Homo Arbiter Formae na festivale Sensorium
„Ako producent kultúry si človek tradične uzurpoval titul homo faber: človek tvorca (nástrojov a obrazov). S pokračujúcim vývojom v priemyselnej revolúcii si osvojuje novú a kritickejšiu funkciu. Čoby Homo arbiter formae sa jeho primárnou rolou stáva rola človeka, tvorcu estetických rozhodnutí.
Tieto rozhodnutia – či už sú vykonávané koordinovane alebo nie – riadia kvalitu budúceho života na zemi. A čo viac, ide o hodnotiace súdy, ktoré určujú smer technologického úsilia.“1
Jack Wesley Burnham Jr.
Formae
Na začiatku mája sa v Bratislave uskutočnil tretí ročník festivalu umenia, dizajnu a kreatívnych technológií Sensorium, tento rok na tému Homo arbiter formae – človek, ktorý robí estetické rozhodnutia. Program a dramaturgia festivalu Sensorium vznikli v spolupráci s Eduardom Pratsom Molnerom, spoluzakladateľom festivalu Resonate2, kreatívnou producentkou Carmen Salas3 a holandskou organizáciou TodaysArt4.
Pojem Homo arbiter formae zaviedol americký teoretik umenia a technológií Jack Wesley Burnham Jr., pôvodne sochár, pracujúci najmä s fenoménom svetla. Patril k propagátorom systémového umenia, pričom tento pojem použil v článku Real Systems Art v časopise Artforum v roku 1968.5 Burnham učil dejiny umenia a pôsobil aj na MIT, a to v Centre pre pokročilé vizuálne štúdiá (1968 – 1969). Je autorom kníh Beyond Modern Sculpture: The Effects of Science and Technology on the Sculpture of this Century (1968) a The Structure of Art (1971). V článkoch Systems Esthetics (1968) či Real Time Systems (1969) skúmal systémový prístup k umeniu. Pôsobil ako editor v časopisoch Arts Magazine (1968 – 1970) a Artforum (1971 – 1973).
Práve rola tvorcu ako „systémového mysliteľa“, zaoberajúceho sa definíciou systémov pravidiel, procesov a parametrov, bola jednou zo základných myšlienok umelcov, ktorí prednášali a vystavovali na podujatí Sensorium. Rozpätie tém bolo široké, od umelej inteligencie cez generatívny dizajn, architektúru, video, VR, prepojenú spoločnosť, Internet of Things, embodiment, hudbu, divadlo, tanec, až po módu budúcnosti. Komunita medzinárodných kreatívcov prostredníctvom workshopov, prezentácií a performancií ponúkla náhľad do budúcnosti kreatívneho priemyslu. Vo svojich príspevkoch vychádzali z vyššie uvedeného konceptu Homo arbiter formae. Podľa Burnhama „… produkty, či už v umení alebo živote – sú čoraz viac irelevantné a objavuje sa odlišný súbor potrieb: tie sa točia okolo takých záležitostí, ako je udržanie si biologickej obývateľnosti planéty, vytváranie presnejších modelov sociálnej interakcie, porozumenie rastúcej symbióze vzťahu človeka a stroja, zavádzanie priorít na využitie a uchovávanie prírodných zdrojov, definovanie alternatívnych vzorcov vzdelávania, výkonnosti a voľného času… Práve sa nachádzame v prechode od kultúry zameranej na objekt ku kultúre zameranej na systém. Tu zmena nenastáva z vecí, ale zo spôsobu, akým sú vytvárané.“6
Ako vznikol festival Sensorium
Podľa dostupných informácií sa myšlienka podujatia Sensorium zrodila na srbskom festivale Resonate. Atmosféra tohto podujatia presvedčila slovenských organizátorov, aby priniesli koncept podujatia aj na Slovensko. Lucia Dubačová, riaditeľka festivalu Sensorium, o jeho vzniku podotkla: „Máme víziu, že technológie môžu prinášať podmienky na lepší život, najmä ak do procesu, v ktorom vznikajú, zasiahnu umelci a dizajnéri. Nové technológie sa často vyvíjajú v akomsi vákuu (na Slovensku sme sa stretli s mnohými prípadmi), rastú z revolučnej myšlienky alebo nového objavu a snažíme sa ich vyvinúť do podôb, aby ich verejnosť mohla ľahko používať. Ktokoľvek môže vytvoriť novú aplikáciu alebo produkt, samozrejme v súlade so základnými pravidlami. Často však nie je čas zamyslieť sa nad vplyvom týchto nástrojov na spoločnosť, na náš každodenný život a na naše vzťahy. Tieto elementy totiž vyžadujú úplne iné perspektívy a procesy, ako sú tie štandardne využívané vo vývojových postupoch. Preto sme sa rozhodli každoročne vyzývať umelcov, dizajnérov, no často aj akademikov a vedcov, aby poskytli svoj objektív nahliadnutia na technológie a ich miesto vo svete.
Tieto nahliadnutia majú byť inšpiráciou, reflexiou, no najmä príležitosťou na nové diskusie, ktoré by sa možno v čisto technologických alebo čisto umeleckých kolektívoch nikdy neuskutočnili. Dôležitou súčasťou toho, čo v Bratislave robíme, aj keď zatiaľ len vo veľmi malej miere, je alternatívne vzdelávanie v oblasti kreatívneho využitia technológií. Uvedomujeme si obrovskú potrebu ľudí, ktorí majú pomerne hlboké porozumenie pre technológie a zároveň sú schopní abstraktného a kreatívneho myslenia. Veríme, že tieto dve v školách často separované zručnosti sú práve tými, ktoré potrebujeme u ľudí rozvíjať súčasne. Sensorium má slúžiť ako otvorená platforma, ktorá poskytuje bezpečné prostredie na multidisciplinárnu konverzáciu, vzdelávanie a zdieľanie skúseností. Zároveň táto platforma dáva priestor na prezentáciu a vývoj umeleckých foriem využívajúcich technológie ako hlavnú súčasť svojho výrazového jazyka.“
Konferencia
Témami tohtoročných prednášok festivalu Sensorium boli interaktívna architektúra (Jessica In), novomediálne priestory (Joachim Sauter), mixovanie reality (Andrej Boleslavský), digitálna poézia (Christian „Mio“ Loclaire), inovatívny prístup ku kultúrnemu dedičstvu (Jan Nikolai Nellse), interaktívne príbehy (Annette Mees) a ďalšie. Koncept Homo arbiter formae napĺňali jednotliví prednášajúci najmä v troch aspektoch. Prvým z nich bol vzťah medzi tvorcom a výsledkom jeho práce alebo jej častí. Tvorcovia často pracujú na nástrojoch, ktoré spätne produkujú / renderujú / generujú samotné dielo, a tým sa vzťah medzi tvorcom a dielom vzďaľuje. Druhým aspektom bola rola tvorcu, ktorá sa mení. Tvorca sa začína podobať „systémovému mysliteľovi”, keďže sa už zaoberá viac definíciou systémov pravidiel, procesov a parametrov. Tieto dokážu zrodiť „momentky” konkrétnej práce. V tohtoročných prácach, rovnako ako aj v prácach mnohých prednášajúcich z minulých rokov vidno estetické fenomény, ktoré stelesňujú tento meniaci sa vzťah.
Headlinerom konferencie bol oceňovaný nemecký dizajnér Joachim Sauter7 , CEO Berlínskeho štúdia ART+COM8. Jeho doménou je experimentovanie s digitálnymi technológiami, je známy spoluprácou s islandským skladateľom Ólafurom Arnaldsom. Jeho kinetické skulptúry a inštalácie odkazujú na široké spektrum tém, ktoré sa opierajú o novomediálnych umelcov, ale aj dielo Marcela Prousta či Josefa Beyusa. Sauterova prednáška bola o implikácii digitalizácie do nášho fyzického sveta, o zlučovaní imateriálneho virtuálna s fyzickým. Jeho cesta k „výpočtovej kinetike“ (computational kinetics), ktorou sa zaoberá v súčasnosti, viedla cez grafický dizajn, prácu s papierom, výrobu filmu z celuloidu, zahŕňajúcu aj chemický proces, až po digitálne naprogramované inštalácie. Forma vyjadrenia pre neho vždy vychádza z projektu. V rámci prednášky predstavil projekt Kinect9, ktorý štúdio ART+COM pripravilo pre BMW múzeum na základe idey vytvorenia dynamiky povrchového priestoru. Témou inštalácie Kinect bolo hľadanie formy v dizajne áut. Ako Sauter na prednáške objasnil, ich proces tvorby spočíval v experimentovaní s jednotlivými časťami idey až k dokonalému tvaru (guli) a pohybu (motor), na ktoré sa napojil výpočtový dizajn (computational design), resp. výpočtové umenie (computational art). Vznikla z toho sedemminútová choreografická postupnosť, od chaosu, cez priestorový biely šum až po prvé geometrické tvary, ktoré voľne súvisia s kontúrami vozidla. Následne divák objavuje vzájomne sa prelínajúce série konkurenčných foriem. V závere procesu vzniká konečný tvar vozidla.
Workshopy
Festival ponúkol dva veľmi zaujímavé workshopy a viacerí ich účastníci pricestovali až z veľmi ďaleka (Južná Kórea). Workshop Computer Vision for Mixed Reality viedol na festivale Joshua Noble, dizajnér a inžinier, ktorého práca kombinuje kódovanie, dizajn a fikciu. Ako dizajnér Noble vytvára prototypy lietadiel (napr. prvý Boeing), automobilov, šatníkov, budíkov, ale aj alternatívne vízie súčasnosti a blízkej budúcnosti. Vo svojej práci pre spoločnosť Teague sa zaoberal aj novými spôsobmi interakcie v oblasti priemyslu a produktového dizajnu10. Účastníci jeho workshopu skúmali a skúšali, ako sa počítačové videnie používa na vytváranie rozšírenej a zmiešanej reality, rozpoznávanie objektov a na pochopenie obrazového kontextu. Oboznámili sa aj s konkrétnymi typmi kamier a stratégií pre prácu s počítačovým videním pri tvorbe umenia, natáčaní videí a filmov, budovaní inteligentných priestorov a práci s robotikou. Podľa účastníka workshopu Petra Noska bol „workshop dosť elementárny a v porovnaní s minulým rokom pre mňa nie okamžite zúročiteľný. Bolo však zaujímavé rozprávať sa s Joshom o jeho projektoch, o tom, čo učí v Kodani. Workshop ma utvrdil, že najzaujímavejšie diela vznikajú spontánne a neplánovane, najmä pri nejakom ‘glitchi’, chybe v kóde, ktorá vedie k prekvapivému výstupu“.
Druhým workshopom bol Choreographic coding lab, ktorý je medzinárodne cestujúcim formátom a ponúka možnosť preložiť aspekty choreografického a tanečného myslenia do digitálnej formy a aplikovať choreografické myslenie do praxe. Počas workshopu pracovali účastníci na vlastných ideách prostredníctvom formálnych a neformálnych vzdelávacích aktivít na technickej, choreografickej a konceptuálnej úrovni. Juhokórejská účastníčka Eunji zhodnotila workshop nasledovne: „Naozaj mi pomohol vytvoriť koncept, ktorý som zatiaľ nosila v hlave len ako ideu. Bola to aj skvelá príležitosť rozšíriť vlastný pohľad na moju umeleckú budúcnosť. Odkedy som sa vrátila z festivalu Sensorium do Soulu, rozhodla som sa so svojím tímom naučiť vvvv11 a ďalšie kinetické programy, a to s cieľom prísť na Sensorium 2019 s podporou kórejských inžinierskych spoločností alebo našej krajiny.“
Hudobný program
Okrem uvedených podujatí mal festival aj vynikajúci sprievodný hudobný program, kde sa predstavili škótsky producent Lanark Artefax, Tomáš Prištiak aka 1/2 Tante Elze s novým projektom Mechanical Heart Valve, ktorý pracuje výlučne s live samplingom umelej srdcovej chlopne. Estónsky zvukový nomád – Norman Orro aka Music For Your Plants zobral festivalové auditórium na výpravu do džungle surovej a virtuálnej reality.
Na záver
Festival Sensorium patrí spolu s košickými Art & Tech Days k veľmi výnimočným podujatiam zameraným na progresívne prepojenie vedy, umenia, technológií a budúcnosť kreatívneho priemyslu. Podujatia fungujú od roku 2016 a rovnako prinášajú konferencie, workshopy, inštalácie a hudobný program. Konferencia Art & Tech je rozsiahlejšia a obohatená aj o program pre deti. Obe podujatia vďaka účastníkom „praskajú vo švíkoch“ a koncept Homo arbiter formae – človek, čo robí estetické rozhodnutia, môže byť spoločným heslom. Návštevníkom pomôžu otvoriť obzory do nových, nielen umeleckých dimenzií. Len je občas zvláštne, ako sa väčšina prednášajúcich zhoduje, že najpravdepodobnejším a najlepším scenárom budúcnosti je ovládnutie ľudstva umelou inteligenciou. Preto netreba zabúdať na slová Jacka Wesleyho Burnhama, že Homo arbiter formae robí aj „hodnotiace súdy, ktoré určujú smer technologického úsilia“
Eva Pavlovičová absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského a réžiu a produkciu na Filmovej škole v Zlíne. Je spoluzaklateľkou časopisu KINEČKO. Nadšenie pre animáciu získala ako riaditeľka festivalu Fest Anča, kde pôsobila v rokoch 2012 – 2014. Produkovala a distribuovala animované a experimentálne filmy v spoločnostiach BFILM a FILMTOPIA. Od roku 2017 sa intenzívne venuje tvorbe verejných politík v oblasti kreatívneho priemyslu so zameraním na audiovíziu a multimédiá na MK SR.
Poznámky
1Burnham, Jack Wesley: System Aesthetics. In: Artforum, roč. 7, č. 1, 1968, s. 30 – 35.
2Resonate je festival pre umeleckú a digitálnu kultúru, ktorý sa koná každoročne v Belehrade v Srbsku od roku 2012. Ide o najväčší mediálny festival v Srbsku.
3Carmen Salas je nezávislá kultúrna producentka a kurátorka pracujúca na pomedzí umenia, technológie a digitálnej kultúry. Má vyše 12-ročné skúsenosti v oblasti strategického dizajnu ako kurátorka, v riadení a produkcii podujatí a rôznych digitálnych projektov. Vo svojej kurátorskej práci sa zameriava na skúmanie tvorivého a kritického využitia nových technológií a nové metódy umeleckej tvorby, výroby a distribúcie, ktoré priniesla digitálna revolúcia.
4TodaysArt je transdisciplinárna platforma, ktorá vznikla v roku 2005 pre medzinárodné talenty, tvorcov a priekopníkov skúmajúcich nové možnosti a formy vyjadrovania. TodaysArt sa usiluje o podporu inovácií, tvorivosti a verejného záujmu pre aktuálny vývoj v oblasti umenia, kultúry a spoločnosti. Okrem každoročného festivalu v Haagu a Tokiu spoluorganizuje TodaysArt podujatia, výstavy a prezentácie na celom svete.
5Burnham, Jack Wesley: Real Systems Art. In: Artforum, roč. 8, č. 1, 1969, s. 40 – 45.
6Burnham, Jack Wesley, ref. 1, s. 30-35.
7Po absolvovaní akadémie výtvarných umení v Berlíne študoval Joachim Sauter na Nemeckej akadémii pre film a televíziu v Berlíne. Od polovice 80. rokov pôsobil ako mediálny umelec a dizajnér. Od začiatku sa zameral na digitálne technológie a experimentuje s tým, ako môžu byť použité na vyjadrenie obsahu, formy a rozprávania. V roku 1988 založil spoločnosť ART+COM spolu s ďalšími umelcami, dizajnérmi, vedcami, hackermi a technikmi. Ich cieľom bolo prakticky preskúmať nové médiá v oblasti umenia a dizajnu. Vystavoval v Centre Pompidou v Paríži, na benátskom bienále, v múzeu Stejdilik v Amsterdame, Múzeu súčasného umenia Sydney, Deichtorhallen Hamburg, viedenskej Kunsthalle, ICC Tokio, Getty Center Los Angeles, MAXXI Rím.
8Viac na:https://artcom.de/.
9Viac na:https://artcom.de/en/ project/kinetic-sculpture/.
10Je tiež autorom šiestich kníh o kódovaní a elektronike pre umelcov a dizajnérov vrátane titulov Programming Interactivity a Arduino in Action. Vyučuje Interaction Design Program na vzdelávacom inštitúte CIID v Kodani.
11softvér na programovanie naživo.
