Juhočeské nábytkárske impérium Jitona

„V útulnom byte sa žije šťastne.“
„Dobre bývať znamená šťastne žiť!“
„Jitona zariadi váš byt radou i činom.“

Výstava, ktorá predstavuje nábytok vyrábaný n. p. Jitona Soběslav, sa snaží pozerať na dejiny dizajnu v období socialistického modernizmu nie prizmou prezentovania veľkých autorov alebo štýlov a foriem, ale kladie dôraz na to, že prostredie jednotlivých podnikov vytvorilo podmienky pre realizáciu špičkového a súčasne ekonomicky dostupného nábytku.

Jednou z týchto podmienok bola kolektívna tvorba, ktorú sa už na začiatku 20. storočia márne snažili presadzovať inštitúcie ako Wiener Werkstätte alebo Artěl. Jitona zamestnala špičkových dizajnérov, ktorí v 60. rokoch v úzkej spolupráci s konštruktérmi, majstrami a robotníkmi, ale aj obchodníkmi a špecialistami na propagáciu, dospeli k fungujúcemu modelu výroby a inovácie. Prednosti, ktoré takejto produkcii poskytoval systém štátneho socializmu, ale nakoniec prebili neduhy plánovaného hospodárstva a problematická distribúcia. Výstava tak na príklade Jitony akcentuje producentské dejiny dizajnu, teda presvedčenie, že sú to práve výrobné podmienky, vrátane rozvinutej sociálnej politiky a vzdelávania, ktoré utvárajú úroveň, teda kvalitu foriem, kultiváciu životného priestoru, funkčnosť, variabilitu a čo najširšie využitie sériovej produkcie nábytku.

Národný podnik Jitona Soběslav nebol medzi rokmi 1951 – 1989 zďaleka len jedným z mnohých producentov nábytku u nás – patril k československej a možno aj európskej špičke. Vyvážal nábytok nielen do krajín Varšavskej zmluvy a Sovietskeho zväzu, ale aj do Anglicka, Kanady, Francúzska, Belgicka, Holandska a jedno obdobie bol aj subdodávateľom švédskeho podniku IKEA. Zďaleka to nebol len podnik lokálneho formátu v meste Soběslav: v roku 1981 bolo v rámci útvarov dvadsaťtri prevádzok a závodov v celých južných a západných Čechách a Jitona patrila medzi najvýznamnejšieho zamestnávateľa v tomto regióne. Podnik tiež zaisťoval základné sociálne služby pre svojich zamestnancov. Prevádzkoval napríklad vlastnú škôlku, podieľal sa na fungovaní pridruženého učilišťa, ďalej prevádzkoval vlastné rekreačné zariadenia a vydával niekoľko závodných časopisov.

Jitona mala medzi rokmi 1951 – 1979 oporu v závodnom dizajnérovi a architektovi Hubertovi Nepožitkovi, Bohumilovi Landsmanovi a Karlovi Musilovi, ktorí boli autormi väčšiny návrhov, a architektovi Františkovi Filcovi, ktorý bol po Nepožitkovi dlhé roky vedúcim oddelenia vývoja. Na navrhovaní pre Jitonu sa podieľali aj dizajnéri Jiří Šmídek alebo Jiří Jiroutek. Jitona bola najmä v 60. rokoch tým, kto udával tón dizajnu nábytku v Československu. Sortiment Jitony bol už od 50. rokov veľmi široký: od kuchýň, cez obývacie izby a vstavané úložné priestory až po detské izby a spálne. Obývacie izby rady U-300, neskôr Opál a Rubín, kuchyne Asta a Nina a spálne Karla a Tera sa stali ikonami socialistického bývania. Jitona vďaka tvorivému duchu Huberta Nepožitka dokázala až do 70. rokov svoj sortiment inovovať podľa svetových trendov. V 70. rokoch nadviazala spoluprácu s Ústavom bytovej a odevnej kultúry a vypísala niekoľko študentských súťaží na experimentálny nábytok a nábytkové zostavy. V 80. rokoch sa ale nastavený kurz inovácie a experimentu spomalil a po odchode Huberta Nepožitka do penzie stratil vývoj nových typov nábytku svoju nápaditosť. Kontinuitu v podniku zaisťovali riaditelia Jaroslav Raiser, ten potom prešiel do nadriadeného podniku Nábytkársky priemysel Brno, a predovšetkým riaditeľ Štěpán Bicera, ktorý viedol podnik v „zlatých šesťdesiatych“ rokoch, aj v čase normalizácie.

Jitona Soběslav sa vedľa podniku TON v Bystřici pod Hostýnem stala prominentným výrobcom autorského mobiliáru pre popredné české architektonické realizácie: vybavila nábytkom Kolektívny dom v Litvínove od architektov Václava Hilského a Eugena Linharta, Dom potravín na Václavskom námestí v Prahe od architektov Maxa Gronwaldta a Jiřího Chvatlinu, dodala nábytok do výstavných bytových jednotiek na experimentálnom sídlisku Invalidovňa od architektov Vojtecha Šaldu a Josefa Poláka, sedací nábytok pre Zjazdový palác (pražské výstavisko), ktorý bol v 50. rokoch rekonštruovaný architektom Pavlom Smetanom, vybavila sedacím čalúneným nábytkom Palác kultúry v Prahe od architektov Jaroslava Mayera , Vladimíra Ustohala, Antonína Vaňka a Josefa Karolka. Jitona tiež vyrábala autorský nábytok pre realizácie architekta Milana Rejchla: námorníctvom inšpirované vybavenie Yacht klubu na Máchovom jazere, nábytok do izieb prístavby motela Stop v Prahe (spolupráca Květoslav Přibyl) alebo tzv. Prezidentské apartmány a mobiliár pre spoločenské a reprezentatívne priestory v hoteli Praha na Hanspaulke (s Milanom Rejchlom na tejto zákazke spolupracovali Jaroslav Paroubek, Arnošt Navrátil a Radko Černý). Za prácu na interiéroch hotela Praha dostala Jitona štátne vyznamenanie rovnako ako za výrobu nábytku pre rekonštruované Mahenovo divadlo v Brne (realizácia 1978). Asi najprominentnejšou zákazkou Jitony sa vedľa vybavenia hotela Praha stala výroba mobiliáru podľa návrhu dizajnéra Zbyňka Hřivnáča pre vládnu vilu v Sezimovom Ústí (niekdajšie letné sídlo Eduarda Beneša) a kompletný nový interiér zastupiteľského úradu Československa v Pekingu (1985 – 1986).

Produkciu Jitony nakoniec postihli všetky neduhy socialistického hospodárstva: nedostatok objednaných surovín, ťažkopádna distribúcia, nemožnosť plne reagovať na dopyt trhu. V 90. rokoch sa nezvládla adaptovať na úplne odlišné podmienky kapitalistickej výroby a distribúcie a posledná výrobná prevádzka v Soběslavi bol uzavretá v roku 2011.

Jitone Soběslav sa podarilo obstáť v zahraničnej konkurencii, prísť s vlastným charakteristickým tvaroslovím nábytku, realizovať originálne autorské návrhy pre popredné stavby svojej doby a sústavne zvyšovať kultúru bývania u nás.

Tvary, farby, pohodlie: Nábytok Jitona
18. 10. 2018 – 7. 4. 2019
Retromuzeum Cheb