Ateliér Rabada. Modrotlač 21. storočia

Matej Rabada (1990) je textilný dizajnér. Štúdium absolvoval v Ateliéri textilnej tvorby v priestore na Katedre textilnej tvorby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2009 – 2015). Vo svojej diplomovej práci Modrotlač na Orave sa zaoberal hľadaním nových možností využitia modrotlače a posunmi tradičnej textilnej techniky, ktorá má na Slovensku bohatú históriu. Veronika Rabadová (1992) je odevná dizajnérka, bakalárske štúdium absolvovala na Katedre textilnej tvorby, Ateliér textilnej tvorby v priestore (2011 – 2015) a magisterské štúdium ukončila v Ateliéri reštaurovania textilu na Katedre reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2015 – 2017). Počas štúdia sa zúčastnila výmenného pobytu na oddelení textilného dizajnu a technológií na poľskej Technologickej univerzite v Lodži. Matej založil v oravskej obci Párnica ešte počas štúdia vlastnú modrotlačiarsku dielňu, v ktorej spolu s Veronikou pôsobia pod značkou Ateliér Rabada. Vytvárajú autorské modrotlačové textílie s abstraktnou estetikou, ako aj kolekcie odevov s minimalistickými a nadčasovými strihmi. Ateliér Rabada je o tradícii, poctivom remesle, ale najmä o slobode a modrotlači 21. storočia.

Matej, aká bola tvoja cesta k modrotlači? Kedy a čím ťa táto tradičná remeselná technika zaujala?

S modrotlačou som sa zoznámil ešte počas štúdia na Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku (2005 – 2009) na odbore textilného výtvarníctva. Preberali sme aj tému modrotlače. Technika to bola zaujímavá, ale teória by odradila od pokusov vyrábať vlastnú modrotlač asi každého. To sa ale zmenilo o niekoľko rokov na Katedre textilnej tvorby VŠVU v Bratislave. Študoval som síce v Ateliéri textilnej tvorby v priestore, no venoval som sa prevažne textilnému dizajnu. Počas štúdia som dospel do bodu, kedy moja tvorba stagnovala a nedokázal som nájsť svoj smer a posunúť sa vpred. V tom čase som si spomenul na modrotlač. Vedel som, že je to zložitá technika. Ale zároveň jedinečná, pretože medzičasom jej výroba na Slovensku úplne zanikla. Už to zrazu nebolo len o mojej tvorbe, ale o snahe obnoviť výrobu modrotlače. A to mi dávalo zmysel. Proces výroby modrotlače je taký náročný a zároveň fascinujúci, že ma úplne pohltil. Po roku samoštúdia, experimentovania, pokusov a najmä omylov som v roku 2013 nafarbil svoju prvú modrotlač, svoju bakalársku prácu. Ďalšie dva roky na magisterskom štúdiu som sa venoval rozvoju modrotlače a svojich schopností pri zdokonaľovaní výroby. Neskôr, ako súčasť diplomovej práce som založil vlastný ateliér, kde som po absolvovaní začal ihneď pôsobiť a vyrábať modrotlač.

Je asi prirodzené, že ťa to ťahalo k navrhovaniu vlastných vzorov. Mal si hneď jasnú predstavu, ako by mali vyzerať, alebo si sa k jednoduchej, minimalisticky pôsobiacej estetike prepracoval postupne?

Prvotná myšlienka projektu bola obnoviť výrobu modrotlače a zároveň ju dizajnovo obohacovať a prispôsobovať súčasným trendom v textilnom dizajne. Popri zložitom procese výroby nezostávalo veľa priestoru na vlastnú tvorbu. Dizajn ma priviedol k modrotlači, ale paradoxne zostal v úzadí. Výrobe a prezentovaniu modrotlače som venoval všetok čas. V roku 2017 som prehovoril Veru, aby sa ku mne pridala a realizovala hotové produkty. Tým sa tvorba posunula ďalej, ale nie mojou zásluhou. Venovali sme sa aj navrhovaniu vlastných vecí, ale spätne môžem zhodnotiť, že tvorba už nezostala slobodná. Bola poznačená tradičným prístupom k modrotlači. Z okolia sme cítili tlak na to, ako by mala modrotlač vyzerať, a začalo to byť vyčerpávajúce. Až nás to postupne prestalo baviť. V roku 2021 prišlo rozhodnutie dať si pauzu a získať odstup.

Trvalo to pár mesiacov, a znovu sme sa pustili do navrhovania. Navonok sme ale vyzerali, že je s našou značkou koniec. Ale opak bol pravdou. Pracovali sme na rebrandingu značky od vizuálnej identity, cez webové stránky, až po tvorbu novej kolekcie, ktorá predstavila náš nový, slobodný prístup k modrotlači. Náš vlastný „indigový postoj“.

Proces a technológia výroby modrotlače sú skôr limitujúce, alebo v nich aj po rokoch praxe objavuješ nové možnosti?

Tie limity sú dané najmä vnímaním techniky. Pointou modrotlače je pre nás historický príbeh výrobného procesu, ktorý ďalej zachovávame. Estetiku modrotlače sa snažíme oslobodiť. Vždy zostane nejakým spôsobom modrá, to nezmeníme. Ale priestor na experimentovanie je veľký. Zostáva veľa možností a prístupov, ktoré môžeme zvoliť, a pritom stále udržiavať príbeh tradičného remesla pri živote. Akurát s iným výrazom, ako pozná alebo si predstavuje široká verejnosť. To je ale naša pridaná hodnota, pretože chceme tvoriť pre dnešok a prispôsobovať modrotlač tomu, ako si predstavujeme, že by mala vyzerať v 21. storočí.

Váš ateliér sídli v oravskej Párnici. Ako sa vám v ňom pracuje a ako pristupujete k deľbe práce?

Keď som začínal, farbil som v pivnici bytového domu a látky vypieral v kúpeľni prenajatého bytu. Vybudovanie ateliéru v Párnici bol obrovský skok vpred. Dnes už prináša limity, ktoré do určitej miery spomaľujú výrobu, ale hlavne majú vplyv na kvalitu vyrobenej modrotlače. Za tie roky sme sa s tým už naučili pracovať. Ale pre vznikajúce chybné látky hľadáme alternatívne využitie. Vera sa venuje navrhovaniu a šitiu, pričom pokazenú metráž využíva napríklad na modelovanie strihov a prípravu prototypov produktov. Ja sa zase venujem navrhovaniu dezénov, tlači a farbeniu metráže. Aj keď si do výrobných procesov nezasahujeme, o navrhovaní sa to povedať nedá. Vymieňame si postrehy a nápady, vďaka čomu dokážeme v našich kolekciách lepšie prepojiť vzory so strihmi.

Posledná kolekcia Stromy 2022 zahŕňa odevy tak dámske, ako aj pánske. Ako veľmi sú pre vás dôležité trendy a inšpirácia?

Našu tvorbu ovplyvňuje prostredie, v ktorom sídli aj náš Ateliér Rabada. Teda oravská príroda. Inšpirácia je všade okolo nás. Síce je to klišé, ale príroda pre nás predstavuje slobodu. Je to hodnota, ktorú si vážime a snažíme sa ju preniesť do našich modelov a do modrotlače. Nepočúvame, ako sa to má robiť, ako by to malo vyzerať alebo ako vyzerala modrotlač pred sto či dvesto rokmi. Pri odevoch nekopírujeme tabuľky, nerobíme rozdiely vo veľkostiach a naše modely navrhujeme v hesle one size fits all. Slobodne pre každého, kto uznáva rovnaké hodnoty, ako nachádzame my v prírode.

Celý článok nájdete v časopise Designum 1/2023 na s. 16
Predaj časopisu Designum
Ospravedlnenie za chybne uvedenú predajnú cenu