NEBOJTE SA ROBIŤ KRAVINY

Študoval grafický dizajn na trati Nitra – Zlín – Istanbul. Úspešne stážoval v najlepších reklamných agentúrach na Slovensku. Napriek tomu sa po ukončení štúdia rozhodol pôsobiť na voľnej nohe. Vydať vlastnú knihu. Grafického dizajnéra Tomáša Kompaníka (1988) verejnosť dnes pozná najmä vďaka cenami ovenčenému projektu autorskej knihy AHA. Pôvodne diplomový projekt, kvôli ktorému si Tomáš o rok predĺžil štúdium, odštartoval jeho profesionálnu kariéru. Na základe ocenenia knihy v súťaži Nejkrásnější česká kniha 2012 sa v tom čase čerstvý diplomant rozhodol priviesť knihu na trh. Po tom, čo slovenské vydavateľstvá knihu vydať odmietli, rozhodol sa vydať ju na vlastnú päsť. V roku 2014 založil svoje vydavateľstvo a kniha, ktorú nikto nemal odvahu priviesť na pulty kníhkupectiev, bola za tri mesiace vypredaná. Nasledovali dve dotlače a séria medzinárodných prezentácií a ocenení (Red Dot Design Award, Expo 2015 v Miláne či European Design Award). Dnes autorský projekt AHA Slovakia po veľkom úspechu rastie ďalej. Na webe www.ahaslovakia.sk sa portfólio mladej značky rozrástlo do ďalších produktových kategórií a aj naďalej upozorňuje Slovákov na krásu našej vizuálnej histórie.

TOMÁŠ KOMPANÍK

Vo viacerých rozhovoroch si sa vyjadril, že diplomový projekt AHA odštartoval tvoju profesionálnu kariéru. Nie je to prehnané tvrdenie?

Myslím, že nie. Diplomový projekt knihy AHA odštartoval všetko. Pred mediálnou pozornosťou, ktorú tento projekt vyvolal, som mal možno dvoch stálych klientov. Keď kniha vyšla, objavili sa prvé ocenenia a mediálna publicita. Práve vďaka tomu začali prichádzať nové zákazky a ja som mal tak širší záber, mohol som si vyberať. Považujem to v mojom profesionálnom živote za veľké šťastie, bez tohto úspechu by to išlo oveľa ťažšie.

Ale okrem šťastia bola za AHA najmä tvrdá práca. Svoju prezentáciu na TEDxYouth v roku 2016 si začal príbehom o „popoluške“, americkej speváčke Dolly Partonovej, ktorá napriek odhováraniam vybudovala prosperujúci Dollywood. Rozprával si o svojom lete v USA, pobyte v Istanbule, o tom ako sa netreba báť robiť „kraviny“. Ísť si za svojím snom. Sám si knihu vydal aj napriek odmietnutiam vydavateľov na vlastnú päsť, zo svojich úspor a čiastočne s finančným príspevkom Ministerstva kultúry SR. Na crowdfundigovej platforme Štartovač projekt podporilo 119 ľudí. Podnikateľské ambície a startup mindset v dizajnérskych kruhoch stále nie sú na Slovensku úplne bežné. Bolo tvoje odhodlanie ovplyvnené štúdiom v zahraničí?

Skôr to bolo o tom skúsiť niečo nové. Pred štyrmi rokmi sa na Slovensku o startupoch hovorilo málo, crowdfunding bol v začiatkoch. Myslím, že predo mnou sa takto financovali iba dve knihy. Nemal som čo stratiť. Len čas strávený prípravou kampane, ktorá ma veľmi bavila. Bral som to ako dobrodružstvo. A nakoniec mi crowdfunding pomohol nielen finančne, bola to skvelá propagácia knihy ešte pred vydaním.

Kniha AHA spája tradičnú slovenskú výšivku so súčasným grafickým dizajnom. Viackrát si sa nechal počuť, že slovenské tradície nepatria len do múzea, chcel si prostredníctvom tohto projektu ľudovú kultúru prezentovať „inak“. Od roku 2012, keď vznikla prvá verzia AHA, sa folklórne vzory stali populárnym trendom. Bol si jedným z prvých na tejto vlne. Ako vnímaš situáciu na Slovensku s odstupom času, prezentujeme stále „srdiečka z Čičmian“, alebo sme sa posunuli ďalej?

Folklórna vlna je teraz naozaj silná. Niekedy mám pocit, že už vidím ornament všade, ale to je možno aj tým, že ja si to až prehnane všímam. Páči sa mi, keď sa dizajnér tradičným inšpiruje čiastočne a zvyšok je jeho vlastný prínos. Vtedy dizajn má pre mňa dušu a pridanú hodnotu. Takých stále nie je až tak veľa. Na druhej strane som rád, že sa títo tvorcovia vedia presadiť svojou kvalitou. Mám pocit, že folklórne inšpirácie v rámci marketingu a dizajnu využívajú skôr súkromné firmy. Keď príde na štát, tak tam až na nejaké svetlé výnimky ideme stále čičmianskym smerom.

V roku 2016 Slovensko v rámci predsedníctva v Rade EÚ predstavilo novú koncepciu brandingu krajiny GOOD IDEA SLOVAKIA. Tvoja kniha sa (aj) pri tejto príležitosti stala oficiálnym darom pre VIP hostí Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Ako hodnotíš súčasnú prezentáciu Slovenska navonok a ako vnímaš národnú hrdosť Slovákov „zvnútra“? Naučili sme sa vážiť si to, čo doma máme? Dokáže v tejto oblasti dizajn pomôcť ovplyvniť verejnú mienku?

Neviem, či som kompetentný hodnotiť prezentáciu navonok, keďže neviem, čo sa presne robí. Osobne viem napríklad zhodnotiť náš pavilón na EXPO 2015, ktorý síce nikomu neublížil, ale ani nezaujal – čo je asi nejaké motto pri takýchto zákazkách. Bolo mi ľúto, že na ostatné pavilóny sa stoja dlhé rady a majú niečo špeciálne, a ten náš zase ukazuje hokejistov. Navyše, keď je téma Ako nakŕmiť planétu.

Stále sa vidíme ako utláčaný národ, ale to my nie sme, len nám vyhovuje sa na to vyhovárať. Dizajn nás asi nespasí, na to nestačí, no môže aspoň trochou prispieť k tomu, aby sme viac využívali tuzemských výrobcov a materiály, pokiaľ sú kvalitné. Lebo robiť niečo nekvalitné len kvôli silenej „slovenskosti“, sa mi zdá hlúpe.

Budovaniu značky AHA Slovakia sa stále venuješ popri práci pre iných klientov, podľa vlastných slov tak na 25 %, pričom všetky výnosy znova investuješ do jej rozvoja. Je predaj a vývoj vlastných „knižných“ produktov niečo, čomu chceš jedného dňa venovať 100 % svojho pracovného času?

Knihy a všetko okolo nich ma veľmi baví. Pri tej mojej to nebol len dizajn, ale aj marketing, distribúcia, predaj – musel som sa veľa vecí naučiť a presadiť sa na malom slovenskom knižnom trhu. Rád v tom budem pokračovať. Momentálne pracujem na svojej druhej knihe, ide to pomaly, ale verím, že ju budúci rok dokončím. Už sa aj celkom teším na všetok ten zhon okolo.

Čomu sa momentálne venuješ tých ostatných 75 % pracovného času?

Momentálne pracujem na voľnej nohe. Pracujem tak vlastne odvtedy, ako som skončil školu, takže reálne zamestnanie som nikdy nemal. Mám zopár stálych klientov, pre ktorých robím takmer denne to, čo potrebujú, a potom mám klientov, pre ktorých robím veci viac nárazovo. Ide najmä o tlačové zadania, online ma nikdy veľmi neohúril. Snažím sa držať pri tom, čo ma baví.

Či chceme alebo nie, náš život je čím ďalej digitálnejší. Môže si dnes grafický dizajnér dovoliť ignorovať online segment? Neobohacuje interaktívny dizajn vizuálnu komunikáciu o nové možnosti? Aký je tvoj názor na digitalizáciu, ktorú mnohí považujú za nevyhnutnú a neodvrátiteľnú?

Online úplne neignorujem, to sa dnes ani nedá. Keď mám na výber, je pre mňa dôležitejšia tlač. Už dlho sa chcem napríklad posunúť do motion grafiky. Je to oblasť, ktorú veľmi obdivujem a viem, že môže obohatiť moju prácu.

V tvojej práci dominuje ornament. Či už je to knižná (napr. beletristické tituly Nahý chlieb či Na sútoku) alebo plagátová tvorba (festivaly Východná či Bazzart), hlavným lapačom pozornosti je vždy vzor. Vedel by si ako „chlapec od výšiviek“ z Považskej Bystrice opísať svoj autorský rukopis?

Na jednej strane je to spomínaná inšpirácia tradičnou ľudovou kultúrou, no snažím sa od nej trochu odpútať, a aj keď klienti chcú výšivky, vysvetlím im, že pre ich produkt to nie je vhodné. Na druhej strane mám rád jednoduché a čisté veci, jednoduchú typografiu, lineárne ilustrácie. Všetko závisí od konkrétneho projektu, nikde sa nesnažím nasilu pretláčať niečo typicky „moje“ len aby sa spoznalo, že je to od Kompaníka. Napríklad knihou Suchý chlieb som bol oslovený kvôli ornamentu. Pôjde o edíciu kníh z arabských krajín, ktoré bude spájať práve ornament.

Ako sa z pozície grafického dizajnéra vyrovnávaš s trendmi? Mal by grafický dizajn reflektovať obdobie, v ktorom vzniká, alebo by sa autori mali vlastným rukopisom snažiť odlíšiť od davu?

Trendom sa človek asi nevyhne. Mňa napríklad baví hľadať nové písma, a keďže je teraz trendom byť lokálny, rád používam písma od slovenských typografov. Ale ak pracujem na knihe, ktorá môže byť na pulte roky a doma v poličke ešte dlhšie, chcem, aby bola aktuálna aj vtedy. Na druhej strane, napr. pri plagáte, ktorý je na jednorazovú akciu, je viac príležitostí skúšať niečo aktuálne a odvážnejšie.

Projekt AHA Slovakia interpretoval typické ornamenty ôsmich krajov Slovenska. Bola to pre teba cesta po stopách vlastnej identity? Akú úlohu podľa teba v súčasnom (stále viac globalizovanom) grafickom dizajne hrá národná identita?

Naučil som sa veľmi veľa, nielen počas toho, ako som knihu robil, ale aj potom, keď som chodil po besedách. Jednak som lepšie geograficky spoznal Slovensko, ale tiež som sa naučil, že všade sa nájdu šikovní ľudia, ktorí sa snažia pre svoje mesto, dedinu alebo komunitu spraviť niečo navyše. V tom je veľká sila Slovenska. Dokážeme sa nielen biť do pŕs, akí sme národovci, ale vieme aj niečo užitočné spraviť. Som zástancom multikulturalizmu, myslím si, že je dobré, keď sa ľudia rôznych národov pozitívne ovplyvňujú, stále si zároveň zachovávajúc aj svoju identitu. Nemyslím, že svet raz splynie do jednej veľkej masy, to by bola nuda aj pre grafický dizajn.

Aký typ práce ťa napĺňa najviac?

Asi poviem to, čo každý dizajnér – taký, kde mám čo najviac voľnosti a klient mi dôveruje. Najradšej robím knihy, časopisy, brožúry. Veľmi ma napĺňa aj produkčná práca, keď musím hľadať výrobcov alebo skúšať, čo všetko sa dá vyrobiť za určité náklady. Mám rád aj tvorbu vizuálnej identity, ale ani nie tak tvorbu loga ako samotnú prácu s ním, vymýšľanie rôznych aplikácií.

Si človek, ktorý sa nevyhýba výzvam, práve naopak. Pri knihe AHA si experimentoval s neštandardnými technológiami, rôznymi druhmi papiera a potlače, s ručnou väzbou. V rámci značky spolupracuješ s rôznymi výrobcami a skúšaš stále nové médiá (napr. textilný dizajn pri spolupráci s TIKOKI). Lokálna identita a tradičné remeslo sa v súčasnom dizajne objavujú stále častejšie v kontexte najnovších technológií a on demand výroby (výroby na mieru). Grafickí dizajnéri sa nevyhýbajú experimentom s 3D tlačou či inými formami digitálnej fabrikácie. Neláka ťa podobný prístup?

Láka. V hlave mám mnoho nápadov ako knihu AHA posunúť ďalej, ako do toho zapojiť slovenskú výrobu. Postupne sa to snažím realizovať, no ide to pomalšie ako by som si želal.

V čom vidíš limity alebo naopak výhody slovenského trhu?

Hlavným limitom nášho trhu je jeho veľkosť, s tým bohužiaľ nič nespravíme. Súvisí s ním aj silná konkurencia na relatívne malom území, čo na druhej strane vie byť aj veľkou vzpruhou, aby človek nezakrpatel a stále sa posúval ďalej. Niekedy vie byť limitom samotný klient, keď si nechce nevypočuť iný názor. Páči sa mi, že v poslednom období začali viac ľudia a firmy dbať na kvalitný dizajn a napríklad aj reklamné agentúry dnes častejšie spolupracujú s externými dizajnérmi. Tiež sa mi veľmi páči sna – ha propagovať slovenský dizajn u nás doma a nehaniť ho ako niečo, čo robia umelci v kaviarňach za vysoké sumy.

Kto alebo čo ťa v oblasti dizajnu inšpiruje?

Aj po toľkých rokoch musím povedať, že stále som fascinovaný slovenskými krojmi, to ma asi len tak ľahko neopustí. Na Slovensku je veľa dizajnérov, ktorých práca je skvelá a vždy som rád, keď niečo nové vypustia. Napr. štúdio Pergamen, v ktorom som mal možnosť pracovať počas stáže, je podľa mňa na našom dizajnérskom trhu stálica a produkuje práce na svetovej úrovni. Veľmi sa mi páči aj práca Pavlíny Morháčovej či Braňa Matisa pre Slovenskú národnú galériu. Z oblasti textilného dizajnu ma inšpiruje Andrea Pojezdálová a úplne najviac asi Lucia Kováčiková a jej práca s porcelánom.

Michala Lipková pôsobí v oblasti produktového a digitálneho dizajnu. Je spoluzakladateľkou občianskeho združenia Flowers for Slovakia a startupu Benjamin Button. Vedie Ateliér dizajnu výrobkov na Ústave dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.