Modranská

Na niečo také ako projekt Modranská som čakal dlho. Keramika, ktorá má svoj zreteľný rodokmeň zakotvený v miestnej i rodinnej tradícii, a zároveň sa vyznačuje stvárnením priateľským k potrebám dnešného užívateľa a vizualitou búrajúcou stereotypné a konzervatívne majolikové vzorovanie. Tak taká je Modranská – spoločnosť zameraná na výrobu modranskej majoliky a kameniny, založená mladým dizajnérom a architektom Jakubom Liškom.

Nápad venovať sa výrobe majoliky a kameniny vznikol podľa Jakuba Lišku ešte počas jeho študijného pobytu na univerzite v anglickom Plymouthe. Inšpirovalo ho to, čo tam videl všade naokolo – živý, fungujúci systém malých rodinných podnikov, záujem o domáce hand-made produkty či napr. špecializované remeselné trhy. Vtedy si uvedomil, že doma ho čaká vynikajúce rodinné zázemie a že je len na ňom, ako mu poskytnúť nové impulzy a rozvoj.

Začnime však pekne po poriadku. Príbeh Modranskej sa začal odvíjať v 70. rokoch minulého storočia, keď sa za hrnčiara v modranskej keramikárskej škole vyučil otec Jakuba Lišku Marián. V Modranskej majolike pracoval až do začiatku 90. rokov, potom sa osamostatnil a založil si vlastnú dielňu. Syn Jakub sa už od strednej školy orientoval umeleckým smerom – vyštudoval keramický odbor na ŠÚV v Bratislave, neskôr pokračoval v štúdiu na VŠVU – v ateliéri sochy u J. Jankoviča a neskôr architektúry u I. Vaška. Po už spomínanom zahraničnom pobyte vo Veľkej Británii sa v roku 2009 vrátil na Slovensko, kde sa postupne v rokoch 2010–2011 vykryštalizovala a do konkrétnej podoby dostala myšlienka keramického podniku.

Zámer Jakuba Lišku bol jasný – vychádzať z lokálnej tradície, využiť jej technologickú i personálnu základňu a keramiku navrhovať a vyrábať tak, aby spĺňala požiadavky súčasného dizajnu. Záber sortimentu z tohto dôvodu zasahuje úžitkovú produkciu pre domácnosť, ale napr. aj pre hotely a reštaurácie. Preto sa najprv sústredil na tvarovú redukciu a navrhol sériu jednoduchých stolovacích a dekoratívnych produktov, ako šálky, taniere, dózy na soľ a korenie, vázy, misy. Keďže majolika sa nevyznačuje dostatočnou odolnosťou a nie je vhodná na každodenné užívanie, do výrobného repertoáru zaradil aj kameninu, ktorá týmto požiadavkám vyhovuje. Hoci mu dnes niektorí Modrania vyčítajú, že kamenina nie je tradičnou modranskou technológiou. Pre dezény oslovil niekoľkých svojich priateľov – grafických dizajnérov. Pre Janu a Pala Bálikovcov, Pavlínu Morháčovú a Ľubicu Segečovú to bola zaujímavá výzva, modranské vzory a motívy vzali frontálnym útokom a s vtipom a nadhľadom ukázali, ako môže vyzerať keramika, ktorá pozná minulosť a má súčasný „drajv“. V budúcnosti Jakub Liška plánuje aj spoluprácu napr. so Svätoplukom Mikytom, s ktorým by chcel navrhnúť kolekciu originálnych tanierov.

V súčasnosti je firma Modranská v štádiu rozbehu. Funguje prostredníctvom objednávok, cez vlastnú webovú stránku chce čoskoro odštartovať e-shop. Liškovým cieľom je rozvinúť obchod hlavne smerom do zahraničia, aj kvôli jeho kontaktom v Anglicku a aj na základe záujmu, ktorý registruje hlavne mimo Slovenska. Za svoju konkurenčnú výhodu považuje cenu práce remeselníka – hrnčiara, maliara na Slovensku, ktorá by podľa neho mohla vyvážiť náklady potrebné na prevoz. Potenciál, na ktorý nadviazali slovenskí výrobcovia, ako napr.

Rona, sa v segmente keramiky podľa neho nepodarilo využiť a podniky, ktoré ešte fungujú, majú tendenciu nanajvýš prežívania. Na domácom trhu samozrejme chce byť prítomný, tu vidí svoje miesto na regionálnej báze. Záväzok pokračovať v tom, čo dlhé roky budoval jeho otec a generácie keramikárov, si totiž dobre uvedomuje. Celkom správne podotýka, že dôležité preňho je, aby každý robil to, čo vie. Preto sa snaží oslovovať a spolupracovať s tými najlepšími – či už sú to hrnčiari, maliari, dizajnéri. A preto aj on sám chce hlavne koordinovať, manažovať firmu a dávať jej víziu. Takémuto sľubnému a už teraz presvedčivo napĺňanému cieľu nezostáva nič iné len držať veľmi silno palce.