Dobre utajené finále

Trienále plagátu Trnava (TPT) je/bolo naším najväčším medzinárodným podujatím zameraným na tvorbu plagátu a s ním spojených odvetví grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie.

Trienále vzniklo krátko po nežnej revolúcii na podnet agilnej generácie dizajnérov a tvorcov plagátov a napojilo sa na Galériu Jána Koniarka v Trnave (GJK), ktorá má jeho organizáciu dodnes vo svojom štatúte. Počas jeho existencie vzniklo mnoho medzinárodných priateľstiev a kooperácií medzi grafikmi a profesijnými či vzdelávacími inštitúciami. Poskytovalo príležitosť osobne sa spoznávať a nadväzovať kontakty a priateľstvá. Stalo sa platformou pre medzinárodnú konfrontáciu myšlienok a nápadov. Vďaka zanieteniu jedného zo zakladateľov a dlhoročného predsedu podujatia Jozefa Dóku ml. a mnohých aktívnych jednotlivcov sa postupne zaradilo medzi najrenomovanejšie podujatia s podobnou tematikou vo svete. Trnava a Slovensko sa dostali na mapu svetového grafického dizajnu a plagátu. Akcia na Slovensko prilákala množstvo odborníkov a osobností, budovala si renomé a svojimi aktivitami vzbudzovala záujem odbornej verejnosti na celom svete.

Po rokoch rôznych komplikácií s vedením GJK a Trnavského samosprávneho kraja sme sa tešili na návrat staronového riaditeľa Vladimíra Beskida do GJK v Trnave. Verili sme, že význam a hodnotu tejto akcie pochopí a nadviaže na pozitívny trend. Verili sme, že by mohol zlepšiť podmienky na kontinuálnu prácu organizátorov a udržiavanie medzinárodných vzťahov a kontaktov aj mimo aktuálneho ročníka súťaže. Posledný, jedenásty ročník trienále však nutne musel v zainteresovaných návštevníkoch vzbudiť dojem provinčnosti, úpadku a neodbytný pocit, že sa takto zbabraná akcia práve dostala do svojho finále.

Galéria si splnila povinnú jazdu. Odfajkla takmer všetky kolónky v projekte príprav a aj počty prihlásených plagátov a autorov vyzerajú na papieri skvele. Čísla sa stali inšpiráciou mnohých vzletných fráz a prázdnych myšlienok, ktoré ako závoj zakrývajú neutešenú realitu. Riaditeľ GJK odmietol ponuku dodania eventu na kľúč a prebral na seba a galériu všetky kompetencie súvisiace s prípravou trienále. Nevyužil ani jeho ročný odklad z dôvodu globálnej pandémie. Organizácia trienále bola totiž v skutočnosti úplnou katastrofou, výsledkom čoho bol nekvalitný a neprofesionálny zážitok pre verejnosť, porotcov aj účastníkov. Poďme si rozobrať niektoré z hlavných problémov: Riaditeľ sa hneď na začiatku sebavedome zbavil ľudí, alebo o nich prišiel, ktorí trienále organizovali v posledných troch ročníkoch. Galerijná pedagogička ani novoprijatí zamestnanci na pozícii PR v galérii nedokázali nahradiť skúsenosti dlhoročnej tajomníčky TPT.

Celý článok nájdete v časopise Designum 1/2023 na s. 36
Predaj časopisu Designum
Ospravedlnenie za chybne uvedenú predajnú cenu