Kresliť, navrhovať, myslieť

Architektúra na Massachusetts Institute of Technology (MIT) od jeho založenia považovala za svoje poslanie potrebu prehodnocovať svoju budúcnosť v rapídne sa meniacom svete.

Výstava Kresliť, navrhovať, myslieť – 150 rokov výučby architektúry na MIT¹ v bostonskom MIT múzeu na Massachusetts Institute of Technology predstavuje vývoj prístupov, ktoré reagovali na svoju dobu: prispôsobovanie sa spoločenským výzvam, interdiciplinarita v navrhovaní či postupný vývoj výskumu v oblasti architektúry. Výstava prezentuje dynamickú časovú os na príkladoch prác študentov všetkých generácií, nevynímajúc súčasnú a neustálu snahu školy zlepšovať stav poznania prostredníctvom integrovania výskumu a technologických inovácií.

Najstarší program v USA

Výstava je súčasťou celoročnej reflexie, ktorá začala už na jar 2018. Kurz architektúry, ktorý pred 150 rokmi vznikol na MIT, je považovaný za najstarší v Spojených štátoch amerických. Výstava prezentovala 200 kresieb, modelov, fotiek a videí, ktoré dokumentujú najdôležitejšie momenty histórie školy alebo nahliadajú do jej budúcnosti. Koncepcia výstavy bola postavená na piatich základných témach: ateliér, proces, výskum, multidisciplinarita a budúcnosť, prezentovaných prostredníctvom prác absolventov a zamestnancov (napr. Robert R. Taylor, I. M Pei, Charles Correa či Joan Jonas).

Kurátori výstavy kladú dôraz na agilitu katedry – vystavené práce sú svedectvom neustálej snahy inovovať pedagogický proces s cieľom pripraviť študentov na rapídne sa meniace globálne prostredie, v ktorom sa architektúra ako odbor pohybuje. Kurátor architektúry, dizajnu a fotografie v MIT múzeu Gary Van Zante proces neustálych zmien hodnotí nasledujúcimi slovami: „Analýza vývoja študijného programu architektúry na MIT odráža nielen to, ako sa za 150 rokov zmenilo školstvo v tejto oblasti, ale ako sa transformovala samotná profesia.“²

Prvý oficiálny univerzitný kurz architektúry vznikol na podnet prezidenta MIT Williama Bartona Rogersa, ktorý v roku 1865 požiadal architekta Williama Roberta Warea, aby vypracoval jeho koncepciu. Ware mal ambíciu vytvoriť nový pedagogický model, ktorý by v prvom rade študentov pripravoval na prax. Navštívil viacero umeleckých, architektonických a obchodných škôl v Európe a po návrate predstavil svoju víziu univerzitného programu, ktorý by syntetizoval profesionálne, umelecké a humanitné poznatky. Podľa jeho slov bolo cieľom zabezpečiť, aby „architektúra budúcnosti bola hodna budúcnosti“3 .

Kresba ako základ

Z veľkej časti bol novovzniknutý študijný program inšpirovaný modelom parížskej École des Beaux-Arts, založenom na skupinovej ateliérovej výučbe, počas ktorej vedúci architekt prevádzal skupinu študentov cvičeniami so stupňujúcou sa komplexnosťou. Prvé ateliéry sa sústredili na výučbu kresby a základných princípov navrhovania. Študenti trávili čas odkreslovaním „precedensov“ z prvej školskej knižnice, ktorú tvorili kresby, knihy či sadrové odliatky architektonických prvkov.

V úvodných dekádach stáli v centre pozornosti výučby architektúry spôsobilosti viazané na manuálnu zručnosť a schopnosť reprezentácie voľnou rukou, vrátane napr. kresby podľa reality, modelovanie z hliny, kresby sadrových sôch či odkresľovanie architektonických detailov na základe výkresov či fotografií. Podľa katalógu katedry z roku 1901 sa „pozitívny vplyv kresby podľa živého modelu nedá dosť doceniť, keďže cvičí oko, dokonalosť dotyku a prácu s ceruzkou, bez ktorej sa študent nemôže stať majstrom v navrhovaní“.

V polovici 20. storočia študijný odbor zmenila modernistická koncepcia skúmania rôznych foriem percepcie. Študenti mali možnosť testovať svoje idey formou abstrakcie v médiu sochy, grafiky či fotografie. V päťdesiatych rokoch prijal pozvanie asistovať pri výučbe „vizuálneho dizajnu“ pre architektov umelec Robert Preusser, absolvent nového Bauhausu v Chicagu, kde sa stretol napr. aj s Lászlóom Moholy-Nagyom. Preusserove pôsobenie na MIT sa stalo známym najmä vďaka skorej aplikácii počítačovej grafiky, prácou s videom, oscilloskopmi či inými vtedy progresívnymi technológiami na spracovanie obrazu. V sedemdesiatych rokoch Preusser zastával názor, že najlepší spôsob, ako študentov MIT uviesť do sveta umenia, je priame zapojenie do tvorby vizuálnych experimentov. Študenti trénovali svoju predstavivosť prostredníctvom vytvárania náhodných textúr, vzorov, rytmov či tvarov.

V súčasnosti sa klasická kresba, formy reprezentácie a modelovanie učí v tandeme so širokou škálou nástrojov a technológií. V úvodných kurzoch, ako napr. geometrické disciplíny sa študenti sústredia na recipročný vzťah medzi modelovaním a fyzickou realizáciou, hľadajúc nové spôsoby prepojenia reprezentácie a materializácie architektonických riešení.

Medziodborové myslenie

S postupným rozvojom profesie rástli aj nároky na komplexné vzdelanie architekta. „Architektonické myslenie“, ako ho nazýval William R. Ware, si vyžadovalo orientáciu vo viacerých disciplínach. Multidisciplinarita architektonického vzdelávania sa stala nevyhnutnosťou. V tomto kontexte bol v neskorších rokoch prehodnotený aj model hierarchického ateliéru, vedeného jedným odborníkom – ateliér sa postupne stáva miestom pre otvorenejší experiment. V súčasnosti nie je výnimkou, že „architektonický ateliér“ sa chápe ako pracovné miesto pred počítačom, fabrikačné laboratórium alebo priestor kdekoľvek na svete.

Zatiaľ čo curriculum počas prvých sedemdesiatich rokov zostalo relatívne konzistentné, koncom tridsiatych rokov katedra implementovala pravidelné zmeny. Bolo to zároveň obdobie „adventu modernizmu“ či projektov nízkonákladového bývania. Študenti boli čím ďalej tým častejšie motivovaní absolvovať predmety iných odborov – ako napr. politológia, sociológia či ekonomika. V roku 1947 sa za základné komponenty architektonického vzdelania považovalo navrhovanie, história, staviteľstvo, kreslenie, konštrukcie, ekonomika a politika – zloženie, ktoré pretrváva na MIT do dnes.

S multidisciplinaritou kráčal ruka v ruke rozvoj výskumu. Katedra architektúry logicky benefitovala zo svojej pozície progresívnej výskumnej inštitúcie, ktorou MIT vždy bola. Po druhej svetovej vojne sa architektonický výskum rozšíril do navzájom vzdialených oblastí – nové médiá, história architektúry, mestské sídliská, umelá inteligencia alebo experimenty s digitálnym dizajnom, informačné technológie a manažment v architektúre. V súčasnosti sa v rámci výskumu katedra špecializuje na oblasť digitálnej fabrikácie (napr. programovateľné materiály) a navrhovanie v kontexte udržateľného rozvoja.

Navrhovať budúcnosť

Architektúra je zo svojej podstaty vizionársky odbor, ktorého základom je projektovanie budúcich realít. Na výstave k tomuto kontextu smerovali slová profesorky Sheily Kennedy: „Architektúra najprv formuluje víziu, ako by veci mohli vyzerať v budúcnosti, následne vytvára plán a inštrukcie, ako túto budúcnosť zrealizovať.“

• 

• 

Tradične sa priestorom pre špekulácie a experiment stávali najmä záverečné práce. Prvé „diplomovky“ sa najčastejšie venovali verejnému vnímaniu stavieb v kontexte mesta, stelesňujúc vieru v transformáciu miest hnutia City Beautiful4. V prvej polovici dvadsiateho storočia práce reflektovali vieru v transformačnú silu architektúry, ktorá dokáže vytvoriť humánnejšie prostredie. Koncom šesťdesiatych rokov študentské projekty začali byť kritickejšie, pracujú s „otvoreným koncom“, odzrkadľujú komplexnú pozíciu architektúry a potrebu reagovať na globálne výzvy. Dnešné projekty – akcentujúce súčasné problémy udržateľnosti, ekológie, rastu miest či vyčerpateľnosti zdrojov – sa nesnažia prinášať riešenia, ale klásť tie správne otázky a otvárať potrebnú diskusiu.

„Architektúra na MIT je dnes najmä veľkou komunitou odborníkov, ktorí pracujú v širokom spektre disciplín, a študentov zo všetkých kútov sveta,“ hovorí profesor Mark Jarzombek5 , „a naša škola je miestom, ktoré sa snaží adresovať globálne problémy a skúmať široké spektrum možností ich riešenia, od pragmatických až po tie vizionárske.“.

Michala Lipková pôsobí v oblasti produktového a digitálneho dizajnu. Je spoluzakladateľkou občianskeho združenia Flowers for Slovakia a vedie Ateliér dizajnu výrobkov na Ústave dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Poznámky

¹Pôvodný anglický názov výstavy: Drawing, Designing, Thinking: 150 Years of Teaching Architecture at MIT. Miesto a čas konania: 14. 2. – 25. 8. 2019, MIT Museum, Massachusetts Institute of Technology, Boston, USA.

²Tlačová správa o výstave. https://mitmuseum.mit.edu/ about/press-releases/mit-celebratesoldest-architecture-program-united-statesexhibition-drawing (cit. 19. 9. 2019)

³Ware, William R.: An Outline of a Course of Architectural Instruction. Boston : Press of John Wilson and Sons, 1866. https:// libraries.mit.edu/archives/mithistory/pdf/ architecture.pdf (cit. 17. 8. 2019).

⁴Reformačná filozofia sevefoamerickej architektúry v období 1890 – 1900, ktorá chcela do miest priniesť krásu, majestátnosť a monumentalitu s cieľom podporiť všeobecnú mravnosť a morálku spoločnosti.

⁵Tlačová správa o výstave. https://mitmuseum.mit.edu/ about/press-releases/mit-celebrates-oldestarchitecture-program-united-statesexhibition-drawing (cit. 19. 9. 2019).