérka Lívia Lörinczová (*1982) odniesla v kategórii Obal a objekt hlavnú cenu za kolekciu Kúpeľných oblátok Trenčianske Teplice. Realizovala ho v štúdiu Pergamen, pre ktoré začala pracovať ešte počas školy. Lívia absolvovala štúdium vizuálnej komunikácie na Vysokej škole výtvarných umení (2000–2007) v Ateliéri Identita pod vedením Stanislava Stankociho. V štúdiu Pergamen, kde na pozícii grafickej dizajnérky pôsobila 16 rokov, pracovala od roku 2006 a podieľala sa alebo priamo dizajnovala projekty, z ktorých mnohé získali medzinárodný ohlas i ocenenia – spomeňme aspoň likér Tatratea, prírodnú kozmetiku Ponio, či dizajn etikiet vinárstva Rariga. V rámci NCD 2020 získalo štúdio Pergamen Cenu za dlhodobý hospodársky prínos v oblasti dizajnu.

Lívia je od minulého roka na voľnej nohe a nachádza nové výzvy a príležitosti pre svoj kreatívny rast. Diskutovali sme o jej dizajnérskom prístupe, ktorý kombinuje minimalizmus s remeselnou precíznosťou, a aj o tom, ako dôležitý je pre ňu rešerš a príbeh pri tvorbe návrhov. 

V Pergamene ste sa pravidelne zúčastňovali medzinárodných súťaží a aj do Národnej ceny za dizajn ste prihlasovali vybrané projekty. Sleduješ aj ty osobne túto súťaž? Považuješ za dôležité prihlasovať svoje práce?

Áno, myslím, že je super, že máme takúto súťaž. Národná cena za dizajn vytvára veľkú databázu dizajnov vznikajúcich na Slovensku. Tá slúži nielen dizajnérom, ale aj verejnosti, prispieva k osvete a edukácii v oblasti dizajnu. Súťaž je spôsob, ako sa o dizajne hovorí a dostáva sa do povedomia širšej spoločnosti. Okrem toho mnohé výstupy dokazujú, že dizajn pomáha a posúva vpred. Teší ma, že máme takúto lokálnu súťaž, ktorá je zaujímavá aj pre klientov, ktorí možno nepoznajú zahraničné ocenenia tak dobre.

Ako sa vyvíjala tvoja kariéra dizajnérky?

Štúdium som absolvovala na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri Stanislava Stankociho. V štúdiu Pergamen som začala pracovať už počas školy. Na pohovor som išla s mojím študentským portfóliom. Ako to v tom veku chodí, bolo plné fiktívnych projektov. Ale už aj na základe neho sme si sadli. Hoci legenda hovorí, že ma vraj prijali, pretože som bola z Trnavy (smiech). Od samého začiatku som sa v Pergamene zapojila do zaujímavých projektov a mala som možnosť učiť sa od skúsených kolegov. 

V Pergamene si strávila úctyhodnú dobu – viac ako 15 rokov! Minulý rok si sa rozhodla skúsiť dizajn na voľnej nohe.

Vnímam to, že tím a zamestnanie ma v istom zmysle chránilo a poskytovalo stabilitu. Na druhej strane mám však potrebu vyskúšať, ako mi bude vyhovovať táto nová pozícia, v ktorej budem mať zodpovednosť za celý projekt. Umožní mi to mať komplexnejší prístup a flexibilnejšie nastavenie. Tým, že podnikanie zahŕňa aj iné činnosti – networking, komunikáciu s klientmi a dodávateľmi, administratívu, rozpočtovanie – sľubujem si od toho aj to, že moja práca bude rozmanitejšia. Jednoducho som si povedala, že to musím vyskúšať a vyjsť z komfortnej zóny.

Ako sa v tejto pozícii cítiš doposiaľ?

Zatiaľ na to ešte neviem odpovedať, mám dojem, že to chce viac času. Po odchode z Pergamenu som si dopriala dlhší sabatikal. Aktuálne si zostavujem portfólio, robím na vlastnej prezentácii, som vo fáze networkovania a postupne sa púšťam do práce. V blízkej dobe mám naplánovanú tvorbu knižnej publikácie a niekoľko menších projektov.

Aktuálne pracujem sama. Keď potrebujem zastrešiť špecifické činnosti, mám možnosť osloviť ľudí, s ktorými rada spolupracujem.

Aké projekty vyhľadávaš? Plánuješ zostať v komerčnom dizajne?

Nechcem sa obmedzovať, rada by som sa venovala rôznorodým projektom. V portfóliu mám predovšetkým dizajn kníh, obalový dizajn a tvorbu identity, pričom všetky tieto oblasti ma bavia. Obalový dizajn obzvlášť, vždy ma poteší, keď môžem pracovať na projekte z tohto segmentu. Zároveň si užívam aj prácu na knižných projektoch, ktoré ponúkajú viac voľnosti a priestoru na detailné “vyhratie sa”. Komerčný dizajn ma stále baví.

Úspech výsledného produktu často závisí aj od klienta. Máš na nich šťastie?

Myslím si, že doposiaľ som mala šťastie. S klientmi sa mi darí vytvárať dobrý vzťah, sú spokojní s mojou prácou a vďaka tomu nemusím robiť veľa ústupkov. Odráža sa to potom aj na výsledkoch. Tento vzťah je do veľkej miery o ochote dôverovať dizajnérovi, presvedčení, že rozumie svojej práci a vie, čo robí. 

Na produktoch, ktoré si navrhovala, vidieť istý rukopis. Ak by si mala opísať svoju dizajnérsku filozofiu jednou vetou, ako bude znieť?

Pomerne jednoducho: Dizajn by mal byť založený na dobrej idei, vizuálnej čistote a mal by sa vyhnúť prvoplánovosti a samoúčelným prvkom. Rada dizajn zbavujem všetkého prebytočného a nechávam iba to dôležité jadro. Musím povedať, že je pre mňa zaujímavé, že ľudia vnímajú môj rukopis.

Ja tvoj dizajn vnímam ako remeselný, detailne prepracovaný a odolávajúci trendom. Tým, že si tak dlho pôsobila v Pergamene, čiastočne sa pre mňa stal aj dizajnom Pergamenu. Bude pre mňa zaujímavé sledovať, ako sa bude tvoja tvorba vyvíjať ďalej. Kultivuješ si niečo ako “vlastný štýl“? 

Nerobím to programovo. Asi to vyplýva zo spôsobu, akým pracujem.

Máš nejaké rituály alebo netradičné postupy, ktoré ti pomáhajú pri tvorbe nových návrhov? Viem napríklad, že často pracuješ s príbehom. 

Príbeh je dôležitý, pretože ti určuje, akou cestou sa vydať. Vždy si k zadaniu robím pomerne rozsiahly rešerš, čo je časť, ktorá ma veľmi baví. Umožňuje mi študovať a dozvedať sa nové veci. Záleží to od zadania, ale často sa dostanem k podrobným informáciám z histórie, výroby, lokality, prírody… Na základe týchto poznatkov potom hľadám hlavné vizuálne prvky.

Žiadne netradičné postupy nemám. Je to o systematickej práci, ktorú si musíš poctivo odpracovať, odrešeršovať. Keď sa nejakej téme intenzívne venujem, rada si pred samotným dizajnovaním od nej na chvíľu oddýchnem, aby som sa k nej mohla vrátiť s čerstvou hlavou. Vtedy už mám zvyčajne predstavu o tom, ako budem ďalej postupovať, aké vizuálne prvky použijem a aký bude mať výsledný dizajn podobu.

V roku 2022 si získala hlavnú cenu NCD v kategórii Obal a objekt za spomínanú kolekciu Kúpeľných oblátok Trenčianske Teplice, ktorý si robila v Pergamene. Čo je nosným vizuálnym konceptom tejto produktovej rady? 

Po výskume a rešerši histórie kúpeľov, ich vzniku a slávnej éry nás zaujalo obdobie 19. storočia. Rozhodli sme sa dizajn zakotviť práve do tohto rámca, využijúc typickú remeselnosť, rukodielnosť a dekoratívnu typografiu. Prednú stranu tvorí ozdobný nápis „Trenčianske Teplice“ a do kruhu komponované ornamenty a texty, ktoré tak vytvárajú tvar oblátky.

Klient sa rozhodol zobraziť na zadných stranách obalov historické aj funkcionalistické stavby. Aby sme sa vyhli použitiu fotografií rôznej kvality a z rôznych období, rozhodli sme sa tieto stavby ilustrovať. Týmto spôsobom sa nám podarilo harmonicky prepojiť historické aj funkcionalistické prvky s dizajnom obalu.

Celý obal pôsobí veľmi zdobne. Tým, že všetky prvky– typografia, ornamenty, ilustrácie – pochádzajú od teba, pôsobí konzistentným, kompaktným dojmom. Myslím, že práve to mohla oceniť aj porota NCD. Má tento projekt nejaké pokračovanie?

Keďže ide o typický suvenír z kúpeľného mesta, pevne verím, že sa mu darí. Projekt naďalej zastrašuje Pergamen, takže neviem povedať, či sa realizovali aj nejaké ďalšie produkty a alternatívy.

Čo myslíš, že ľudia a klienti oceňujú na tvojom dizajne?

Asi zapamätateľnosť, odlíšiteľnosť a čitateľnosť. A to, že dizajn je nielen vizuálne estetický, ale aj funkčný, čo je v rámci komerčnej sféry veľmi dôležité.

Ktoré projekty boli doposiaľ pre teba kľúčové ako pre dizajnérku a z akého dôvodu? Viem, že si bola napríklad pri navrhovaní viacnásobne oceneného dizajnu Tatratea.

Pre mňa bol práve Tatratea jeden z kľúčových projektov. To, že sme dokázali produkt vyšvihnúť zo spodných priečok regálov až k získaniu prestížnych dizajnérskych ocenení, bola pre mňa veľmi cenná skúsenosť. Klient nás v celom procese veľmi podporoval a veľa energie dával aj do promovania výsledného produktu. Bola to skvelá ukážka toho, čo dokážeme ako dizajnéri urobiť, kam dokážeme produkt posunúť. Tento projekt sa pre štúdio stal odrazovým mostíkom pre získavanie ďalších nových zaujímavých projektov.

Bol to jeden z učebnicových rebrandingov, kedy sa vďaka dizajnu podarilo produkt dostať do úplne iných cenových relácií a predajných čísel. V portfóliu máš ale aj iné ocenené produkty, napríklad slovenskú kozmetickú značku Ponio (Red Dot Design Award, 2016), či dizajn fliaš pre vinárstvo Rariga (Red Dot Design Award, 2017). V Pergamene ste robili aj etiketu pre bylinný likér Dr. Kramer, ktorý je tiež z Trenčianskych Teplíc. 

Dr. Kramer sme robili pre lokálnu destilérku Likérka. Už na začiatku spolupráce klient priniesol starý plagát, ktorý sme využili ako inšpiráciu. Išlo o reklamu na istého doktora Oskara Kramera, ktorá mala celkom inšpiratívny zmiešaný lekárnicko-dekoratívny dizajn s ozdobnou typografiou. Na ilustráciách pre tento projekt sme spolupracovali s významným slovenským grafikom Igorom Bencom.

Z novších projektov by som spomenula napríklad dizajn obalov pre prírodnú kozmetiku Noili. Značka vytvorila nový rad kozmetických produktov v spolupráci s českou modelkou Danielou Peštovou. Dizajn značky Noili sme navrhli pomerne minimalisticky a v rovnakom duchu sme pokračovali aj pri novej kolekcii Noili × D.P. Obaly sú potlačené nevtieravou vkusnou sivo-zlatou metalickou farbou. Najvýraznejším prvkom dizajnu je meno Daniela Pestova, ktoré je zároveň elegantne a decentne vytlačené slepotlačou. Daniela sa prostredníctvom krátkych textov na obale prihovára spotrebiteľom. Celý dizajn je vytvorený v duchu sloganu značky fresh, clean & simple, teda svieži, čistý a jednoduchý.

Priznala si sa mi, že sa mimo dizajnu venuješ aj keramike. 

Ku keramike som sa dostala ešte počas štúdia na výmennom pobyte. Pred piatimi rokmi som si kúpila hrnčiarsky kruh, pre ktorý som dlho nevedela nájsť vhodné miesto. Tento rok sa mi podarilo v rámci trnavského komunitného centra Kubik nápadov získať vlastný ateliér, v ktorom mám konečne priestor na prácu s hlinou. 

Tvorba grafického dizajnu dokáže byť vcelku sterilná. Ak si odmyslím prinajlepšom ušpinené prsty od ceruzky, celý proces prebieha spravidla na počítači a aj výstup je často na plochom, čistom papieri. Keramika je oproti tomu úplný kontrast. Je to práca s trojrozmernými objektmi a proces je doslova špinavý, často aj fyzicky náročný. Je to remeslo, ktoré ako každé iné treba odpracovať, pokiaľ sa v ňom chceš zdokonaľovať. Zameriavam sa na techniku, skúšam rôzne postupy, premeriavam, vraciam materiál na kopu, spracovávam ho a znovu recyklujem. Len občas si niečo nechám. Je to moje hobby a veľmi ma to baví a napĺňa.

Zaujímavé, to mi pripomína meditatívny prístup, neustále opakovanie bez nutnosti výsledku. Máš takéto tendencie aj v dizajne?

Áno, aj dizajn pre mňa remeslo. Keď si k nemu sadnem, viem ho upravovať a vylepšovať celé hodiny.