Juraj Straka. Naplnením zmyslu tvorby je dostať dezén do bežného života

Juraj Straka (1984) je svetovo uznávaný slovenský textilný dizajnér, ktorý sa už dve desaťročia venuje tvorbe dezénov a v súčasnosti tvorí pod vlastnou značkou Textile Studio JS. Po absolvovaní štúdia v Ateliéri textilného dizajnu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2003 – 2009) pracoval ako hlavný dizajnér látok najskôr vo firme Bucol – Holding Textile Hermès, následne pre haute couture módny dom Schiaparelli a módnu značku Dries van Noten. Autorské kolekcie textilných dezénov navrhoval pre klientov ako Lanvin, Yves Saint Laurent, Versace, ale aj Rabih Kayrouz, Zanini, Jason Wu, Rochas, Natan alebo Meryll Rogge. V Národnej cene za dizajn 2023 – Produktový dizajn získal Cenu pre osobnosti dizajnu 2023 – Etablovaný dizajnér. Za textilný dizajn kolekcie dezénov pre belgickú módnu značku Essentiel Antwerp dostal v kategórii Dizajn Cenu Nadácie Tatra banky za umenie 2023. Pri príležitosti týchto dvoch významných ocenení vznikol aj tento rozhovor.

Ešte počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení si sa spolu s Lenkou Sršňovou zapojil do súťaže, ktorú organizovala Francúzska asociácia výrobcov látok. Odhliadnuc od výhry druhého miesta si vo firme Bucol – Holding Textile Hermès, ktorá sa venuje výrobe luxusných hodvábnych látok, absolvoval trojmesačnú letnú stáž, ktorá neskôr prerástla do zamestnania. V Lyone si ostal viac než sedem rokov. Ako si spomínaš na svoje začiatky pre Bucol a v čom spočívala tvoja práca?

Keď som prvýkrát vkročil do ateliérov firmy Bucol, bol som doslova ako dieťa v cukrárni. Všetky miestnosti boli plné farebných a trblietavých vzoriek látok, nevedel som, čo chytiť do rúk ako prvé. Bol to splnený sen a moment osvietenia, v ktorom som okamžite pochopil, že toto je robota, ktorú chcem robiť celý život – navrhovať látky.

Ocitnúť sa v profesionálnej firme, ktorá pracuje s väčšinou etablovaných módnych svetových značiek bola absolútne najlepšia škola, akú mladý začínajúci dizajnér môže získať. Klasická škola vám síce dá teoretické základy odboru, ale tá reálna skúsenosť a pochopenie fungovania textilného a módneho priemyslu v praxi je skrátka na nezaplatenie. Hneď od prvého dňa som bol „hodený do vody“ bežiacich projektov, ktoré v realite majú často šialené, niekedy iba niekoľkohodinové termíny. V škole je človek zvyknutý pracovať na jednom dezéne/projekte celý semester. Pamätám si, že moje prvé pracovné zadanie bolo pre Yves Saint Laurent a mal som presne päť hodín na odoslanie návrhov klientovi. Na ten stres a adrenalín nikdy nezabudnem. Vtedy som ešte netušil, že od toho momentu bude takto môj profesionálny život vyzerať už navždy.

V Bucole som navrhoval dizajny tkaných a tlačených látok nielen pre konkrétnych klientov, ale aj do firemnej kolekcie, ktorá je prezentovaná na medzinárodných textilných veľtrhoch. Táto skúsenosť mi dala možnosť vyskúšať si takmer všetky možné kreatívne zadania, od romantických akvarelových kvetov, cez zvieracie motívy, až po digitálne spracované fotografické dezény. Bez tejto „školy v praxi“ by som dnes určite nebol tam, kde som.

Hneď nato si získal pozíciu hlavného dizajnéra látok a výšiviek v znovuzrodenom módnom dome Schiaparelli v Paríži, čím si sa dostal priamo do centra francúzskej haute couture. Ako ste sa snažili nadviazať na odkaz Elsy Schiaparelli a čo malo nový módny dom odlíšiť od toho zo začiatku 20. storočia?

Dnes je značka Schiaparelli vysoko uznávanou stálicou módnej scény. V roku 2013, keď som nastúpil ako zamestnanec s pracovnou zmluvou číslo osem, bola od roku 1954 „spiacou princeznou“. Znovu rozbiehať značku s takou impozantnou históriou bola obrovská a neľahká výzva. Surreálny štýl, ktorým sa Elsa preslávila na začiatku 20. storočia, už v kontexte súčasnej doby nebol relevantný, nedalo sa iba jednoducho pokračovať tam, kde ona skončila, bolo potrebné nájsť istú interpretáciu jej štýlu. Prvé roky môjho pôsobenia boli rokmi hľadania a experimentov, niektorých úspešných, iných menej. Každopádne tri roky v Paríži bol opäť splnený sen, vďaka ktorému som mal možnosť navrhovať výšivky v spolupráci s prestížnymi parížskymi ateliérmi.

Keď sa dnes pozerám na kolekcie, ktoré pre Schiaparelli navrhuje Daniel Roseberry, musím bez akéhokoľvek mučenia priznať, že to robí stonásobne lepšie, ako to bolo pri prvých kolekciách, na ktorých som mal možnosť spolupracovať aj ja. Nesmierne obdivujem jeho umeleckú víziu.

Sú ešte nejakí ďalší návrhári v oblasti textilného dizajnu, ktorých tvorbu rešpektuješ, vzhliadaš k nej?

V minulosti som mal obľúbené značky, ktoré ma každú sezónu ohurovali ich prácou, napríklad Alexander McQueen, Prada, Lanvin za čias Albera Elbaza. Mám pocit, že dnes na trhu už nie je veľa značiek, pred ktorými mám takýto neutíchajúci rešpekt, ktorý pretrváva dlhé roky. Hlavní návrhári sa striedajú pri módnych značkách tak rýchlo, že identita a estetika každej značky sa mení takmer každú sezónu, je vyslovene ťažké mať dobrý prehľad a favoritov. Takže teraz, keď sledujem módnu scénu, špecificky sa mi páčia väčšinou iba niektoré kolekcie v tej danej sezóne, a často každú sezónu od úplne inej značky.

V roku 2016 si sa prihlásil na voľnú pozíciu hlavného návrhára dezénov v belgickom módnom dome Dries van Noten a získal si ju. V čom ti práca pre Dries Van Noten najviac imponovala a čo ti dala?

Pre tých, čo nepoznajú značku Dries Van Noten spomeniem, že ide o značku, ktorá sa ešte v deväťdesiatych rokoch preslávila práve vďaka používaniu výrazných dezénov v kolekciách. Pre mňa stál Dries vždy na piedestáli absolútneho módneho génia a sen navrhovať látky pre neho sa zrodil ešte počas môjho štúdia na strednej škole, keď som v knižnici listoval staré vydania časopisov Vogue.

Dostať tento „dream job“ a možnosť pracovať dennodenne priamo s Driesom, učiť sa od neho, bola absolútna výsada. Navyše Dries dáva svojmu tímu veľké výzvy, projekty, ktorých prvotné zadanie sa mi často vyslovene nepáčilo, no ako dizajnéra ma posunuli najviac. Až keď človek vystúpi zo svojej komfortnej zóny, často objaví témy a techniky, ku ktorým by sa svojpomocne asi nedostal.

Spomenieš si na nejaké konkrétne zadania, ktoré boli pre teba naozaj náročné?

Jedným príkladom môže byť kolekcia, kde chcel Dries pracovať s fotografiami kvetín. Ja osobne som dovtedy fotograficky spracované dezény doslova nenávidel. Vždy mi prišli ako klamanie môjho remesla, ktoré je založené na vytváraní dezénu hodiny a hodiny ručnou maľbou či kresbou. Do tohto projektu som išiel vyslovene s nechuťou. Bol som však donútený naučiť sa na tomto projekte nesmierne veľa nových veci, od zorganizovania profesionálneho fotografovania, po spracovanie fotografických súborov, až po špecifické technické nastavenia tlače na látku, kde je potrebné dosiahnuť čo najlepšie rozlíšenie na vyniknutie detailov. Po dokončení tejto kolekcie som si uvedomil, že som na jej práci strávil v konečnom dôsledku desaťkrát viac času v porovnaní s klasickými maliarskymi technikami, a odvtedy sa na fotografiu ako médium pozerám úplne inak, s rešpektom.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 1/2024 na s. 4. Viac informácií o predaji časopisu Designum.

Designum oslavuje tento rok 30. výročie svojho vzniku! Pri tejto príležitosti bola v Galérii dizajnu Satelit otvorená výstava a k prvému tohtoročnému číslu sme Vám pribalili malý darček v podobe zápisníka.