Dizajn za humnami: Medzinárodná spolupráca a prezentácia slovenského dizajnu (o výskumnom projekte)
Slovenský dizajn v posledných desaťročiach prešiel dynamickým vývojom. Z oblasti, ktorej spoločenský význam bol u nás často nedocenený, sa postupne stáva uznávanou súčasťou kultúrneho aj hospodárskeho priestoru. No napriek narastajúcemu záujmu o dizajn ako o nástroj inovácie, kultúrnej identity a tvorby hodnôt, jeho medzinárodná prezentácia a medzinárodné spolupráce narážajú na mnohé bariéry. Článok je jedným z výstupov autorkinho výskumného projektu, ktorý ponúka pohľad na aktuálnu situáciu, analyzuje výzvy a načrtáva perspektívy, ako by mohla vyzerať budúcnosť slovenského dizajnu v medzinárodných súvislostiach.1 Príspevok prezentuje empirickú analýzu pociťovaného stavu problematiky na základe rozhovorov s vybranými aktérmi a aktérkami a prináša výber z odporúčaných riešení.2
Slovenský dizajn ako súčasť medzinárodného priestoru
Na úvod poznámka k pojmom a ich význame. Vo svojom výskume používam predovšetkým pojmy medzinárodná spolupráca a medzinárodná prezentácia, slovné spojenia zahraničná prezentácia Slovenska/slovenského dizajnu a kultúrna diplomacia uvádzam v príslušných kontextoch a ako čiastkové fenomény. (Týmto prístupom sa z fokusu nestráca napríklad prezentácia, ktorá sa koná na Slovensku, no významným partnerom je zahraničný recipient.)
Na základe dlhoročnej práce v oblasti dizajnu si dokonca dovolím tvrdiť, že len pár desiatok priamo zainteresovaných aktérov si u nás uvedomuje potenciál dizajnu pre kultúrnu a ekonomickú diplomaciu a prezentáciu Slovenska ako kultúrno-politického subjektu v zahraničí, a ešte menej z nich s týmto potenciálom aktívne a kvalitne pracuje. Sú medzi nimi zástupkyne a zástupcovia inštitúcií – Slovenské centrum dizajnu, vysoké a stredné školstvo, organizátori komplexných podujatí alebo zástupcovia podsektorov dizajnu, napríklad Bratislava Design Week, Slovak Fashion Council, Slovak Game Developers Association.
Diplomacia a prezentácia krajiny sú aspekty, ktoré sú zaujímavé z hľadiska verejnej politiky (rezorty zahraničných vecí, kultúry, hospodárstva), zahraničná prezentácia toho, čo na Slovensku vzniká, sa stáva predmetom programov politických strán, kultúrna a ekonomická diplomacia ako taká je doménou špecializovaných štátnych inštitúcií (napríklad desať slovenských inštitútov či veľvyslanectvá). Dizajn sa v tejto prezentácii objavuje sporadicky a aj vtedy je tento záujem často založený na iniciatíve jednotlivcov.
Dizajnéri, dizajnérky a firmy majú predovšetkým logický záujem prezentovať svoju tvorbu (značku), exportovať svoje výrobky, zapájať sa do medzinárodných inovačných tímov. Aspekt prezentácie pod značkou Slovenska je druhotný. No, kultúrna identita je významným prvkom, ktorý v tvorbe mnohých hrá významnú rolu.
Z hľadiska všeobecného rozvoja je každopádne užitočnejšie pozerať sa na medzinárodnú spoluprácu ako na cieľ a spomínanú kultúrnu diplomaciu a zahraničnú prezentáciu Slovenska chápať ako nástroje a možnosti, ako sa k tomuto cieľu dopracovať, nie ako ciele samotné.
Akýsi „marketingový“ názov výskumu „Dizajn za humnami“ symbolicky vyjadruje ambíciu pozrieť sa za hranice – nielen geografické, ale aj mentálne. Slovenský dizajn nie je izolovaný ostrov, ale súčasť väčšieho, globálne prepojeného prostredia. Jeho vývoj je ovplyvňovaný nielen domácim prostredím, ale aj medzinárodnými trendmi a výzvami. Hoci názov „Dizajn za humnami“ môže evokovať pocit zaostalosti a rurálnu minulosť, v skutočnosti odkazuje na hranicu medzi domácim a iným, medzi známym a novým, a povzbudzuje nás k prekračovaniu týchto hraníc. (Metafora humna ako miesta, kde sa oddeľuje zrno od pliev, sa síce ponúka, no ja vo výskume skôr pracujem s definíciou hranice, vyhýbam sa degradácii akejkoľvek tvorivej činnosti na základe jedného z faktorov – úspech na medzinárodnej scéne je stále iba jedným z ukazovateľov úspešnosti dizajnérskej práce.)
Aktuálna situácia: Dobrý potenciál, obmedzené možnosti
Slovenský dizajn sa do medzinárodného kontextu dostáva tromi hlavnými cestami: prostredníctvom prezentácií v zahraničí (výstav a festivalov), medzinárodných spoluprác (výskumno-vývojové projekty, vzdelávacie projekty) a trhových vzťahov – komerčného exportu produktov a služieb.
Prezentácia slovenského dizajnu v zahraničí je komplexná a realizuje sa prostredníctvom viacerých aktérov:
Slovenské centrum dizajnu (SCD), príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR, priamo realizuje medzinárodné aktivity a zohráva kľúčovú úlohu pri zbere dát o špecializovaných dizajnérskych činnostiach, hoci je dlhodobo finančne a personálne poddimenzované. Napriek tomu udržiava vzťahy s Parížom, Londýnom, Berlínom a Viedňou, kde usporadúva prezentácie a výstavy histórie a súčasnosti slovenského dizajnu, prirodzene spolupracuje s Českou republikou a Poľskom. SCD sa tiež snaží budovať systematickú spoluprácu s medzinárodnými inštitúciami a je členom sietí múzeí dizajnu a úžitkového umenia AAD.
Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) a jeho agentúry a organizácie, ako napríklad Slovak Business Agency (SBA), Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) podporujú inovačné programy alebo internacionalizáciu malých a stredných podnikov (MSP) prostredníctvom účasti na zahraničných veľtrhoch a výstavách. Ponuka síce zahŕňa podporu inovácií a technológií, ale chýbajú v nej špecificky vymedzené oblasti dizajnu. Dizajnéri a firmy sa musia „nájsť“ v ponuke zameranej všeobecne na rozvoj podnikania, ale dizajn je zahrnutý v definícii kreatívneho priemyslu, ktorý tieto inštitúcie majú vo svojej podpornej činnosti. Slovensko sa zúčastňuje na prestížnych prehliadkach EXPO, no táto prezentácia je často kritizovaná ako nehospodárna a nevyužívajúca potenciál dizajnu.
Individuálna prezentácia dizajnérov je považovaná za najživšiu formu propagácie, motivovanú snahou presadiť sa v zahraničí. Dizajnéri a dizajnérky sa prezentujú napríklad na Designbloku v Prahe, Maison&Objet v Paríži či Dutch Design Week v Eindhovene. Osobnosti ako Vlasta Kubušová a crafting plastics! studio, Štefan Sekáč alebo štúdio Werkemotion dokazujú, že slovenskí tvorcovia dokážu získať pozornosť aj na globálnej scéne. Príkladmi sú tiež Marína Žiaková, ktorá dostala ocenenia na svetovom festivale módy v Dubaji, alebo projekt Shelfium, ktorý zaujal klientov na Designbloku v roku 2024. Medzinárodné súťaže sú skvelou formou prezentácie, hoci finančné náklady spojené s prihláškou aj účasťou v súťaži sú často prekážkou. Red Dot Design Award je najznámejším ocenením, ktoré priťahuje dizajnérov a dizajnérky zo Slovenska. V štatistike ocenenia figuruje 17 dizajnov slovenských firiem a dizajnérov (Werkemotion je s tromi ocenenými priemyselnými produktmi jednou z najúspešnejších firiem, prevahu ocenených projektov zo Slovenska však vytvorilo štúdio Pergamen – obalový a knižný dizajn).
Medzinárodná spolupráca formou vytvárania projektov – vzdelávacích a výskumno-vývojových je predovšetkým doménou vysokých škôl, ktoré vyučujú dizajn. Vzdelávacie inštitúcie, ako napríklad Vysoká škola výtvarných umení (VŠVU), Slovenská technická univerzita (Fakulta dizajnu a architektúry) majú medzinárodnú spoluprácu zakotvenú vo svojich stratégiách internacionalizácie zameraných všeobecne na všetky programy, ktoré školy realizujú. Školy aktívne podporujú interdisciplinaritu a medzinárodné projekty. Z podporných mechanizmov využívajú špecializované programy Európskej komisie (známy program Erasmus+ vrátane využívaných programov BIP – Blended Intensive Program, čo sú krátkodobé mobilitné projekty pre študentov v rámci partnerských univerzít, zahŕňajúce online aj fyzickú časť, sú dobré na sieťovanie a pritiahnu študentov k získavaniu zahraničných skúseností) a Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (prostredníctvom APVV – Agentúry na podporu výskumu a vývoja). Technická univerzita vo Zvolene sa aktuálne úspešne prezentuje projektom Zuzany Tončíkovej podporeným z APVV pod názvom BioWdesign. Za sebou majú organizátori prezentácie v najpopulárnejšej destinácii na Milan Design Week 2024 a pripravujú účasť na prehliadke Furniture China v Šanghaji v septembri 2025.3
Kultúrna a ekonomická diplomacia v oblasti dizajnu čelí výzvam. Chýba systematická podpora zahraničnej prezentácie a jasná koncepcia, čo je spôsobené najmä rezortizmom a nedostatočnou spoluprácou medzi ministerstvami kultúry, hospodárstva a školstva, a samozrejme ministerstvom zahraničných vecí. Dizajn by mal byť vnímaný ako kľúčový prvok vo všetkých projektoch interdisciplinárnej spolupráce, no ministerstvo kultúry v súčasnosti zahraničnú prezentáciu nepovažuje za prioritu a škrtá rozpočty inštitúcií.
Kultúrna a ekonomická diplomacia predstavuje významný nástroj, ktorým by štát mohol zviditeľniť slovenský dizajn. Príklady spolupráce Slovenského centra dizajnu s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (napr. výstava Dialógy.sk počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ v roku 20164 alebo projekt Velvet Generation v Londýne v roku 20195) ukazujú, že dizajn má potenciál byť reprezentatívnym prvkom národnej identity. Výskum však zároveň ukazuje, že takéto príležitosti sú zriedkavé a často závisia na jednotlivcoch a ich kontaktoch. Výnimočným projektom spolupráce SCD a ministerstiev bol Rok slovenského dizajnu 20216 (plány organizátorov boli však do veľkej miery poznačené pandémiou COVID-19).
Podobne je to aj s účasťou na veľtrhoch. Projekty ako EXPO Dubaj 2020 či EXPO Osaka 2025 sú dôležité míľniky pre prezentáciu Slovenska, no dizajn ako odbor sa do nich dostáva len okrajovo a po tohtoročnej účasti Slovenska na EXPO zostala trpká pachuť nevyužitej príležitosti, keďže expozícia nespĺňala náročné kritériá súčasného výstavného dizajnu.
Z rozhovorov s aktérmi a aktérkami zo scény dizajnu vyplývajú ako najfrekventovanejšie tieto prehliadky a ich charakteristiky: Medzi odporúčané miesta a formy prezentácie patria medzinárodné festivaly a veľtrhy ako Designblok v Prahe, Milan Design Week, Maison & Objet v Paríži, Dutch Design Week v Eindhovene. Designblok (Praha) je považovaný za „skvelý festival, ktorý je čoraz viac medzinárodný a dôležitý pre česko-slovenskú komunitu“. Je finančne zvládnuteľnejší ako milánsky festival a je dobrou platformou na propagáciu študentských projektov. Viacerí respondenti výskumu odporúčali pre naše prostredie účasť každý rok kvôli vybudovaniu kontaktov a vzťahov v stredoeurópskom priestore. Milan Design Week (Miláno) je považovaný za „absolútny základ prezentácie dizajnu a dôležité miesto pre porovnávanie“. Prezentuje sa tu aj akademický dizajn (napr. doktorandské projekty z STU FAD). Je však finančne náročný. Maison & Objet (Paríž) či Dutch Design Week (Eindhoven) sú označované ako „dôležité, veľmi zaujímavé podujatia“, hoci sú u nás menej známe ako prehliadky v Prahe či Miláne. Design Nation (Belgicko) priniesol koncept B2B veľtrhu na pozvánky, ktorý putuje po Európe, už sa ho zúčastnili aj tvorcovia zo Slovenska (ateliér melismichalko). Iné prehliadky mimo Európy – Ázia s podujatiami v Šanghaji v Číne, v Japonsku, Indii, či bližšie teritóriá Blízky Východ (Izrael, Abu Dhabi) sú spomenuté ako miesta s „veľkým biznisovým potenciálom, ktoré by si vyžiadali zvýšený záujem“. USA sú považované za „priestor pre technologicky orientované projekty“.
Národné expozície či výbery na medzinárodných prehliadkach dizajnu sú osobitným modelom prezentácie. U nás ich však zabezpečuje skôr mimovládny sektor ako sústredená štátna koordinácia. Napríklad národnú expozíciu na najväčšom európskom hernom veľtrhu Gamescom v nemeckom Kolíne nad Rýnom organizovala stavovská organizácia Slovak Game Developers Association (po prvýkrát v histórii tu bolo Slovensko reprezentované národným stánkom v roku 2024). Prezentácia bola podporená z Fondu na podporu umenia, takže expozícia dostala aspoň čiastočný príspevok z verejných zdrojov. Už dlhoročnú tradíciu má účasť Slovak Fashion Council na London Fashion Week, kde organizátorky prezentujú výbery aktuálnej módy a textilného dizajnu zo Slovenska. Tieto expozície sú (či boli) organizované v spolupráci so Slovenským centrom dizajnu.
Výzvy: Systémové slabiny a poddimenzovanie
Napriek spomenutým úspechom a potenciálu čelí slovenský dizajn viacerým systémovým problémom. Analytická časť výskumu identifikuje viacero problémových oblastí. Jedným z hlavných problémov je rezortizmus – neochota alebo neschopnosť ministerstiev spolupracovať a vytvárať spoločné stratégie pre podporu dizajnu. Chýba dlhodobá koncepcia, špecializované oddelenie pre medzinárodnú spoluprácu v inštitúciách (Slovenské centrum dizajnu), ale aj stabilné financovanie projektov v zahraničí.
Nedostatok koordinácie medzi aktérmi spôsobuje, že chýba jednotný rámec, ktorý by prepájal verejný, súkromný aj nezávislý sektor a umožnil systematickejšie plánovanie a realizáciu projektov, absentuje dlhodobá stratégia pre medzinárodnú prezentáciu. Inštitucionálna a hlavne systematická podpora je stále slabá. Slovenské centrum dizajnu, ktoré zohráva kľúčovú úlohu v oblasti mapovania a podpory dizajnu, funguje dlhodobo s obmedzenými kapacitami. Aj spolupráca s ministerstvom kultúry, ministerstvom hospodárstva a ďalšími verejnými aktérmi je často nedostatočne koordinovaná. V praxi to znamená, že prezentácia slovenského dizajnu v zahraničí závisí na individuálnych kontaktoch, entuziazme a osobnej iniciatíve – nie na systémovej podpore.
Nedostatočná podpora a financovanie je kľúčovou prekážkou pre rozvoj medzinárodných projektov v inštitúciách. SCD je poddimenzované, čo mu bráni v plnohodnotnej účasti na veľkých medzinárodných podujatiach. Chýba systematická štátna podpora pre zahraničnú prezentáciu dizajnu, a to aj napriek snahám MH SR o podporu inovácií. Štátne orgány a financujúce inštitúcie často nechápu rozsah kreatívneho priemyslu (okrem potenciálu herného vývoja), čo vedie k neefektívnej podpore.
Medzi ďalšie výzvy patrí rozdielna úroveň komunikácie medzi inštitúciami, nedostatočné zdieľanie informácií a občasná rivalita medzi aktérmi. Príkladom dobrej praxe je spolupráca pri výskume histórie a prezentácii Školy umeleckých remesiel (SCD, SNG a SNM).
Ďalšou bariérou je slabé prepojenie dizajnu s priemyslom (problém, ktorý pretrváva už desaťročia). Mnohé firmy síce vyrábajú produkty so zahraničným presahom, no dizajnérov často nevyužívajú. Dizajn tak nie je vnímaný ako ekonomický faktor, ale skôr ako estetický aspekt. Výrobná infraštruktúra tiež trpí – chýbajú remeselníci a menší výrobcovia, čo núti dizajnérov outsourcovať výrobu do zahraničia (čo je tiež jedna z foriem medzinárodnej výmeny).
Príležitosti sú v internacionalizácii a digitálnych platformách, pričom pandémia COVID-19 ukázala, že digitalizácia a online prezentácia môžu byť efektívnym nástrojom pre export dizajnu. Príkladom je rastúci záujem o digitálne portfóliá, online výstavy a networking prostredníctvom sociálnych sietí. Slovenskí dizajnéri pôsobiaci v zahraničí môžu byť dôležitým mostom pre internacionalizáciu scény.
Byrokracia, konzervativizmus a politizácia taktiež brzdia rozvoj. Procesy na ministerstvách sú často pomalé (oneskorené rozhodnutia ohrozujú aj reputáciu inštitúcií). Zber dát je problematický, dizajnéri často ignorujú dotazníky štátneho štatistického zisťovania KULT 21-01 a 20-01 (špecializované dizajnérske činnosti a multimédiá) alebo uvádzajú nepresné údaje. Štátny prístup k zberu dát vnímajú ako „agresívny“ a formuláre ako „zastarané“. Štatistický úrad SR vníma štatistické zisťovanie striktne ako zákonnú povinnosť, kým pre Slovenské centrum dizajnu, poverené zberom dotazníkov, je zdrojom cenných informácií a SCD má záujem na optimalizácii celého procesu.
Tento stav tiež prispieva k „odlivu mozgov“ (brain drain), keď talentovaní dizajnéri a dizajnérky odchádzajú študovať a pracovať do zahraničia a nie vždy sa vracajú alebo udržiavajú kontakt s domácou scénou a trhom.
Vo vzdelávacom sektore sú identifikované slabé alumni programy, čo sťažuje sledovanie a podporu absolventov pôsobiacich v zahraničí, ako aj budovanie komunity. Problémom je tiež nedostatočné vnímanie výskumného potenciálu dizajnu, čo sťažuje získavanie výskumných grantov.
Perspektívy: Ako ďalej?
Tretia rovina výskumu sa venuje návrhom riešení. Medzi odporúčania patrí vytvorenie verejne prístupnej dátovej bázy o aktivitách slovenského dizajnu v zahraničí, či rozvoj stratégií pre systematickú podporu a posilnenie spolupráce medzi štátom, školami, organizáciami a tvorcami. Opakuje sa výzva na prepojenie dizajnu s výskumom a inováciami. Dizajn by nemal byť len o tvorbe produktov, ale aj o formulovaní vízií, riešení spoločenských výziev a prepájaní rôznych disciplín – od architektúry po digitálne technológie. Významným krokom by bolo aktívne zapojenie komunity – tvorcov, organizátorov, pedagógov a prepojenie so strategickým plánovaním a politikou. Práve synergia medzi rôznymi aktérmi môže zabezpečiť, že slovenský dizajn bude vnímaný nielen ako estetická disciplína, ale ako významná súčasť kultúry, hospodárstva aj verejného priestoru.
Kľúčom k úspechu je systematické budovanie dlhodobých partnerstiev medzi verejnými, súkromnými a občianskymi organizáciami. (Inšpiráciou môže byť fínske Designmuseo a jeho Design Club, ktorý prepája firmy, dizajnérov a vytvára nové zdroje financovania.)
Odporúča sa posilniť úlohu dizajnu v kultúrnej a ekonomickej diplomacii, zapojiť veľvyslanectvá a kultúrne inštitúty do systematickej podpory slovenského dizajnu v zahraničí a vytvárať spoločné projekty so zahraničnými partnermi.
Digitalizácia otvára nové možnosti pre prezentáciu a export dizajnu. Odporúča sa investovať do online platforiem, digitálnych portfólií, virtuálnych výstav a networkingových podujatí, ktoré môžu osloviť globálne publikum.
Dôležitou súčasťou rozvoja je aj podpora vzdelávania, výskumu a prepájania akademickej sféry s praxou. Spolupráca so školami, univerzitami a výskumnými inštitúciami môže priniesť nové impulzy a inovácie.
Vybrané odporúčania pre verejnú správu – štát, inštitúcie, vzdelávanie:
Pre efektívnu podporu dizajnu je kľúčové, aby si štát uvedomil významnú úlohu dizajnu pre konkurencieschopnosť a budovanie národnej identity. Je nevyhnutné vytvoriť komplexnú stratégiu pre prezentáciu dizajnu v zahraničí, ktorá by bola nadrezortná a zahŕňala spoluprácu medzi všetkými relevantnými ministerstvami a inštitúciami.
Posilnenie Slovenského centra dizajnu by malo byť jednou z priorít. To zahŕňa finančné a personálne posilnenie, (znovu)zriadenie a dlhodobá existencia oddelenia medzinárodných vzťahov a projektov exportu dizajnu, ktoré by systematicky budovalo tím odborníkov pre medzinárodnú spoluprácu. Národná cena za dizajn by mohla slúžiť ako kľúčový algoritmus pre výber dizajnu na prezentáciu v zahraničí, zabezpečujúc kvalitu a odbornosť výberu prostredníctvom medzinárodných porôt.
Vo vzdelávacom sektore by školy mali mať systematické programy a vyhradených zamestnancov pre medzinárodnú spoluprácu a prezentáciu. Dôležitá je tiež systematická práca s absolventmi prostredníctvom alumni programov a zber dát na budovanie komunity. Investície do remeselného vzdelávania a jeho prepojenie s digitálnymi technológiami a umelou inteligenciou môžu zvýšiť konkurencieschopnosť slovenského dizajnu. Školy by mali naďalej podporovať interdisciplinaritu a viesť študentov k formulovaniu nových vízií a definovaniu svojej roly v medzinárodnom diskurze.
Ďalšími riešeniami sú podpora malých výrobcov a zadávanie štátnych zákaziek dizajnérom, čo by pomohlo stabilizovať domácu produkciu a umožnilo im uchádzať sa o zahraničné trhy. Je potrebné zlepšiť komunikáciu štátu s dizajnérmi pri zbere dát a motivovať ich k správnemu vypĺňaniu štatistík KULT 21-01 a 20-01, ktoré sú nevyhnutné pre strategické plánovanie. Kľúčové sú aj strategické partnerstvá s biznisom, s väčšími aj menšími inovatívnymi spoločnosťami.
Namiesto striktne národnej identity sa odporúča exportovať slovenské skúsenosti a odborné riešenia v rozličných oblastiach (napr. vo výstavnom dizajne, tvorbe písma), ktoré sú v zahraničí vnímané ako kvalitné (nesústrediť sa len na vývoz produktov).
Je tiež potrebné zjednodušiť a podporiť sponzoring a možnosti viaczdrojového financovania, aby inštitúcie mohli prijímať finančnú pomoc. Aktívne budovanie medzinárodných kontaktov na všetkých úrovniach, od individuálnych po inštitucionálne, je nevyhnutné pre dlhodobé vzťahy a vyhľadávanie partnerov.
Záver: Od individuálnych úspechov k systémovej zmene
Záverečné myšlienky štúdie naznačujú, že slovenský dizajn má pevné základy, talentovaných autorov a autorky aj inštitúcie, ktoré by ho dokázali reprezentovať na medzinárodnej scéne. Čelí však systémovým prekážkam, najmä v oblasti financovania, koordinovanej štátnej podpory a schopnosti definovať svoju identitu v globalizovanom svete. Bez systematickej podpory, strategického myslenia a aktívneho budovania kontaktov zostáva jeho medzinárodná prezentácia roztrieštená a do veľkej miery závislá na jednotlivcoch. Výzvou zostáva prekonanie bariér v koordinácii, financovaní a spolupráci. Systematické budovanie partnerstiev, rozvoj kultúrnej a ekonomickej diplomacie, využitie digitálnych nástrojov a podpora vzdelávania môžu výrazne pozíciu slovenského dizajnu vo svete posilniť. Spoločným úsilím všetkých aktérov je možné dosiahnuť, aby slovenský dizajn nezostal „na humne“, ale stal sa rešpektovaným a viditeľným hráčom v globálnom priestore.
–––
1 Článok je jedným z viacerých výstupov výskumu medzinárodnej spolupráce a prezentácie slovenského dizajnu. Výskum Márie Beňačkovej Riškovej realizovaný v spolupráci s agentúrou dizajnDEPO (Soňa Trubíniová) a s podporou Fondu na podporu umenia, sa snaží komplexne zhodnotiť situáciu a perspektívy medzinárodnej prezentácie a spolupráce v oblasti slovenského dizajnu. Hlavným zámerom je poskytnúť verejne prístupný prehľad o stave medzinárodnej prezentácie slovenského dizajnu, vrátane zahraničného vývozu, medzinárodnej spolupráce a prístupu kultúrnej diplomacie, s cieľom vytvoriť informačné a dátové východisko pre budúce projekty a diskusie. Výstupy majú slúžiť ako východiskový rámec pre ďalší rozvoj, prípravu koncepcií a opatrení a tiež ako podklad pre individuálnych zástupcov a zástupkyne dizajnérskej komunity. Výsledky sú určené širokému spektru aktérov – od Ministerstva kultúry SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Slovenského centra dizajnu a Slovenského múzea dizajnu, cez nezávislé organizácie (BADW, SFC, SGDA), až po samotných dizajnérov, štúdiá, školy a donorov.
2 V článku sú zhodnotené rozhovory s dizajnérmi a organizátormi Michala Lipková, Ľubica Hustá, Marcel Benčík, Maroš Schmidt, Ľubica Kollárová, Soňa Trubíniová a informácie od Zuzany Tončíkovej, Kataríny Barlokovej a ďalších. Empirický výskum formou rozhovorov je len jednou z metód použitých pri výskume.
3 Viac aj v článku: https://scd.sk/clanky/poobhliadnutie-biowdesign-v-milane-a-parizi/
4 Putovná výstava slovenského dizajnu prezentovaná v piatich mestách: Berlín, Madrid, Londýn, Varšava a Viedeň. Viac informácií: https://scd.sk/clanky/pred-piatimi-rokmi-dialogy-sk/
5 Výstava k 30. výročiu Novembra 1989 na londýnskom veľvyslanectve v roku 2019. Viac informácií: https://scd.sk/?s=velvet+generation
6 Informácie o projekte Rok slovenského dizajnu 2021: https://scd.sk/rok-slovenskeho-dizajnu/
___
Autorka bude výskum prezentovať počas Bratislava Design Week na konci septembra 2025 a na ďalších fórach, na ktorých bude priestor pre diskusiu. Štúdia je publikovaná na: https://dizajndepo.sk/publikacie.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.