EYE 93

EYE 93

Časopis EYE 93 je zameraný na magickú silu klasickej ilustrácie a kreslených obrazov. Napovedá tomu aj titulná stránka časopisu, kam sa editori rozhodli umiestniť portrét sýrskeho utečenca od Oliviera Kuglera, nakreslený ceruzou. V čísle samozrejme nechýbajú texty Ricka Poynora, ako Traces of a Drifter (voľne prístupné na: http://www.eyemagazine.com/opinion/article/traces-of-a-drifter), v ktorom hodnotí fotografie Harryho Pearcea z Londýna, Pekingu, Neapola, Porta… Ďalší článok Crayon game od Stevena Hellera, poukazuje na špecifický fenomén súčasnosti: mimoriadnu obľubu, ktorej sa tešia maľovanky pre dospelých. Ich vydávanie sa stalo doslova zlatou baňou, napríklad interaktívnej knižky Secret Garden od Joanny Basford sa v anglickom jazyku za posledné dva roky predalo okolo 250 000 kusov. Tento úspech inšpiroval množstvo ďalších autorov a vydavateľov. Napríklad noviny Washington Post v máji 2016 konštatovali, že maľovanky pre dospelých fungujú rovnako liečivo ako joga a meditácia. Teda samozrejme dovtedy, kým ich z trhu nevytlačí nové médium…

Ďalší nosný článok z pera Ricka Poynora, a to z  histórie dizajnu, sa zaoberá prácou Londýnčanky Ruth Artmonskyovej, ktorá vydáva knihy o dizajne a ilustrácii. Za posledných 10 rokov Artmonsky Arts pripravilo 18 titulov, ktoré majú síce menšie promo, ale osemdesiatpäťročná Ruth Artmonsky, ktorá začínala ako asistentka psychológa vo väznici v Wandsworth, viacerými z nich dokázala presvedčiť, že patrí medzi najrozhľadenejších britských autorov z oblasti grafického dizajnu. Prvú knihu vydala v roku 2006, a to o Jackovi Beddingtonovi, ktorý v 30. rokoch viedol PR a reklamné stratégie firmy Shell. Pokračovali ďalšie monografie o dizajnéroch ako napríklad v roku 2008 Jan  Le Witt & George Him Design , 2011 F H K Henrion Design, 2013 Enid Marx Design – tie však neboli jej jedinou témou. Podporila aj projekty z histórie reklamy (zdravotníctvo, nábytok… rokov ilustrácií pre Rádio BBC).

Ďalším zaujímavým príspevkom Ricka Poynora je rozhovor s členmi štúdia Fuel – Damonom Murrayom a Stephenom Sorrelom, ktorí spolupracujú už vyše 25 rokov. Fuel, reprezentujúce nezávislú scénu, je známe najmä vydávaním kníh, knižným dizajnom, filmovou tvorbou. K ich editorskému portfóliu patria napríklad trojdielna encyklopédia Russian Criminal Tatoo (2004, 2006, 2008), Drawings from the Gulag (2010), Soviet Space Dogs (2014). Soviet Bus Stops (2015), CCCP Cook Book (2015) a ďalšie. Na otázku, ako sa rozhodujú, čo majú vydať, odpovedajú, že hľadajú témy, ktoré nie sú iba o dizajne, témy, ktorých je dizajn integrálnou súčasťou…

Ako závan čerstvého vzduchu (A Breath of Fresh Air) pôsobila tvorba švajčiarskej dizajnérky Lory Lamm (autorka príspevku Chiara Medioli), ktorá v rokoch 1953 – 1963 pracovala pre firmy Pirelli, La Rinascente a Elisabeth Arden (okrem mnohých ďalších) a ktorej štýl je sviežou mixážou typografie, fotografie, ilustrácie. Autor ilustrácie z titulnej strany posledného vydania Eye, absolvent School of Visual Arts v New Yorku Nemec Olivier Kugler (autor článku editor EYE John L. Walters), pri práci používa kameru, prehrávač, skicáre, ceruzy, skenery… a v súčasnosti obrazom a textom dokumentuje život utečencov. Jeho „ilustrácie-reportáže“ vydávajú  Internazionale, Harper´s Magazine, Anabelle… Alan Powers popisuje práce anglického maliara, grafika a ilustrátora Edwarda Ardizzoneho (Ardizzone v mieri a konflikte), ktorý v rokoch 1940-1945 kresbami oficiálne zaznamenával udalosti 2. svetovej vojny vo Francúzsku, Belgicku, Anglicku, Tunise, Taliansku… a neskôr pôsobil v povojnovej Británii.

Príspevok Martina Colyera Permanent opposition o politickom karikaturistovi Peterovi Brooksovi, ktorého meno je spojené (okrem iných) s časopismi The Times a The Spectator, je sondou do jeho jedného pracovného dňa. Okrem toho, že týmto spôsobom  Brooksa predstavuje ako brilantného a odvážneho glosátora súčasnej politickej scény, popisuje aj jeho cestu k prestížnej pozícii na nebi politickej satiry. Tému čísla uzatvára článok Mikea Demspeyho – The men who felt to earth o skupine Bentley/Farrell/Burnett v rokoch 1968 – 1971, ktorých ilustrácie a grafický dizajn sú výnimočným svedectvom tohto obdobia. Peter Bentley, Michael Farrell a Stewart Burnett dokonale charakterizujú obraz konca 60. rokov (nielen) vo Veľkej Británii, osudmi, životným štýlom, prácami…Ich diela sa  objavovali všade – od Radio Times po Design, produkovali knižné obálky, plagáty, ale aj napriek veľkému dopytu trhu nebola ich spolupráca finančne úspešná a spoločnosť sa rozpadla. Ako napísal Mike Dempsey – BFB boli dizajnérskym meteoritom, ktorý za krátky čas zhorel, ale ich práce na dlhé obdobie ovplyvnili početných dizajnérov a ilustrátorov.