Keď múzeá spájajú
ICOM – medzinárodná konferencia v japonskom Kyoto
Medzinárodné konferencie ICOM sa konajú každé tri roky, miesto je vecou voľby členov a predchádza im dlhodobá príprava. ICOM (International Council of Museums) je organizácia, ktorá funguje od roku 1946 a združuje múzeá a múzejných profesionálov. Jej hlavným cieľom je ochrana celosvetového kultúrneho dedičstva. Sídli v budove UNESCO v Paríži a stanovuje normy správania v oblasti múzejnej praxe. Slovenské múzeum dizajnu je členom ICOM od roku 2017.
V dňoch 1. – 7. septembra 2019 sa uskutočnila Medzinárodná konferencia ICOM vo vzdialenom japonskom Kyote. Jej témou boli Múzeá ako kultúrne centrá – budúcnosť tradície. Okrem špecializovaných prednášok jednotlivých odborných sekcií sa diskutovalo o ochrane kultúrneho dedičstva, ale aj o etike múzejnej praxe a úlohách múzeí, ktoré sú nositeľmi informácií, zdrojom poznávania a vzájomnej komunikácie. Otvorenou témou zostala nová definícia múzea, o ktorej sa diskutovalo rovnako veľa.
Do Japonska pricestovalo z celého sveta viac ako 4 000 akreditovaných návštevníkov. Súčasťou konferencie bolo aj zoznámenie s lokálnou architektúrou, kultúrnymi inštitúciami a špecializovanými odbornými pracoviskami. Účasť bola rekordná, akreditovali sa členovia zo 118 štátov. Už samotná návšteva kongresového centra, ktoré bolo postavené podľa projektu architekta Kengo Kumu, bola zážitkom. Kyoto má najviac pamiatok zapísaných do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, patrí medzi ne sedemnásť chrámov, svätýň či palácov. Kyoto, na rozdiel od moderného a dynamického Tokia, žije najmä tradíciou a svoj obraz buduje na prezentovaní bohatého odkazu predkov.
Počas otváracieho ceremoniálu návštevníkov privítala prezidentka ICOM-u Suay Aksoy, zazneli slávnostné pozdravy od ministra školstva, kultúry a vedy Masahiko Shybayamu, riaditeľa ICOM Kyoto 2019 Johei Sasakiho, starostu mesta Kyoto a nadšenca kimona Daisaku Kadokawu a rovnako aj uvítacia reč japonského korunného princa Akishina a princeznej Kiko. Súčasťou konferencie bol aj múzejný veľtrh so 150 vystavovateľmi, ktorí predstavovali lokálne múzeá a technológie určené pre depozitáre či expozície.
Výbor ICOM mal za povinnosť voliť nové medzinárodné vedenie, ale dôležitou úlohou boli aj diskusie o definícii múzea. Na návrhu novej definície pracoval tím z radov múzejníkov od roku 2016, a hoci sa nakoniec jej schválenie odsunulo na neskôr, otvorila náročnú polemiku: „Múzeá sú demokratické polyfonické priestory na tvorivé rozhovory o minulosti a budúcnosti. Identifikujú a posudzujú aktuálne konflikty a výzvy, uchovávajú artefakty a vzorky v dôvere spoločnosti, chránia rozmanité spomienky pre budúce generácie a zaručujú všetkým ľuďom rovnaké práva a rovnaký prístup k dedičstvu. Múzeá sú neziskové. Sú participatívne a transparentné, aktívne spolupracujú s rôznymi komunitami a pracujú pre ne, aby zhromažďovali, uchovávali, skúmali, interpretovali, vystavovali a približovali svet s cieľom prispieť k ľudskej dôstojnosti a sociálnej spravodlivosti, globálnej rovnosti a svetovému blahobytu.“
Každý deň ponúkal nové tematické okruhy, rečníci polemizovali o fenoménoch ako sú udržateľná budúcnosť múzeí, dekolonizácia, ázijské umenie, hovorili o múzeách ohrozovaných živelnými pohromami – hurikánmi, zemetraseniami, tsunami či požiarmi. Okrem toho sa pripájali k prezentáciám jednotlivé komitéty s ich vlastným prednáškovým programom a exkurziami. V mojej preferencii boli prezentácie výborov v oblasti odevu, úžitkového umenia a dizajnu. Kurátori, reštaurátori a ďalší akademickí pracovníci upozornili na svoj výskum, na výstavné projekty inštitúcií, ale aj na ďalšie špecifické problémy, ktoré prácu v múzeu sprevádzajú.
Kyoto Costume Institute
Nepochybne najzaujímavejšou inštitúciou, kam viedli kroky účastníkov odevného komitétu počas špecializovanej exkurzie, bol Kyotský odevný inštitút. Aj na našom trhu sú dostupné atraktívne obrázkové publikácie s bohatými zbierkami, ktoré sú výsledkom ich publikačných aktivít. Nejde v pravom zmysle slova o múzeum. Je to inštitúcia, ktorá vznikla v roku 1978 a orientuje sa na zbieranie európskej aj japonskej módy, zaoberá sa aj výskumom, vydáva publikácie, organizuje výstavné projekty a komentované prehliadky. Podľa slov kurátora, ktorý nás sprevádzal, má v súčasnosti inštitúcia šesť kurátorov a zbierka obsahuje okolo 13 000 odevov a 20 000 dokumentov.
Na výstavných projektoch Kyoto Costume Institute spolupracoval s renomovanými japonskými múzeami a galériami, ale aj so zahraničnými – výstavy z ich zbierky sa objavili napríklad v Metropolitan Museum v New Yorku, Musée de la Mode et du Costume v Paríži, v Brooklyn Museum of Art, Asian Art Museum v San Franciscu a mnohých ďalších. V období konferencie bola v National Museum of Modern Art v Kyote výstava Dress Code – Are you Playing Fashion?, ktorá vznikla zo zbierok KCI. Jej koncepcia upozorňovala na spôsoby neverbálnych kódov dámskeho a pánskeho odevu, na sociálnu hru, ktorej sme súčasťou, s dôrazom na súčasnú módu.
Počas návštevy bolo zakázané fotografovať a k dispozícii boli len tri odevy v úvodnej miestnosti. Navštívili sme reštaurátorské dielne, kde nám predstavili svoju prácu a pripravovanú dokumentáciu šiat z 19. storočia. Zaujímavou skúsenosťou bola návšteva depozitárov. Pri teplote japonskej klímy – aktuálne bolo vonku nad 30 stupňov – depozitáre prísne dodržujú teplotu okolo 18 stupňov a predpísanú vlhkosť. Pred vstupom do depozitárov bolo nutné sa vyzuť a v špeciálnych topánkach prejsť ochrannou miestnosťou, čím sa zabezpečila absolútna bezprašnosť priestoru. Zariadenie už bolo štandardné, odevy buď viseli na vešiakoch v skriňových systémoch, alebo ležali v papierových škatuliach. Rovnako doplnky, každý predmet uložený v škatuli, boli označené číslom a fotografiou, čo umožňuje prehľad a kustódom dobrý prístup. KCI prezentuje svoje zbierkové predmety tiež digitálne, spolu s textovou informáciou o predmete, za poplatok vo svojej študijnej miestnosti. Okolo tristo objektov je aj súčasťou webovej stránky.
Medzinárodná konferencia ICOM v Kyoto bola príležitosťou nahliadnuť do špecializovaných inštitúcií, nadviazať odborné kontakty, priniesla možnosť diskutovať na témy múzejnej praxe, zároveň bola veľmi výnimočnou skúsenosťou s poznávaním japonskej kultúry, jej tradíciami, ale aj dynamickou modernou súčasnosťou. Výzva na ďalší 26. ročník medzinárodnej konferencie pripadla Českej republike, keď sa v roku 2022 stane hostiteľom Praha.
Z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia