Materiál, organická súčasť dizajnérskej tvorby. Pozvánka do Satelitu na výstavu Materialisti

V roku 2019 sme v Slovenskom centre dizajnu založili Knižnicu materiálov LOMA (skratka je vytvorená z anglického Library of Materials).¹ V súčasnosti v nej máme približne 60 materiálov z celého sveta. Knižnicu stále rozvíjame – získavame nové materiály, na ich výbere spolupracujeme s odborníkmi, organizujeme komentované prehliadky pre študentov aj verejnosť. Vzorky materiálov umiestňujeme na tabuľky s dvojjazyčným, slovensko-anglickým popisom ich vlastností a možností využitia. Zbierame tiež konkrétne objekty – príklady použitia materiálov, prezentačné materiály k realizáciám a podobne. V knižnici dominujú materiály určené pre dizajnérov, zaujímajú nás však aj iné oblasti a kontexty materiálového výskumu. Z tohto dôvodu máme viacero položiek, ktoré sú len čiastkovým výstupom výskumov, materiály zo študentských projektov alebo tie, ktoré vznikli ako (umelecký) experiment bez zámeru uceleného výskumu.

Hoci je knižnica verejnosti prístupná, jej umiestnenie na treťom poschodí v Hurbanových kasárňach v administratívnych priestoroch SCD znižuje možnosti jej prezentácie. Málokedy sem zavíta návštevník z ulice, dominujú komentované prehliadky pre študentov. Preto vznikla idea „preniesť“ knižnicu do ľahšie dostupnej galérie a vytvoriť výstavu, ktorá by bola celá venovaná len materiálovému výskumu a materiálovému dizajnu a prezentovala by materiál ako organickú súčasť (či dokonca prvotné východisko) dizajnérskej tvorby. Výsledkom je výstava Materialisti, ktorú sme v máji otvorili v Galérii dizajnu Satelit. Ak by sme mali nájsť jedno slovo, ktoré by výstavu popísalo, je to slovo rôznorodosť. Rôznorodosť prístupov, výrobkov, riešení a konceptov pre materiálový dizajn, ale aj rôznorodosť samotných vystavených vzoriek materiálov a objektov.

Knižnici materiálov sme v galérii vyčlenili celú strednú prechodnú miestnosť. Keďže SCD je v súčasnosti partnerom iniciatívy Nový európsky Bauhaus² a medzičasom bola výstava zaradená aj do programu Festivalu Nového európskeho Bauhausu, od počiatku sme sa v koncepcii sústredili na témy cirkulárnosti a udržateľnosti. Tie sme aplikovali aj pri výbere inštalačných prvkov, využili sme systém vytvorený pre výstavu NCD 2020. Policový systém, pôvodne určený pre publikácie nominované na NCD 2020, perfektne poslúžil na prezentáciu tabuliek so vzorkami materiálov. V ostatných dvoch miestnostiach sme zasa využili stoly z rovnakej výstavy na prezentáciu kurátorského výberu dizajnérskych objektov a predmetov z našich zbierok, ktorých úlohou je demonštrovať využitie konkrétnych materiálov.

V Knižnici materiálov delíme jednotlivé vzorky do skupín podľa typov materiálov – kovy, plasty, experimentálne materiály a podobne. Pre potreby výstavy sme však zvolili úplne iný prístup a vytvorili sme skupiny materiálov odkazujúce k uceleným témam, oblastiam dizajnérskej tvorby alebo konkrétnym výskumom. Vzorky sme rozčlenili na kovy a zliatiny, materiály získané vďaka spolupráci s Ústavom materiálov Slovenskej akadémie vied (viaceré z nich demonštrujú jedinečné medzinárodné výskumné projekty a patentované riešenia SAV), materiály využiteľné v textilnom a interiérovom dizajne prípadne stavebníctve, medzi ktorými dominujú biokompozity³, a experimentálne materiály. Výber dopĺňajú vzorky zo študentských projektov.

V tomto texte predstavíme aspoň tie najzaujímavejšie z materiálov, ktoré sú súčasťou výstavy Materialisti. Komentované prehliadky zväčša začíname pri paneli so štandardnými kovmi a zliatinami, pretože priamo odkazuje na zásadné skoky vo vývoji ľudskej civilizácie, ktoré súviseli s objavom nových materiálov. Z tohto dôvodu vo výbere nechýba železo, bronz, meď či cín. Veľkou výhodou kovov (ktorá opäť odkazuje na pre výstavu dôležitú tému udržateľného dizajnu) je to, že sú na rozdiel od mnohých iných materiálov dobre recyklovateľné. Medzi všeobecne známe kovové materiály sme umiestnili jeden špecifický experimentálny materiál – penový hliník, vysokoporézny materiál z hliníka alebo jeho zliatin. Našu vzorku sme získali vďaka spolupráci s Ústavom materiálov a mechaniky strojov SAV⁴, kde sa výskumu penového hliníka venujú od roku 1993. Vo vývoji a výskume penového hliníka dosiahli práve výskumné tímy zo SAV výrazné úspechy a na technológiu výroby penového hliníka majú udelených viac ako 30 patentov. Tento materiál je unikátny z viacerých dôvodov. Vďaka svojej pórovitej štruktúre je ľahký a zároveň pevný, má nízku tepelnú a elektrickú vodivosť, pohlcuje zvuk, tieni elektromagnetické žiarenie a dokáže dobre odolávať deformačnej energii. Zároveň je nehorľavý, odolný voči vysokým teplotám, zdravotne nezávadný a samozrejme, dobre recyklovateľný. Tieto vlastnosti ho predurčujú na použitie napríklad v konštrukciách dopravných zariadení alebo stavebníctve.⁵

Na výstave prezentujeme aj ďalšie materiály, ktoré pochádzajú z výskumných projektov SAV. Hneď niekoľko z nich súvisí s vývojom materiálov pre vesmírny program. Tu je jednou z najžiadanejších vlastností čo najnižšia váha, keďže pri vesmírnych letoch pri vynášaní predmetov cez atmosféru Zeme do vesmíru je každý gram dôležitý. Aj na tomto poli SAV dosiahla obrovské úspechy vďaka unikátnemu patentovanému hliníkovému kompozitu, ktorý je pripravovaný technológiami práškovej metalurgie HITEMAL® (High Temperature Aluminium)⁶ a supravodivému drôtu s využitím materiálu HITEMAL®⁷, ktorý sa stal najľahším supravodivým drôtom na svete. Oba materiály je možné na výstave vidieť. Z úplne opačného „spektra“ výskumov je napríklad Biacom®, materiál určený na výrobu implantátov, ktorého základ tvoria titán a horčík. Výber takéhoto materiálu pre výstavu, ktorá sa zameriava na dizajn, môže pôsobiť nelogicky. Naším cieľom je však ukazovať čo najširšie kontexty, v akých sa dá o materiáloch uvažovať, preto zbierame a prezentujeme experimentálne materiálové riešenia aj z úplne iných odborov, vrátane biomedicínskeho výskumu.

Jadro expozície vzoriek materiálov tvorí výber materiálov, ktoré sa dajú využiť v textilnom alebo interiérovom dizajne a ktorých spoločným menovateľom sú témy ako cirkulárnosť, udržateľnosť, recyklácia a využitie odpadu. Výstava ukazuje materiály, ktoré sú biodegradovateľné, ponúkajú riešenia na využitie odpadu z rastlinnej, živočíšnej či priemyselnej výroby, materiály, ktorých uhlíková stopa je znížená na minimum vďaka výrobe z lokálnych zdrojov. Viaceré prezentované projekty ponúkajú pridanú hodnotu vo forme uchovávania biodiverzity, tradičných výrobných postupov alebo vytvárania pracovných miest pre domáce obyvateľstvo v sociálne slabých regiónoch v Indii, Indonézii či Mexiku.

Prvé dva materiály v tejto časti – Fruitleather Rotterdam a Malai – sú vedľa seba umiestnené zámerne. Odkazujú k dvom projektom, ktoré vznikli v tom istom roku (2015), pričom oba pracujú s myšlienkou využitia odpadu z poľnohospodárskej výroby, oba ponúkajú vegánske a biodegradovateľné náhrady zvieracích koží pre využitie v textilnom ale aj interiérovom dizajne.

Projekt Fruitleather Rotterdam reaguje na problém veľkého množstva odpadu z nikdy nepredaného jedla z pultov európskych obchodov. Podľa niektorých výskumov až 30 % poľnohospodárskej plochy na planéte slúži na vypestovanie plodín, ktoré sa nikdy nespotrebujú. Autori tohto materiálu si ako základnú zložku vybrali ovocie pôvodne smerujúce na skládku. Po mnohých experimentoch, na základe najlepších výsledkov, vybrali mango. Plody, ktoré nemôžu ísť na pulty obchodov, pretože nespĺňajú kvalitatívne kritériá prísnych potravinových kontrolórov a ktoré sú získavané z lokálnych prevádzok, sa najprv zomelú, po pridaní spojív a aditív je výsledná kašovitá hmota prenesená na platne, na ktorých sa ďalej suší. Získané pláty „surovej“ kože sú ďalej upravované, aby získali lesk alebo špeciálne dezény. Výsledným produktom sú kože rôznej farebnosti (ktorá sa dosahuje vďaka použitiu rozličných odrôd manga), ktoré sú určené na predaj dizajnérom a dizajnérskym štúdiám. Z materiálu sa vyrábajú rôznorodé módne doplnky ale aj nábytok.

Za materiálom Malai stoja indický dizajnér Susmith a slovenská dizajnérka Zuzana Gombošová. Aj tento projekt sa zaoberá otázkou využitia odpadu z poľnohospodárskej výroby, tentoraz výroby kokosu v južnej Indii. Pri výrobe kokosu ostáva veľké množstvo odpadu v podobe kokosovej vody, ktorú v Indii ďalej nevyužívajú, jednoducho ju vylievajú na pôdu. Tá sa však v dôsledku tohto neekologického postupu prekysľuje a znehodnocuje. Tvorcovia Malai využívajú tento odpad na pestovanie bakteriálnej celulózy⁸, ktorá je základom materiálu. Po pridaní prírodných vlákien a spojív (napríklad živíc) vzniká biodegradovateľný, 100 % vegánsky materiál v rôznych farbách, z ktorého je možné vyrobiť rozličné doplnky, tašky, kľúčenky, dokonca sandále. Životnosť materiálu by mala byť 4 – 8 rokov, po doslúžení produktu sa materiál dokáže do 3 mesiacov rozložiť v domácom komposte.

K ďalším zaujímavým materiálom určeným pre textilný dizajn patrí Bananatex, projekt švajčiarskej odevnej značky Question, ktorý je vyrábaný v spolupráci s taiwanskou pradiarňou. Materiál je vyrobený z odrody banánovníka s názvom Abaca (lat. Musa Textilis). Abaca je nielen rastlinou, ktorá je výborným zdrojom vlákien na výrobu textilného materiálu, ale aj rastlinou nenáročnou na vodu či prídavné hnojenie. Vďaka tomu sa jej dobre darí na odlesnených územiach Indonézie, ktoré už neslúžia na (neekologickú) monokultúrnu produkciu napríklad palmového oleja. Jej pestovanie teda prispieva k opätovnému zalesňovaniu krajiny, zároveň vytvára pracovné miesta pre domáce obyvateľstvo. Stonky rastliny sú rozomleté na hmotu, z ktorej sa vyrába špeciálny „papier“ a z neho následne vlákna, z ktorých sa tká výsledná textília. Jej odolnosť a trvácnosť zvyšuje záverečné ošetrenie včelím voskom. Výsledkom sú baly látky vo viacerých odtieňoch, ktoré si dizajnéri a výrobcovia môžu zakúpiť na výrobu vlastných produktov. Vo firme Question z Bananatexu vyrábajú vlastné kolekcie doplnkov.

Materiály Ocragela, Salmon Leather a Bio Blood Leather sú protipólom k vyššie uvedeným vegánskym materiálom. Ich základ tvoria odpadové zložky zo živočíšnej výroby.

Salmon Leather je koža vyrobená z odpadu po spracovaní rýb. Vyrába sa vo viacerých odtieňoch a úpravách vrátane metalickej a semišovej, pričom výrobcovia deklarujú aplikovanie 100 % prírodných postupov a zložiek. Kožu je možné použiť na výrobu rôznych doplnkov, napríklad kabeliek a peňaženiek.

Ocragela je viac dizajnérsky a umelecký projekt ako projekt zameraný na masovejšiu produkciu konkrétneho materiálu. Zaoberá sa využitím najmenej ceneného výstupu živočíšnej výroby – želatíny. Samotný materiál vzniká kombinovaním želatíny, glycerínu, vody, červeného okrového farbiva a vosku. V Holandsku pôsobiaci juhokórejský dizajnér Soowon Chae sa pre využitie červeného okru rozhodol zámerne. Má slúžiť ako symbolický odkaz na prírodné národy, ktoré si zdobili telo práve týmto a podobnými prírodnými farbivami a na ich schopnosť prežiť v ťažkých prírodných podmienkach. Pri kombinovaní jednotlivých zložiek a technologických postupov Chae vytvára rôzne varianty materiálu od matnej až po úpravu pripomínajúcu latex.

Bio Blood Leather je jedným z výsledkov projektu s názvom Meat Factory v Holandsku žijúcej izraelskej dizajnérky Shahar Livne. Projekt Meat Factory sa snaží odpovedať na otázku, či (a ako) dokážeme využiť všetky zložky zabitého zvieraťa, podobne ako to dokázali ľudia v minulosti. Autorka v projekte experimentovala s rôznymi substanciami vrátane kostí a krvi. Základom materiálu Bio Blood Leather je sušená krv získaná z bitúnkov. Jedná sa o pevný materiál, ktorý pripomína umelú kožu, Shahar Livne ho využila napríklad pri vytvorení špeciálnej kolekcie tenisiek.

S otázkou využitia textilného odpadu pracuje unikátny projekt dánskeho štúdia Kvadrat pod značkou Really. Na výstave je možné vidieť dve rôzne vzorky – Acoustic Textile Felt a Solid Textile Board. Základom oboch materiálov (ca 70 %) je odpadová vlna a bavlna, ktorá je na konci svojho životného cyklu. Špeciálnym spôsobom podrvený základ sa lisuje bez použitia vody na ohybný materiál pripomínajúci filc, určený na výrobu akustických panelov, alebo pevný materiál zložený z viacerých vrstiev, ktorý slúži na výrobu obložení, nábytku, interiérového vybavenia. V tomto prípade sa jedná o stopercentne cirkulárny a lokálny materiál. Základná odpadová hmota sa získava z lokálnych práčovní a podobných prevádzok, materiál sa vyrába sa priamo v Dánsku, po skončení životnosti produktov je možné vrátiť ich späť štúdiu Kvadrat, ktoré materiály opäť zaradí do výrobného cyklu materiálov Really.

Nasledujú ďalšie zaujímavé materiály využiteľné v interiérovom dizajne či už pri výrobe väčších kusov nábytku, obloženia stien alebo menších doplnkov. Patria medzi ne: materiál Bentu z cementu a stavebného odpadu (ktorý tvorí až 30 – 40 % komunálneho odpadu na svete) používaný na vytváranie interiérových doplnkov ako sú stoly či svietidlá, materiál Shadows of Light, pochádzajúci z projektu zameraného na cirkulárnu výrobu recyklovaného porcelánu, subtílne dekoračné materiály z kvetov a listov Skelettblattla Organoid a Saflorbliatn Organoid či materiál Wooden Leather z vlákien hodvábu, ktorý je použiteľný napríklad ako podlahová krytina.

K najzaujímavejším materiálom v tejto sekcii patrí Totomoxtle, materiál od mexického dizajnéra Fernanda Laposseho, ktorý je unikátny nielen štruktúrou, farebnosťou a dezénom, ale aj širším kontextom uchovávania tradičného remesla spracovávania kukuričných listov, druhovej rôznorodosti plodín (mexickej kukurice) a v neposlednom rade sociálnym rozmerom, keďže vytvára pracovné miesta pre lokálne obyvateľstvo. Z materiálu je možné vyrobiť rôzne typy interiérových objektov od obloženia po drobné dekoračné predmety.

Od talianskej spoločnosti Mogu máme v našej knižnici vzorky hneď dvoch materiálov. Ich základnou zložkou je hubové mycelium⁹. Cieľom Mogu je vyvíjať materiály a produkty s prírodným zložením, ktoré budú biodegradovateľné a ktoré budú ponúkať udržateľnejšie riešenia. Spoločnosť vyrába unikátne akustické panely z mycelia a upcyklovaných textilných zvyškov a odolné podlahové krytiny, ktorých základom je taktiež mycelium. Farebnosť a špecifické farebnosti a vizuálne štruktúry krytín dosahujú vďaka aplikácii prírodných zložiek. Vrchná vrstva je ošetrovaná živicami, ktoré zabezpečujú odolnosť voči škrabancom a povrchovým poškodeniam. Výsledné produkty sú vlastnosťami porovnateľné so štandardnými podlahovými krytinami.

Samostatný priestor sme na výstave venovali projektu s názvom Plant Matters / Rastlinné záležitosti od už spomínanej dizajnérky Zuzany Gombošovej. V tomto projekte aplikovala svoje vedomosti a skúsenosti z projektu Malai na slovenské podmienky. Zaujímalo ju, aký odpad z poľnohospodárskej výroby na Slovensku je vhodný na pestovanie bakteriálnej celulózy a ktoré slovenské rastliny by bolo možné využiť na výrobu biokompozitného materiálu. Experimentovala s pestovaním bakteriálnej celulózy z hruškového či slivkového džúsu a následne skúšala rôzne technologické postupy, v ktorých využívala rastliny v histórii na našom území používané na výrobu textílií alebo podobných produktov – konope, ľan, žihľavu, lipu a kukuricu. Výstupom projektu je súbor vzoriek materiálov, ktorá môže slúžiť ako inšpirácia pre ďalšie projekty hľadajúce nové riešenia a postupy na výrobu biodegradovateľných kompozitných materiálov v našom prostredí.

Exkurz do zbierky materiálov na výstave Materialisti by sme mohli ukončiť pri symbolicky vedľa seba umiestnenej vzorke bakelitu – prvého priemyselne vyrábaného plastu, ktorý odkazuje k začiatku „éry plastov“ a vzorke Nuatanu – biodegradovateľného plastu od slovenského štúdia Crafting Plastics!, ktorý zasa odkazuje k súčasnému diskurzu o budúcnosti plastov a bioplastov.

Tieto dva materiály sú zároveň pozvánkou do inštalácie umiestnenej pri vstupe do výstavy – výberu objektov z rôznych typov plastov od najstarších výrobkov z bakelitu zo zbierok Slovenského múzea dizajnu po najnovšie projekty zamerané na využitie bioplastov. V tejto časti výstavy dominujú slovenské, prípadne české a československé objekty. Zo zbierok Slovenského múzea dizajnu sme sa snažili vyberať známe typy výrobkov z reaktoplastov aj termoplastov, ktoré nechýbali skoro v žiadnej (česko)slovenskej domácnosti 20. storočia, z výroby známych závodov ako Gummon Bratislava¹⁰ či Kveta Nová Baňa. Do tejto časti expozície sme tiež umiestnili pôvodnú nemeckú skrinkovú knižnicu materiálov z roku 1941, ktorá dokazuje, že záujem o výskum a vývoj materiálov rozhodne nie je záležitosťou posledných desaťročí.

Výber predmetov z našich zbierok dopĺňajú slovenské projekty zamerané na biodegradovateľné a experimentálne materiály. Okrem projektov od Crafting Plastics! a Zuzany Gombošovej na výstave prezentujeme projekt Woola¹¹, ktorý skúma nové možnosti využitia (prevažne odpadovej) ovčej vlny v biokompozitných materiáloch, a projekt odevnej dizajnérky Evy Husárovej s názvom Skeleton of Sensation (2020). Na výstave vystavujeme dva odevy z tejto kolekcie, vyrobené z autorského biokompozitu, ktorého dôležitou zložkou je mak. Zaradili sme aj viaceré projekty českej dizajnérky a výskumníčky Jaroslavy Frajovej. Dlhodobo sa venuje vývoju vlastných experimentálnych materiálov, pracuje s PET fľašami, silonkami, ale aj s obyčajným kuchynským odpadom. Vďaka jej súčasnému pôsobeniu na Technickej univerzite v Liberci využíva tie najmodernejšie technológie – na výstave možno vidieť napríklad ultrazvukom spojenú vrstvu bakteriálnej celulózy.

Poslednej časti výstavy dominujú väčšie objekty, pričom bolo opäť naším cieľom ukázať rôznorodosť materiálových riešení. Návštevník tu môže vidieť karbónové ležadlo od Juraja Mitra a Etely Mitrovej, viaceré objekty z dreva, ktoré ako štandardný slovenský materiál na výstave nemôže chýbať, od Richarda Senešiho,firiem Karpiš Nábytok či Javorina, nechýba kreslo z laminátu od slovenského dizajnéra Mariána Drugdu, ktoré ostro kontrastuje s drevenými kusmi nábytku a zároveň reprezentuje éru pokusov o nahradenie štandardných prírodných materiálov ako drevo „modernými“ materiálmi a kompozitmi na báze plastov.

Časť výstavy je venovaná 3D tlači ako technológii, ktorá vďaka svojim materiálovým aj výrobným možnostiam patrí k obľúbeným nástrojom súčasných dizajnérov aj architektov. Možno tu vidieť ukážky materiálov vyrobené rôznymi technologickými postupmi. Vďaka spolupráci s TVAR Open Creative Hub a firmou Rapidnext sme na výstavu okrem objektov z rozličných materiálov získali funkčnú 3D tlačiareň, na ktorej beží tlač ocenení Národnej ceny za dizajn 2022 z materiálu PLA¹². Projekt študentky VŠVU Diany Paulovej s názvom Prázdne mesto ukazuje využitie 3D tlače v primárne umeleckých a dizajnérskych projektoch.

Veľmi dôležitým príspevkom do výstavy je objekt od rakúskeho dizajnérskeho štúdia EOOS – prototyp jedného dielu elektrického vozidla ZUV (Zero emission Utility Vehicle), ktorý je vyrobený z recyklovaného plastu špeciálnou metódou 3D tlače. Spolupráca so štúdiom EOOS je pre nás veľmi významná, pretože v nej nadväzujeme na výskumné témy a partnerstvá z projektu Dizajn a inovácie. EOOS sa zároveň vo svojom špeciálnom projekte, sociálnom podniku či divízii s názvom EOOS NEXT venuje dizajnérskym riešeniam v oblasti zelených technológií, mobility a sanity. EOOS tak prezentujú silnejúci trend a zároveň výzvu pre súčasný dizajn – sústrediť sa na hľadanie udržateľných, inkluzívnych a funkčných dizajnérskych riešení pre tie najzásadnejšie otázky spojené s klimatickou zmenou. Ich ucelený koncept, v ktorom kombinujú materiálový výskum a úspešnú dizajnérsku prax realizovanú v medzinárodnom meradle, tvorí akúsi pomyselnú bodku za prehliadkou výstavy.

Ako je zjavné z tohto textu, výstava Materialisti ukazuje predovšetkým rôznorodosť prístupu k výskumu a vývoju materiálov a konkrétnym materiálovým riešeniam v (nielen) dizajnérskej praxi. Prezentuje projekty primárne umelecké a dizajnérske, ktorých cieľom nikdy nebola masovejšia produkcia presne zadefinovaného materiálu/produktu, projekty menších podnikateľov s obmedzenou výrobnou kapacitou, ale aj projekty, ktorých cieľom je certifikovaný materiál, ktorý dokáže nahradiť doteraz používané nákladnejšie či menej ekologické riešenia. Neukazujeme len ready-made produkty a materiály. Naopak, naším cieľom je ukazovať proces, nové prístupy, inovatívne nápady, odvahu experimentovať, náročnosť procesov a technológií a naznačiť tiež otázku uplatnenia úplne nových materiálov v praxi, na počiatku zdĺhavého procesu testovania a certifikácie.

Výstava Materialisti je skoncipovaná tak, aby zrozumiteľne a zaujímavo dokázala podať tému materiálov všetkým vekovým kategóriám vrátane detí, odborníkom, študentom aj širokej verejnosti. Jej veľkou výhodou je, že všetkých vzoriek materiálov v miestnosti s knižnicou je možné sa dotýkať.

Tento text chce slúžiť ako pozvánka na výstavu, ktorú je možné vidieť v Galérii dizajnu Satelit až do 10. júla. Môžete tiež požiadať o komentovanú individuálnu alebo kolektívnu prehliadku. A ak by ste na výstavu nestihli prísť, stále je tu možnosť prehliadky Knižnice materiálov v jej domovských priestoroch na treťom poschodí v Hurbanových kasárňach. Viac informácií ako aj kompletný zoznam materiálov v nej nájdete na webových stránkach SCD.

Knižnica materiálov bola jedným z výstupov projektu Dizajn a inovácie. Cezhraničná spolupráca inštitúcií dizajnu v digitálnej dobe, ktorý sme realizovali vďaka podpore z EFRR, programu spolupráce Interreg SK-AT.
Nový európsky Bauhaus je významný environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt Európskej komisie. ktorý vytvára priestor na dialóg s cieľom navrhovať spôsob života v budúcnosti, v ktorom sa spája umenie, kultúra, sociálne začlenenie, veda a technológie. Do našich životných priestorov vnáša Európsku zelenú dohodu (European Green Deal) a volá po spoločnom úsilí a spolupráci na budovaní krásnej, udržateľnej a inkluzívnej budúcnosti pre všetkých. Všetky informácie nájdete na oficiálnej stránke iniciatívy https://europa.eu/new-european-bauhaus/index_en
Ako kompozitný materiál, skrátene kompozit, definujeme materiál z dvoch a viacerých substancií, ktoré majú rozdielne vlastnosti a ktoré dávajú výslednému materiálu alebo výrobku nové vlastnosti (ideálnym príkladom je železobetón). Ak sú substancie biologického pôvodu, hovoríme o biokompozitoch.
Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV vyvíja progresívne materiály ako sú kompozity, kovové peny, superzliatiny, intermetalické materiály či keramické povlaky. Využíva na to unikátne technologické postupy a zariadenia. Reaguje pri tom aj na požiadavky hospodárskej a spoločenskej sféry, s ktorými úzko spolupracuje.
Viac o penovom hliníku a výskume na SAV napríklad tu: http://www.matnet.sav.sk/index.php?ID=873
HITEMAL® vykazuje vynikajúcu mechanickú pevnosť a odolnosť proti tečeniu pod napätím (tzv. creepová odolnosť) pri teplotách, kde nemožno použiť štandardné hliníkové zliatiny. Svoje výhodné vlastnosti si zachováva aj pri dlhodobom vystavení vysokým teplotám. To ho predurčuje pre výrobu súčastí, pri ktorých je vyžadovaná nízka rotačná alebo translačná hmotnosť a zároveň sú vystavené vysokým teplotám. Takto HITEMAL® môže konkurovať v niektorých aplikáciách aj titánu. HITEMAL® bol aplikovaný pre konkrétne použitie napr. ako materiál na transport a uskladňovanie vyhoreného jadrového paliva, pre piesty spaľovacieho motora monopostu F1 a ako plášť ultraľahkého supravodivému drôtu s jadrom z boridu horečnatého.
Takýto drôt môže byť výhodne nasadený všade tam, kde je potrebná nízka celková hmotnosť zariadení so supravodičom napr. v supravodivých veterných generátoroch, v supravodivých levitačných pohonoch, v letectve, v kozmickom priemysle, napríklad ako aktívne tienenie ľudskej posádky pred kozmickým žiarením a pod..
Celulóza patrí k najrozšírenejším biologicky rozložiteľným materiálom v prírode. Konkrétne bakteriálna celulóza je produktom viacerých typov aeróbnych baktérií, ktoré ju vytvárajú v procese fermentácie (teda kvasenia) uhlíkového zdroja (zjednodušene – zdroja energie, pričom najčastejšie sa jedná o sacharidy). Bakteriálna celulóza má viacero unikátnych vlastností vrátane dobrej biologickej kompatibility a odbúrateľnosti. Skúma alebo využíva sa v mnohých oblastiach od biomedicíny až po potravinársky priemysel.
Mycelium (podhubie), tvorené spleťou hubových vláken, patrí k obľúbeným substanciám v súčasnom výskume a vývoji materiálov, napríklad ako alternatíva k syntetickým penám.
Závod Gummon v roku 1918 kúpil licenciu na výrobu bakelitu podľa patentov Lea Baekelanda a spustil výrobu rôznych produktov pod známou značkou Futurit. Viac tu https://scd.sk/osobnost/tovaren-na-kable-bratislava-zavod-gummon/
Projekt WOOLA vznikol ako spolupráca iniciatívy Vlna pod Tatrami (https://www.facebook.com/vlnapodtatrami/), za ktorou stojí odevná dizajnérka a historička umenia Lívia Rášová, a Crafting Plastics! Studio.
PLA patrí k základným materiálom využívaným pri 3D tlači. Je vhodný na aplikácie, ktoré nie sú mechanicky a tepelne náročné. Je vyrobený na prírodnej škrobovej báze a teda je biodegradovateľný.