Ivan Štěpán: filmové plagáty Sladký čas Kalimagdory
Medzi najvýraznejšie exponáty v zbierke komunikačného dizajnu Slovenského múzea dizajnu nepochybne patrí dvojica filmových plagátov Sladký čas Kalimagdory z roku 1967. Ich autorom je výnimočný slovenský výtvarník Ivan Štěpán (1937-1986). Bol mimoriadne všestrannou osobnosťou – po ukončení štúdia na Škole umeleckého priemyslu v roku 1955 sa v slobodnom povolaní venoval maľbe, kresbe i grafike, grafickému dizajnu, multimediálnym inštaláciám, tvorbe asambláží a objektov, architektúre, výstavníctvu, scénografii aj navrhovaniu kostýmov. Bol odvážnym experimentátorom – okrem množstva iných realizácií je aj autorom prvého plastického plagátu na Slovensku (plagát na medzinárodnú výstavu mladých výtvarníkov Danuvius 1968, ktorá sa uskutočnila v Bratislave) alebo výstavníckej architektúry pre štátnu reprezentáciu na veľtrhu v Inchebe v roku 1973 [1]. Ako grafický dizajnér spolupracoval s viacerými slovenskými knižnými vydavateľstvami (riešil napríklad obálky kníh z edície Labyrint pre vydavateľstvo Smena), ilustroval do detských časopisov, navrhoval obálky pre popredné kultúrne časopisy a tvoril filmové, divadelné a výstavné plagáty. Navrhol aj značku pre Vojenský umelecký súbor.
Pozostalosť Ivana Štěpána, zahŕňajúcu najmä návrhy a výtlačky plagátov, knižných obálok, detských ilustrácií, značiek, grafík, scénografie a mnohých ďalších prác, sme do našich zbierok získali v roku 2017. Jedinečná je hlavne kolekcia kultúrnych plagátov zo šesťdesiatych rokov pre rôzne filmy, výstavy a divadelné predstavenia. Práve v tomto type zákaziek mohol Štěpán naplno uplatniť svoj zmysel pre experiment a cit pre kompozíciu, farbu a tvar, čo naplno dokazuje dvojica vyššie spomenutých filmových plagátov z roku 1967. So zadaním na vytvorenie plagátov k pripravovanému československo-západonemeckého filmu s názvom Sladký čas Kalimagdory oslovil Štěpána štátny podnik Československý film Bratislava. I keď zatiaľ nie je dôkladne preskúmaná komunikácia medzi Štěpánom a týmto zadávateľom, je evidentné, že mu nechali úplne voľnú ruku. Pri navrhovaní siahol Štěpán do svojej voľnej tvorby a nafotil svoje voľné asambláže a objekty. Ich fotoreprodukcie využil ako ústredný motív plagátu. V jednom prípade použil svoj Objekt bez názvu [2] z rokov 1966 – 1967: otvorený červený obal na husle, do ktorého poukladal náhodne nájdené predmety ako bábiku, poskladanú košeľu, farebné kužele a kocky, sklené nádoby a skúmavky, papierovú loďku a iné. V druhom prípade použil fotoreprodukciu asambláže zloženej z odliatku pestrofarebného torza ženy a na ňom poukladaných farebných kvádrov, kociek a kužeľov. Týmto spôsobom získali plagáty potrebnú vizuálnu hĺbku. Ivan Štěpán sa tu ukázal aj ako veľmi zručný typograf. Názov filmu vpísal ručne okolo fotoreprodukcií do voľného priestoru formátu plagátu. Voľne pohádzané, schválne neúhľadné a nerovné písmo tvarovo dokonale ladí s asamblážami a svojím jednoduchým prevedením čiernym perom im vôbec nekonkuruje. Ostatné informácie o filme (obsadenie, krátky popis) Štěpán sádzal drobným bezpätkovým písmom do malých textových blokov, ktoré dopĺňajú celkovú kompozíciu plagátu. Obidva návrhy boli prijaté a slúžili ako oficiálny propagačný materiál k filmu, ktorý mal premiéru v máji 1968 [3]. Plagáty boli natlačené a distribuované vo veľkom množstve kópií. V Slovenskom múzeu dizajnu sa nachádza okolo dvadsať výtlačkov každého z tejto dvojice plagátov. Pozostalosť nám do zbierok venovala pani Zlatica Bollová, vdova po Ivanovi Štěpánovi, za čo jej patrí veľká vďaka.
[1] Navrhol veľkú stavbu v podobe mapy Československa z plastových segmentov na ploche 5000 m2. Ľubomír Longauer a kol.: Typografia a dizajn písma na Slovensku (Začalo sa to Cyrilom a Metodom), Bratislava: Slovart – VŠVU, 2013.
[2] Dnes sa nachádza v zbierkach Slovenskej národnej galérie pod inventárnym číslom P 2620.
[3] Film bol natočený na motívy románu Jána Weissa Spáč vo zverokruhu z roku 1937. Viac informácií o tejto filmovej snímke poskytuje databáza Slovenského filmového ústavu.
