Národná cena za komunikačný dizajn – potenciálny výskumný nástroj

Predsedníčka poroty Eva Kašáková píše v katalógu k súťaži Národná cena za dizajn 2018 o problémoch pri výbere a hodnotení obrovského počtu prihlásených prác. Zároveň sa pýta, ako sprostredkovať špecifiká 160 prác vybraných porotou v online hlasovaní, do akej miery vyjadrujú súčasný stav a či ich môžeme považovať za reprezentatívne ukážky súčasnej slovenskej vizuálnej komunikácie. Absolútne súhlasím s Evou Kašákovou, ale, žiaľ, problém je inde a je zásadnejší – týka sa samotného hodnotiaceho procesu porotou a tento problém sa objavuje v každej súťaži dizajnu. V prvom rade porota vidí vždy len časť projektov, ktoré boli navrhnuté počas daného obdobia (v našom prípade ide o práce vytvorené na Slovensku za posledné dva roky). Následne členovia poroty nemajú rovnaké možnosti projekty analyzovať, lebo väčšina z nich je vytrhnutá z ich reálneho kontextu, a takto sú predostreté porotcovi na stôl alebo obrazovku.

Bližšie k reálnej situácii má prihlásená kniha alebo katalóg, ktoré môžete zobrať do rúk a čítať. Analyzovať výstavný dizajn na základe malých fotografií je oveľa náročnejšie a veľmi vzdialené reálnej skúsenosti pri kontakte s 3D predmetmi. Aj obalový dizajn je určený do iného prostredia než do miestnosti, kde sú projekty vystavené na hodnotenie. Chcel by som upriamiť pozornosť na to, že proces hodnotenia porotou je extrémne zložitý. Podobá sa návšteve u predajcu áut, kde si návštevníci môžu vytvoriť názor podľa prezentovaných parametrov a obzerať si zaparkované vozidlá, no má to ďaleko od reálnej skúsenosti pri šoférovaní auta v rušných uliciach. A navyše sú tu iné premenné, s ktorými sa porota musí popasovať: oblasti grafického dizajnu, témy, ciele projektov, pre ktoré boli práce vytvorené. Súčet týchto okolností zhmotňuje zložitosť práce poroty a všetky rozhodnutia sa môžu potenciálne stať predmetom polemiky.

Keď sa vrátim späť k otázkam Evy Kašákovej, do úvahy by sme mohli vziať aj ďalší problém. Konkrétne, Národná cena za dizajn – aktualizovaná každé dva roky – je databázou, akýmsi štartovacím bodom širšej diskusie. Dala by sa využiť na výskum a ako komunikačná platforma medzi publikom (hlavne slovenskej spoločnosti) a dizajnérskym prostredím. V tomto kontexte by bolo vhodné zvážiť niektoré otázky metodológie: ako by mohli porotcovia, organizátori a výskumníci interpretovať prihlásené projekty a akú problematiku alebo obsah by sme mohli sprostredkúvať slovenskej spoločnosti, výskumníkom a dizajnérom. V skratke, čo by sme chceli dosiahnuť a čo by sme chceli publiku povedať? Bolo by lepšie vysvetliť alebo preskúmať špecifiká a kvalitu súčasného slovenského grafického dizajnu prihlásenými prácami? Pravdepodobne by bolo najlepšie tieto dve metódy spojiť: na jednej strane by sme ukázali, čo sa na Slovensku vo vizuálnej komunikácii dialo za posledné dva roky; na druhej strane by sme adresátom vysvetlili, čo je dizajn, naznačili úlohu dizajnéra/-ky, jeho/jej záujmy, úlohu dizajnu v spoločnosti, v kultúre a hospodárstve, jeho súčasnú úroveň, kvalitu a trendy, atď. Chcem tým povedať, že Národná cena za dizajn má vďaka svojej tradícii, postaveniu a kontinuite obrovský potenciál vo výskume a formovaní kultúry.

Ak by sa situácia vyriešila spojením týchto dvoch metód (preskúmavania a vysvetľovania), vytvorilo by to univerzálne a nemenné kritériá pre tím porotcov, ktorý sa každé dva roky mení. Tiež by to vyriešilo problém s hodnotením, o ktorom píšem v úvode tohto textu. Viem, že niektorí dizajnéri a porotcovia nemajú radi kritériá, ale bol by to praktický nástroj na porovnávanie a ohodnotenie prác, ktoré sú vo svojej definícii neporovnateľné, keďže ide o projekty z rôznych oblastí vizuálnej komunikácie, riešia rozličné problémy a používajú sa v rôznych médiách. Ak by sa vytváral zoznam kritérií, mal by zahŕňať aj problémy spoločnosti, na ktoré daný projekt upozorňuje, skutočnú (nie vymyslenú!) potrebu, ktorú sa dizajnér snaží riešiť. Mala by sa hodnotiť nielen kvalita technického prevedenia, ale aj prístup dizajnéra a spôsob, ako sa k danej problematike postavil. Je to zásadné, lebo to umožní vyslať jasný signál o tom, že úloha moderného dizajnéra spočíva nielen vo vytváraní vizuálne atraktívnych artefaktov. Takéto naznačenie hodnôt vizuálnej komunikácie so vzťahom k problémom spoločnosti a ekológie by slúžilo ako dôležitý odkaz publiku, a to hlavne nedizajnérskemu. Kritériá postavené na hodnotách napríklad vychádzajúcich z potreby dizajnu pre reálny svet Victora Papanka by porote veľmi pomohli a rovnako by boli v prvom rade akýmsi kompasom pre dizajnérov. Výzvou pre porotcov všetkých súťaží dizajnu je vytvoriť si metódy hodnotenia prihlásených prác a hľadanie odpovede na otázku, aký prospech dané projekty prinášajú spoločnosti?

Z pohľadu výskumu sú zaujímavé aj projekty v študentskej kategórii. Tohtoročná súťaž ukázala, že hranice medzi projektmi študentov a profesionálov sú v mnohých prípadoch veľmi malé. Tento fakt je rozpoznateľný aj na výstave – návštevník musí často sledovať popisky prác, aby vedel, ktoré práce robili študenti, a ktoré nie. Bez popisiek je naozaj ťažké rozlíšiť kategórie na prvý pohľad. Vysoká úroveň študentských prác sa ukázala už v poskytnutých popisoch projektov. Niektoré boli lepšie než v prípade profesionálov. Zároveň bola pre väčšinu projektov charakteristická vysoká kvalita realizácie. Bolo to milé prekvapenie! Z môjho pohľadu je však veľmi dôležité, že práce študentov sa vyznačujú vyspelosťou, uvedomelosťou témy a hlavne – pokúšajú sa o skutočné riešenie problémov. S troškou odvahy by sa dalo povedať, že nová generácia slepo nenasleduje svojich starších kolegov. V kategórii študentských prác môžeme vidieť mladých dizajnérov, ktorí sa snažia riešiť problematiku dizajnu svojím spôsobom, a neznamená to, že ich spôsob je horší. V podstate ide o novú úroveň a možno práve tá predstavuje pridanú hodnotu tohto ročníka Národnej ceny za dizajn.

Na záver by som sa rád čitateľom ospravedlnil za mylný dojem, že mojou snahou je inštruovať organizátorov Národnej ceny za dizajn! Mojím cieľom nie je hovoriť niekomu, čo má robiť. Úprimne, byť jedným z porotcov, či už pri analyzovaní prihlásených prác, alebo aj pri návšteve záverečnej výstavy bola pre mňa zaujímavá skúsenosť a inšpirovala ma k tomu, aby som sa podelil o svoje postrehy. Skôr som chcel mojimi závermi prispieť k diskurzu o úlohe takej dôležitej iniciatívy, ako je Národná cena za dizajn. V neposlednom rade žiarlim, že v takej veľkej krajine ako je Poľsko, nemáme inštitúciu, ktorá by organizovala podujatie s takou dlhou tradíciou a venovala sa výskumu a rozvoju dizajnu, ako je Slovenské centrum dizajnu..

Tomasz Bierkowski je grafický dizajnér, výskumník v oblasti vizuálnej komunikácie, akademický pracovník na Vysokej škole výtvarných umení v Katoviciach. Vyučuje na Fakulte poľských štúdií na Jagelovskej univerzite v Krakove a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ako hosťujúci profesor. Člen medzinárodnej poroty Národnej ceny za dizajn 2018.