Editoriál Designum 3/2017

Kým príde rad na víťazov... Máme za sebou mimoriadne horúce leto, a aj keby sa zdalo, že s uhorkovou sezónou sa pracovné nasadenie utlmuje, opak bol pravdou. Naši prispievatelia si určite dopriali letný oddych, avšak celkom úspešne sa im darilo skĺbiť svoj pracovný a dovolenkový režim. Pripravili pre vás, čitateľov, zaujímavé príspevky, za čo im patrí chvála.

Zdá sa, že ani dizajnérov neodradilo horúce počasie. Reagovali v hojnom počte na výzvu zapojiť sa do Národnej ceny za dizajn, ktorá sa v roku 2017 zamerala na produktový dizajn. O záujme súťažiť v 14. ročníku NCD svedčí hojná účasť dizajnérov s počtom 176 prihlásených prác, z ktorých medzinárodná porota vybrala na výstavu 66 diel.

Aj v tomto čísle vám ponúkame zaujímavé čítanie zostavené z príspevkov mapujúcich aktuálne dianie doma i v zahraničí, výskum v Slovenskom múzeu dizajnu SDC, reinterpretáciu či vyhľadávanie menej známych i zabudnutých autorov architektúry a dizajnu, a napokon aj niekoľkých teoretických štúdií, ktorým poskytujeme určitú inštitucionálnu bázu.

V časti Aktuálne prezentujeme mladých dizajnérov Barboru Peuchovú, Tomáša Kompaníka a Zuzanu Némethovú Serbákovú, ktorí sa venujú dizajnu z pohľadu trvaloudržateľnosti v móde, aplikovaniu slovenského ornamentu v grafickom dizajne či zatiaľ u nás ojedinelému navrhovaniu obuvi.

V predchádzajúcom vydaní sme ako upútavku na Viedenské bienále predstavili výstavu Hello, Robot. Dizajn medzi človekom a robotom. Tentoraz sa Zdeno Kolesár v príspevku Vízie digitálneho humanizmu zamýšľa nad druhým ročníkom Vienna Biennale, ktorý sa konal okrem Múzea úžitkového umenia (MAK – Österreichisches Museum für angewandte Kunst / Gegenwartskunst), aj vo viacerých inštitúciách Viedne. Výstava s názvom Roboti. Práca. Naša budúcnosť sa zameriavala na problémy robotizácie, automatizácie, vzťahu umelej inteligencie k ľudskej identite a podobám budúcej práce. Na Vienna Biennale nadväzuje aj rozhovor Kláry Prešnajderovej s riaditeľom MAK-u Christophom Thunom-Hohensteinom o dizajne nielen z perspektívy minulosti, prítomnosti a budúcnosti, ale aj v kontexte inštitúcie, ktorú vedie. Príspevok Andreja Jaroša je akýmsi poohliadnutím sa za dvoma festivalmi, ktoré sa venujú prezentácii dizajnu, resp. dizajnu a architektúre, avšak každý z inej perspektívy a so špecifickou skladbou podujatí.

Aj Wej-wejova vlna. Pozícia keramiky v súčasnej svetovej tvorbe je príspevok Petry Pollákovej o výstave Otisky vědění. Řeč keramiky, ktorá sa konala v Národnej galérii v Prahe. Na výstave sa okrem kurátora Petra Pakescha podieľali aj Aj Wej-wej a Edmund de Waal, ktorí predstavujú nielen tvorivý dialóg medzi dvoma rozdielnymi umeleckými osobnosťami, ale príklad prehodnocovania prístupov k médiu keramiky z pohľadu západného sveta k východoázijskej umeleckej tradícii a vice versa.

V texte Rona – sklo v čase Adriena Pekárová prostredníctvom zakladateľských osobností, ale aj dizajnérov, ktorí formovali jej históriu, pripomína 125. výročie založenia sklárne v Lednických Rovniach. Múzeum dizajnu SCD má tiež nárok na radosť, do svojich zbierok získalo repliky reprezentatívnych nápojových súprav od Karola Hološka, Jaroslava Tarabu a Jozefa Kolembusa vyrobené v sklárňach Lednické Rovne práve k výročiu ich založenia.

Adam Štěch v príspevku Ernest Fooks a iná moderna pripomína osobnosť bratislavského rodáka Ernesta Fooksa, ktorý absolvoval európske školenie a v štyridsiatych rokoch prišiel do Austrálie. Hoci jeho tvorba aj mimo architektonickej komunity zostáva neznáma, prostredníctvom projektu a publikácie The Other Moderns približuje architekta, ktorý v tieni kanonizovaných architektov hlavného prúdu priniesol spolu s ďalšími európskymi imigrantmi do austrálskych miest nový pohľad na tvorbu modernistickej architektúry.

V časti teoreticky a prakticky, okrem recenzie knihy Lady Hubatovej-Vackovej a Ivy Knoblochovej zameranej na dizajnérsku tvorbu Václava Ciglera, prinášame dva teoretické texty. Silvia Bárdová sa venuje nomádskemu dizajnu v kontradikcii s luxusom a Miroslav Chovan reflektuje tému logiky v dizajne.

Zároveň vás chceme upozorniť na súčasť obsahu vydania Písmo čísla, v ktorej vám prinášame praktické ukážky nadpisových písiem študentov Ateliéru typografie z Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU v Bratislave.

Milé čitateľky, milí čitatelia,

už teraz sa môžete tešiť na víťazov Národnej ceny za dizajn, ktorých vám predstavíme v nasledujúcom čísle časopisu. Nateraz vás pozývame na výstavu do Galérie v podkroví Slovenského múzea dizajnu v Hurbanových kasárňach v Bratislave.