Kokosová koža Zuzany Gombošovej

Zuzana Gombošová (1988) je mladá slovenská textilná dizajnérka, ktorá v súčasnosti pôsobí v exotickom štáte Kerala na juhu Indie. Práve tam už dva roky vyvíja materiál s názvom Malai, ktorý má ambície stať sa alternatívou kože pri výrobe doplnkov. Je kompostovateľný, vegánsky a jeho základ tvorí bakteriálna celulóza vytvorená z vody z hnedých kokosov. Zuzana je absolventkou University of Arts London v odbore Future Textiles a za svoju prácu už stihla získať množstvo dizajnérskych ocenení a umiestniť sa v rebríčkoch ako napríklad Forbes 30 pod 30 (2018).

Pochádzate z východného Slovenska, no domov ste opustili pomerne skoro. Kam viedli vaše prvé kroky v zahraničí?

Áno, pochádzam z dedinky Vinné pri Zemplínskej Šírave. Ako mnoho mojich rovesníkov aj ja som sa v danej dobe rozhodla ísť študovať na univerzitu a vybrala som si odevný a textilný dizajn v českom Liberci.

Už v mladom veku ste mali jasno v tom, že sa chcete venovať odevnému dizajnu?

Od malička ma to tiahlo k umeniu a rôznym druhom „majstrovania“. Pre generáciu mojej mamy bola domáca výroba šiat úplne bežná a základy šitia ma naučila práve ona. Postupom času sa spojil môj záujem o výrobu šiat so záľubou vo výtvarnom umení a niekedy asi ako pätnásťročná som už vedela, kam povedú moje kroky. Ešte chýbalo presvedčiť o tom rodinu, ale to sa mi s veľkou podporou sestry podarilo

Kde všade ste študovali?

Ako som už spomínala, mojou prvou školou bola Technická univerzita v Liberci (2007 – 2011), odkiaľ som sa dostala na výmenný pobyt do Turecka. V Istanbule sa mi však natoľko zapáčilo, že som tam ostala dva roky (2009 – 2011). Magisterské štúdium som ukončila na Central Saint Martin’s v Londýne (2012 – 2014), kde som študovala odbor MA Textile Futures.

Ktorá krajina vám dala z profesionálnej stránky najviac?

Určite Turecko a Spojené kráľovstvo. V Istanbule som sa naučila, ako byť odevnou dizajnérkou v praxi, videla som celé spektrum daného priemyslu a práve tam som si uvedomila, že vlastne nechcem byť jeho súčasťou. Štúdium v Londýne bolo zas pre mňa veľmi oslobodzujúce, posunulo ma von z mojej komfortnej zóny, ukázalo mi, ako premýšľať nad vecami úplne iným spôsobom, a takisto sa mi naskytla príležitosť spoznať mnoho ľudí, ktorých práca ma inšpirovala.

Svoje štúdium ste zakončili diplomovou prácou, ktorá otvorila cestu vašej súčasnej kariére. Ako vznikol jej nápad?

Počas štúdia v Londýne som sa stretla s viacerými projektmi, ktoré riešili potenciál mikroorganizmov pre výrobu alebo ako nástroj dizajnu budúcnosti. Suzanne Lee vyrobila svoje sako z kombuče, Damian Palin vyrobil nábytok zo samohojacieho betónu, dizajnéri objavovali mycelium ako médium výroby produktov. Veľmi ma to fascinovalo a vnímala som to ako možnosť premyslieť výrobu úplne od začiatku a vyhnúť sa chybám, ktoré prinášajú konvenčné spôsoby výroby (odpad, vysoká spotreba energie a zdrojov…). Začala som sa detailne zaujímať o štúdium mikrobiológie a navštevovať laboratórium Dr. Parka na univerzite v Surrey, kde mi ukázal, ako takéto procesy vlastne prebiehajú. Vedci totiž odhadujú, že ako ľudstvo sme viac preskúmali vesmír ako náš vlastný mikro-biotop. Vyše 99 percent mikroorganizmov ani nepoznáme, a to znamená neskutočný potenciál pre zmenu v mnohých oblastiach priemyslu.

Ako teda prebiehalo vaše experimentovanie?

Po úvodnej fascinácii mikróbmi som sa pustila do vlastných experimentov a začala kultivovať rôzne mikroorganizmy doma. Najsľubnejšie výsledky (s ohľadom na limitovaný čas, ktorý som na projekt mala) mi poskytla práve baktéria Acetobacter Xylinum, ktorá produkuje bakteriálnu celulózu. Začala som študovať rôzne vedecké články, ktoré sa zaoberali metódami jej pestovania, či už vo forme plátov alebo 3D objektov. Vo svojej londýnskej izbe som si zostavila malé laboratórium s DIY vyrobenými bioreaktormi, ktoré som testovala.

Odkiaľ ste čerpali poznatky, ako takéto niečo zostrojiť?

Keďže nie som vedkyňa ani inžinierka, Youtube a Instructables boli často mojím zdrojom poznatkov, ako tieto prístroje vlastne vybudovať. Začala som rozmýšľať, ako k výrobe pomocou mikroorganizmov môžeme pristupovať z pohľadu malého výrobcu, dizajnéra alebo DIY nadšenca. Pri bakteriálnej celulóze je zaujímavé to, že dokáže rásť aj vertikálne (pokiaľ sa kŕmi špecifickým spôsobom). Tak trochu mi to pripomínalo 3D tlačiareň s tým rozdielom, že materiál nepridávate, ale usmerňujete rast materiálu. V konečnom štádiu som navrhla koncept stroja, ktorým sa dá bakteriálna celulóza vypestovať do rôznych tvarov, hrúbok či reliéfov.

Ako dlho ste sa venovali výskumu?

Asi rok a následne som vo výskume pokračovala voľne ďalej. Náš súčasný projekt Malai Biomaterials naň v podstate nadväzuje.

Vy ste sa však rozhodli vyvíjať nový materiál, mali ste dostatok zdrojov na spracovanie takejto témy?

To, čo som sa v mojej diplomovej práci rozhodla spracovať, bolo dosť náročné. Moji mentori sami nemali v danej oblasti skúsenosti, takže som veľa práce musela urobiť sama a spoliehať sa na vlastný úsudok. Praktická časť bola takisto náročná, pretože v tom čase sme v škole nemali laboratórium, kde by som mohla uskutočniť svoje pokusy. Pomoc som teda musela hľadať externe a malé DIY laboratórium som si vytvorila doma.

Získali ste za diplomovú prácu The Invisible Resources aj nejaké ocenenia?

Áno, získala som hlavne nominácie. Projekt bol nominovaný na NOVA Innovation Award a takisto na Diploma Selection českého Designbloku. Okrem toho celkom dosť precestoval: vystavovala som ho na týždňoch dizajnu v Londýne, Miláne, Prahe a takisto na nádhernej expozícii Domus Pilsen.

Kam viedli vaše kroky po ukončení štúdia?

Po škole som ešte rok zostala v Londýne. Projektu sa darilo, najmä pokiaľ išlo o príležitosti vystavovať, ale nevedela som to úplne pretaviť do možnosti živobytia. Vytvorila som produkt, ktorý sa mal používať o päť až desať rokov, takže bolo veľmi ťažké predstaviť si, čo s tým v súčasnej dobe. Chvíľu som pracovala ako freelancer a potom som dostala pracovnú ponuku do Bombaja v Indii.

O akú prácu išlo?

Pracovala som pre Inovačné stredisko spoločnosti Godrej & Boyce. Je to firma s dlhou tradíciou vo výrobe všeličoho – od elektroniky, nábytku, až po raketové hlavice. Projekt sa zameriaval na analýzu priemyselného odpadu, ktorý z ich tovární prichádzal, a jeho potencionálne opätovné využitie. Nemala som poňatie, aké kvantá odpadu sa valia každý deň z rôznych fabrík. Táto pracovná skúsenosť mi dala možnosť pochopiť „scale” mieru problému s odpadom. Každú minútu spoločnosť vyprodu – kovala 2,5 kilogramu tuhého odpadu. Mojou úlohou bolo vybrať skupinu materiálov a navrhnúť ich opätovné využitie, čiže pretvoriť tieto materiály do štádia, kde získajú nový život.

Viete uviesť príklad, aké riešenia ste navrhli?

Pracovala som napríklad s kovovým odpadom zo sústruhov. Táto forma odpadu z kovov sa veľmi ťažko recykluje, pretože ich plocha po – vrchu je príliš malá na to, aby sa vo vysokých teplotách roztavila – kov totiž zhorí pred tým, než sa stihne roztaviť. Najhoršie je to v prípade hliníka. Použila som teda spôsob, akým sa materiály môžu zachrániť a stále sa dajú použiť pre aplikácie, ktoré nemajú vysoké nároky na „load bearing”. Hobliny sme najprv očistili od oleja a následne sme ich niekoľkými procesmi stláčali pod vysokým tlakom za pôsobenia tepla. Výsledkom bol materiál s unikátnou textúrou a porozitou, ktorý sa dal využiť v intriéroch alebo pri nábytku. Práve tento výskum mi ukázal, že veľa problémov v oblasti recyklácie materiálov sa tvorí tým, že sa materiály nesprávne skladujú a nedostatočne separujú.

Prečo ste sa rozhodli odísť práve do Indie?

India je jedným z najväčších producentov na svete. Je málo typov produktov, ktoré by ste v Indii nedokázali vyrobiť. Myslím, že Indovia sú jedni z najvynaliezavejších ľudí na svete – majstri v improvizácii – čo má v hindi jazyku aj svoj vlastný vyraz: Jugaad. Dizajn sa tu nedefinuje len luxusnými výrobkami pre elitu, ale dizajn existuje vo všetkých vrstvách spoločnosti, od slumov až po luxusné vily. India je zároveň krajinou s neskutočne bohatou históriou, poznatkami starými tisíce rokov, a teda je nekončiacim zdrojom inšpirácie. Okrem toho tu ako dizajnér a vynálezca máte naozajstnú príležitosť meniť veci k lepšiemu, pretože problémov je tu viac než dosť.

Po čase ste však dali výpoveď a vrátili ste sa k výskumu, ktorý ste začali diplomovou prácou. Čo bolo spúšťačom?

Pracovala som pre veľký korporát a ich vnútorná politika mi bohužiaľ nesadla. V takýchto spoločnostiach je často vnútorná organizačná štruktúra príliš kostrbatá na to, aby umožňovala skutočné zmeny. Táto hierarchia bola príliš citeľná, a tak som teda zo spoločnosti odišla s tým, že si dám šancu pokračovať na výskume s bakteriálnou celulózou, kým na to mám čas a prostriedky. V tom čase som takisto stretla súčasného obchodného partnera a spoluzakladateľa Malai, Susmitha. Rozhodli sme sa dať našej vízii šancu a pracovať na nej.

Aké boli vaše začiatky? Mali ste dostatok zdrojov?

Pokiaľ ide o ľudské zdroje, v Indii s týmto nikdy nie je problém:-) Pokiaľ ide o financie, na začiatku sme mali len svoje úspory a podporu rodiny. Presťahovali sme sa do malého provinčného mestečka pri Bengalúre a náš výskum sme začali v kuchyni a na terase, takže začiatky boli veľmi skromné. Na toto obdobie však aj napriek tomu spomínam ako na dobu, kedy sme zažívali najviac zábavy, bol to čas objavovania a nekončiacich experimentov. Postupom času sa však projekt rozvíjal a nám pribúdalo viac práce, zodpovednosti a potreba hľadať väčšie finančné zdroje.

Čo je teda Malai a ako sa vyrába?

Malai je biokompozitný materiál na báze bakteriálnej celulózy a prírodných vláken. Bakteriálna celulóza, ktorú používame, sa pestuje na vode z dozretých kokosov. Vlákna zas pochádzajú z banánovej stonky, konope a sisalu. Výsledkom je materiál, ktorý je pevný, flexibilný, plne rozložiteľný v prírode a vegánsky. Výroba sa začína spojením celulózy s vláknami do formy plátov. Tie následne sušíme, aplikujeme povrchovú úpravu a zjemňujeme.

• 

• 

Odkiaľ získavate suroviny?

Všetky naše ingrediencie pochádzajú z Indie, väčšina z nich priamo z južnej Indie. Na výrobe bakteriálnej celulózy spolupracujeme s fabrikou na spracovanie kokosu, ktorá pre nás kvasí materiál. Prírodné farbivá pochádzajú zo severnej Indie, kde spolupracujeme s laboratóriom, ktoré vyvinulo svoj vlastný farbiaci proces za studena. Vlákna pochádzajú z Keraly, štátu Andhra Pradesh a Utharkhand na severe Indie.

Ako ste dosiahli pevnosť materiálu podobnú koži?

Pevnosť je v prípade materiálu Malai daná viacerými faktormi. Jednak priamo vlastnosťami vláken, ktoré používame, a ich metódou spracovania, no svoju zásluhu na tom má aj bakteriálna celulóza, ktorá vyniká svojou pevnosťou. Za mokra je totiž v tlaku pevnejšia ako oceľ.

Ponúkate viac hrúbok materiálu?

Áno, Malai možno vyrobiť v rôznych hrúbkach, my začíname na 450 gsm, končíme niekde pri 750 gsm. Dalo by sa ísť aj vyššie, no potom je pre nás oveľa ťažšie materiál spracovať.

A čo farby a konečná úprava?

Farby, ktoré používame, pochádzajú z indických rastlín ako marena farbiarska, indigovník, aksamietnica, akácia senegalská a podobne. Používame ekologickú metódu predprípravy vláken na farbenie a takisto proces, ktorý sa dá robiť za studena. Naším favoritom však je indigo, pretože nám dokáže poskytnúť neskutočnú paletu odtieňov a variácií. Na konečnú úpravu zas používame prírodné zložky bez pridania chemikálií a stabilizátorov, prírodné oleje a živicu. Naše materiály sú organické a môžu sa bezpečne vrátiť naspäť do prírody vo forme živiny.

Aká je životnosť materiálu?

To je ťažká otázka, pretože materiál uzrel svetlo sveta len pred dvoma rokmi. Vlákna, ktoré používame, majú veľmi dobrú kvalitu a trvácnosť. Ale samozrejme, závisí to aj od miestnej klímy a spôsobu, akým sa o materiál staráte. Vo všeobecnosti obhajujeme, že výrobok z Malai vám vydrží päť až osem rokov, ak sa oň adekvátne staráte, ale je možné, že v suchšej klíme bude tento čas dlhší.

Akú starostlivosť teda odporúčate?

Ak sa materiál ušpiní, stačí ho vyčistiť navlhčenou handrou alebo špongiou namočenou v alkohole. Odporúčame ho z času na čas pretrieť včelím voskom alebo prípravkom na ošetrenie kože. Ak sa materiál odrie, je dobré dané miesto ošetriť rozriedeným roztokom lepidla na báze vody a nechať ho zaschnúť. Malai však neodporúčame prať v práčke ani ho dlhodobo namáčať – stratil by tak svoju flexibilitu a stvrdol by, podobne ako keby ste v práčke vyprali kožu.

Vaše testovanie prebieha už niekoľko rokov. Na čo je tento materiál zatiaľ najvhodnejší?

V momentálnom štádiu vývoja je najvhodnejšie použitie na výrobu doplnkov, tašiek a interiérových doplnkov. Pracujeme na tom, aby sa dal materiál v blízkej budúcnosti využiť aj na výrobu obuvi, nábytku a tiež ako súčasť interiérov automobilov.

Vyrábate aj vlastné produkty?

Zväčša sa sústreďujeme len na výrobu a vývoj, no z času na čas ponúkame produkty aj priamo z nášho štúdia. Momentálne pripravujeme crowdfundingovú kampaň na českej platforme Hit Hit, ako odmeny ponúkneme vlastné doplnky, ale aj výrobky z dielne českej dizajnérky obuvi Lucie Trejtnárovej a statement kúsok od Liběny Rochovej.

Do akých častí sveta dodávate svoj materiál?

V podstate na všetky kontinenty. Najviac zákazníkov máme v európskych krajinách, ale často dostávame požiadavky aj z USA, Ruska, Japonska či priamo z Indie.

• 

• 

Podarilo sa vám nadviazať spoluprácu aj s nejakými väčšími značkami?

Minulý rok sa nám pri príležitosti predstavenia Malai na Designbloku podarilo hneď niekoľko spoluprác. Spolupracovali sme s Crafting Plastics!, TON-om, českou firmou Kazeto, dizajnérkou obuvi Evou Klabalovou či štúdiom Dechem. Pri väčších zahraničných značkách je proces testovania trochu dlhší. Momentálne niekoľko väčších svetových značiek hlavne z oblasti módy náš materiál testuje. Dúfame, že testy dopadnú dobre, ale zatiaľ nemôžeme prezradiť viac.

A čo ocenenia?

Začiatok tohto roka bol veľmi plodný. Začalo to nomináciou na Czech Grand Design 2018, kde sme sa nakoniec umiestnili na druhom mieste v kategórii objav roka. V súťaži EDIDA 2019, ktorú organizuje český časopis ELLE Decoration, som zas získala ocenenie Talent of the year 2019 a ako čerešnička na torte prišlo umiestnenie v rebríčku EU India 40, ktorý vyhlasuje Europe India Centre for Business & Industry v Bruseli.

A otázka na záver: čo je váš cieľ a kde by ste sa chceli vidieť o desať rokov?

Myslím, že s cieľmi je to podobne ako s operačnými systémami. Raz za čas nastane update a vaše ciele sa zmenia. Takže je pre mňa ťažké predpovedať, aké budú tie moje za desať rokov. Momentálne je však mojím cieľom pokračovať na budovaní Malai ako značky a design research štúdia. Chcela by som dotiahnuť do konca proces stabilizácie výroby, na čo potrebujeme ďalšie financie a technickú podporu. A samozrejme, za desať rokov by som rada videla Malai a ďalšie udržateľné materiály všade okolo seba. Rada by som si ráno otvorila noviny a čítala skvelé správy o pozitívnej budúcnosti. V súčasnosti sa všetko zdá dosť pesimistické, no ja som optimista a dúfam, že sa nám to podarí zmeniť..

Autorka článku je čerstvou absolventkou medzinárodných vzťahov na Masarykovej univerzite v Brne. Počas uplynulého roka pracovala ako stážistka v redakcii magazínu Forbes Slovensko a v súčasnosti pôsobí ako externá redaktorka pre web forbes.sk. Jej cesty ju zaviedli do Indie, kde spolupracuje na projekte Malai Biomaterials. Náplňou jej práce je tvorba obsahu, správa sociálnych médií a starostlivosť o zákazníkov.