Milano Design Week 2017 4. – 9. 4. 2017

Keď je u nás jar ešte len v rozpuku, v hlavnom meste Lombardie kvitnú vistérie, ktorých vôňa sa tiahne átriami starých domov a nádvoriami honosných palácov. Práve v tomto čarovnom období sa koná Milánsky týždeň dizajnu. Tento rok o niečo skôr ako inokedy, v prvý aprílový týždeň.

Louis Vuitton v Palazzo Bocconi, design atelier oï.

Počas šiestich dní sa v meste deje takmer 1 500 udalostí, vybrať si z nich je pomerne náročné. Môžete sa stať lovcami trendov, alternatívnej scény či veľkých mien. Ideálne je vybrať si z každého niečo, oddeliť to pravou talianskou pizzou a zapiť jedovato oranžovým spritzom. V prvý deň našej návštevy sme sa vybrali do štvrti Lambrate, kde už tradične prebieha výstava Ventura Projects. Zameriava sa najmä na prezentáciu najnovších objavov v dizajne, čomu prispieva aj prítomnosť 20 univerzít z 36 krajín. Tento rok sa rozrástla o novú lokalitu na hlavnej vlakovej stanici – Ventura Centrale. Podobne ako prebieha zmena polarizácie v iných oblastiach, mení sa aj úloha dizajnéra. Podlieha požiadavkám súčasnosti. Nejde už len o to, vyrobiť krásny produkt, treba sa vrátiť až na úplný začiatok. Odsledovať si pôvod materiálu, jeho udržateľnosť a podieľať sa na jeho vývine. Platforma Experimental Creations priniesla šesť mladých japonských mien a návrh na zmenu v kreatívnom procese.

Marni showroom, Playland.

Z dizajnérov sa stávajú bádatelia, klientovi prezentujú svoje zručnosti, možnosti a vlastnosti materiálu a až na základe týchto faktorov mu navrhujú produkt na mieru. V podobnom duchu sa niesla výstava Central Saint Martins, kde majú samostatný magisterský odbor nazvaný Material Futures. Cieľom je zmazávať hranice medzi technológiou, remeslom a vedou. Dizajn sa používa ako nástroj pre komunikáciu zmien, vysvetlenie a riešenie možných scenárov našej budúcnosti. Spracované bolo široké spektrum tém od klasických, akými sú udržateľná móda, virtuálna realita či roboty až po provokatívne, akou je recyklácia ľudského tela. Dodatočné zistenie, že za takýmito vizionárskymi projektmi stojí tím dievčat a výstavu si zafinancovali cez crowdfunding, bol už len čerešničkou na torte. Pohladením pre oči bola nórska expozícia Everything is connected pod kurátorským dohľadom dizajnérky a architektky Katrin Greilingovej. Dizajn nie je len akýmsi elitným ostrovom, je súčasťou spoločnosti, tvorí ho infraštruktúra dielní, manufaktúr, dostupného materiálu a inovácií, siete osobných kontaktov, logistiky a v neposlednom rade vzdelávacích inštitúcií. Všetko je prepojené.

Expozícia Everything is connected.

Veľkým prekvapením, aké nemôžem vynechať, bol „festival“ nábytkového gigantu IKEA, ktorého nosnou témou pre tento rok je adaptácia našich domovov na nové podmienky bývania. Čoskoro bude väčšina populácie bývať v mestách. Urbanizácii a technológiám sa neubránime, ako to však ovplyvní spôsob nášho bývania? Počas týždňa predstavili produkty z kolaborácie so značkou HAY či Tomom Dixonom a „dizajnuchtivé“ publikum bolo spokojné.

Na opačnej strane mesta si otázku – aká je úloha dizajnéra v dnešnom svete plnom protichodných síl – kládli tiež. Expozícia Capitalism is over prebiehala v priestoroch niekdajšej farmy, dnes kultúrneho centra Cascina Cuccagna s vlastnou komunitnou záhradou, slow food reštauráciou a kvetinárstvom. Rozlúčková párty s režimom, pretože slová, ako ekonomika zdieľania, priamy odber, spotrebiteľská spolupráca nesú akýsi postkapitalistický scenár. Či už je to utopická alebo dystopická vízia, dizajn sa musí s týmito protichodnými silami, v ktorých sú na jednej strane malé firmy, a na druhej strane monopoly a oligarchovia, popasovať tiež. Výstava mala vytvoriť fiktívny rámec pre výskum potenciálov a nástrah produktového dizajnu v období poznačenom ekonomickými zmenami. Kurátorsky bola zastrešená zoskupením Raumplan a predstavil sa na nej aj projekt Crafting Plastics, ktorý minulý rok získal hlavnú cenu Bratislava Design Week.

Louis Vuitton v Palazzo Bocconi, dizajn Campana Brothers.
Tokujin Yoshioka X LG, Wall of the sun, víťazná expozícia Design weeku.

Väčšina návštevníkov však Miláno navštevuje najmä kvôli hlavnej výstave Salone del Mobile, známym menám, žiarivým výkladom a živej atmosfére v jadre mesta. Srdcom centra je štvrť Brera. Jej tajné zákutia je najlepšie preskúmať neplánovanou popoludňajšou prechádzkou s nevyhnutnou zastávkou na aperitivo – inak nazvanej najšťastnejšia talianska hodinka. Je to jediný spôsob ako si zachovať pri množstve udalostí triezvu myseľ, nenáhliť sa za všetkým a užiť si atmosféru plnými dúškami. Tento rok sme zistili, že diskusia o tom, čo je „trend“ a čo nie, nemá žiadny správny či nesprávny výsledok. Na jednej strane to môže byť minimalizmus dotiahnutý až na neviditeľné obrysy vecí (invisible outlines) v podaní Nendo a na druhej strane veselé, farebné nadrozmerné vitráže, ktoré vytvoril Jaime Hayon pre firmu Caesarstone.

Jaime Hayon pre Caesarstone.
Fondazione Giangiacomo Feltrinelli.
Material futures

Možností je veľa. Je to len otázka vkusu a preferencie. Dôkazom toho bola aj oslava deväťdesiateho výročia firmy Cassina, ktorá prebehla v priestoroch sídla Fondazione Giangiacomo Feltrinelli v oblasti Porta Volta navrhnutej štúdiom Herzog & de Meuron. Talianska klasika v kontexte budúcnosti s prítomnosťou ikonických kúskov z minulosti. Ak sa do Milána vydáte počas roka, v prízemí je možné navštíviť kaviareň s kníhkupectvom a v najvyššom podlaží verejnosti prístupnú čitáreň. Popri Bosco Verticale a Fondazione Prada je to ďalšia moderná stavba, ktorá drží Milánu prvé miesto na mape sveta dizajnu. Veľký záujem verejnosti vzbudila inštalácia Studia Swine (Super Wide Interdisciplinary New Explorers) a švédskeho reťazca s módou COS. Socha v tvare stromu inšpirovaná lustrami v milánskych palácoch a japonským festivalom čerešňových kvetov. Bubliny naplnené hmlou sú síce pominuteľným materiálom, ale nezabudnuteľným zážitkom spájajúcim ľudí. Od módy je k dizajnu veľmi blízko a slávne módne domy, ako Louis Vuitton či Marni, nezaostali. Precízne detaily, ktoré znesú aj tú najprísnejšiu kritiku, sme videli na nových prírastkoch v kolekcii Objets Nomades. Zvučné mená dizajnu – Marcel Wanders, India Mahdavi, Raw Edges, Nendo či Patricia Urquiola navrhli pre Louis Vuitton sériu predmetov inšpirovaných cestami a fenoménom nomádstva. Naopak Marni naplnilo svoj showroom farebným pieskom a doňho umiestnilo prácu komunity žien z Kolumbie. Remeslo vypletania nábytkov, špecifické pre Južnú Ameriku bolo možné vidieť na stoličkách, hojdacích kreslách, stolčekoch a doplnkoch, ktoré sa tešili pozornosti detí aj dospelých. Rôznorodosť takýchto prístupov a kreatívnych riešení je naozaj tým, za čím sa do Milána oplatí cestovať. Rovnako aj kvôli miestam, ktoré nikdy nesklamú. Jedným z nich je aj Spazio Rossana Orlandi. Autentický priestor, ktorého steny sú nasiaknuté mladou dizajnérskou krvou. Zaujali nás lampy YIPmade (Young In Prison Foundation). Projekt holandského dizajnéra Joepa van Lieshouta, ktorý ponúka mladým, bývalým väzňom z Malawi, šancu na nový život vytváraním jedinečných dizajnových produktov. Podobnou kurátorkou dizajnu je aj Nina Yashar, ktorej koncept Nilufar depot netreba prehliadnuť.

Na viacerých miestach bolo vidieť, že sa v dnešnom pretechnizovanom svete vraciame naspäť k tradičnému remeslu a formám. Ako nájsť v dizajne tú správnu rovnováhu medzi zachovaním hodnôt, umu našich predkov a prispôsobeniu sa najnovším technológiám, ktorým sa nedá vyhnúť? Na to sme v Miláne odpoveď tento rok nenašli, možno to ani nie je správne miesto kde ju hľadať. Alebo práve to boli veci, o ktorých sa pri pohári Negroni Sbagliato v ikonickom bare Bar Basso po zotmení diskutovalo. V rýchlo sa meniacom svete visí vo vzduchu pre dizajnérov veľa výziev. Tešíme sa, čím nás o rok školy, nové mená, ale aj etablované značky prekvapia.

Barbora Babocká je architektkou v praxi a zároveň študuje v ateliéri Priestorová tvorba na UTB v Zlíne. Prostredníctvom blogu sa venuje propagácii architektúry.

Súvisiace diela

TRANSPORT FASHION DESIGN

TRANSPORT FASHION DESIGN

Blažena Ostrovská
Júlia Sabová
Blažena Ostrovská
Prejsť na diela

Viac k téme v publikáciách

Nebáť sa sprievodcu - Publikácia k výstave Slovenského múzea dizajnu SCD "Nebáť sa moderny!". Foto: Adam Šakový

Nebáť sa sprievodcu

Slovenské centrum dizajnu
Škola moderného videnia (I. Mojžišová). Foto: Adam Šakový

Škola moderného videnia

Slovenské centrum dizajnu
Prejsť na publikácie