ASCHER CHALLENGE: Z VITRÍN DO ULÍC

Zároveň s hlavnou výstavou Šílený hedvábník. Zika & Lída Ascher: textil a móda pripravilo Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe v spolupráci s Vysokou školou umeleckopriemyselnou v Prahe (UMPRUM) výstavu Ascher Challenge. Prezentuje modely študentov Ateliéru módnej tvorby, ktoré originálne látky firmy Ascher reinterpretujú a privádzajú späť do života. O oboch výstavných projektoch, ich previazanosti a vzájomnej spolupráci sme sa porozprávali s Konstantinou Hlaváčkovou, kurátorkou výstavy Šílený hedvábník a vedúcou kurátorkou zbierky textilu 20. a 21. storočia Umeleckopriemyselného múzea v Prahe, a Pavlom Ivančicom, kurátorom výstavy Ascher Challenge a vedúcim Ateliéru módnej tvorby UMPRUM v Prahe.

Pani Hlaváčková, vaša práca na pro ­ jekte Šílený hedvábník trvala nie ­ koľko rokov. V akej fáze a prečo ste sa rozhodli osloviť Pavla Ivančica a Ateliér módnej tvorby UMPRUM?

Počiatočná myšlienka sa začala rodiť v roku 2011, ale intenzívna práca na samotnej výstave a publikácii trvala tri roky. Počas mojej prvej návštevy u Ascherovcov v roku 2017 prišla Robin Ascherová s nápadom zapojiť do projektu taktiež mladých návr – hárov. Zika Ascher totiž vždy podporoval mladých umelcov a Ascherovci chceli oslo – viť ateliér, ktorému by svoje látky poskytli. Chceli tak pokračovať v tom, čo robil Zika celý život: v podpore mladých dizajnérov.

Pavel, akým spôsobom teda prebiehala spolupráca so študentmi Ateliéru módnej tvorby?

Po tom, čo nás Konstantina oslovila s ponukou spolupráce na tomto skvelom projekte a prepojila nás s Ascherovcami, nasledoval rok intenzívnej komunikácie. Rodina nám láskavo poskytla originálne látky archívu firmy Ascher, s ktorými sme mohli pracovať. Nakoniec sme sa dohodli, že projekt pojmeme ako interpretáciu pôvodných potlačí pohľadom súčasnej generácie študentov, ale zároveň cez optiku dostupných technológií, ktoré sú dnes k dispozícii. Chceli sme naviazať na tradíciu podpory mladých dizajnérov, ale zároveň previesť túto myšlienku do súčasného kontextu. Počas práce na kolekcii sme sa sústredili na remeslo a súčasné možnosti práce s daným materiálom, akou je napríklad 3D tlač či práca s laserom. Na pôvodný koncept sme naviazali, ale zároveň sme sa ho snažili rozvinúť.

Bolo pre študentov náročné pracovať s materiálmi niekoľko desaťročí starými? Beriete to ako poctu či skôr ako výzvu?

P. I.: Hneď od začiatku som sa snažil študentom vysvetliť, že je dôležité uvedomiť si, čo látky firmy Ascher predstavovali. Napríklad štylizované kvetinové motívy a neónová farba boli v sedemdesiatych rokoch niečo úplne nové. Dnes nám tieto motívy môžu pripadať ako bežné, ale musíme si uvedomiť, čo znamenali vo svojej dobe, a skúsiť podporiť tento ich charakter. Ďalej sme mali k dispozícii pružný satén, čo bola takisto novinka umožňujúca pracovať s látkou inak.

Čím viac sme s látkami pracovali, tým sme ich mali radšej. Začali sme si uvedomovať, ako skvele sú zvládnuté. Takáto prvotriedna kvalita je v dnešnej dobe ťažko dosiahnuteľná. Po čase sme sa teda na látky vyladili, mali sme čas pochopiť ich hodnotu, ich charakter. Následne sme boli schopní pristúpiť k nim s adekvátnym rešpektom a úctou.

V akom momente prerástol semestrál ­ ny projekt Try Your Hand do samo ­ statnej výstavy Ascher Challenge ?

 P. I.: Bolo to veľmi rýchle. Na počiatku sme predpokladali, že vznikne 6 až 12 modelov. Potom ale prišla osobná prezentácia rozpracovanosti odevov Petrovi a Robin Ascherovcom. Tí boli nadšení a o budúcnosť projektu prejavila záujem taktiež britská ambasáda. Vzápätí zareagovalo Umeleckopriemyselné múzeum, ktoré na výstavu vyčlenilo priestor, a zrazu z toho bol veľký projekt. K. H.: Naozaj, na začiatku som mala pred – stavu, že študentské práce budú začlenené do výstavy Šílený hedvábník. Ale to sa potom kvôli množstvu vystavených exponátov ukázalo ako nereálne. Nakoniec sa vďaka britskej ambasáde, ktorá sa do toho vložila aj finančne, rozhodlo, že z toho vznikne samostatná výstava, za čo som veľmi vďačná.

Do projektu si okrem svojich študentov zapojil taktiež študentov z ďalších ateliérov UMPRUM. Študenti Ateliéru typografie vytvorili grafický dizajn a sprievodný katalóg k výsta ­ ve, študenti Ateliéru produktového dizajnu zas architektúru výstavy. Fotografie do katalógu nafotili štu ­ denti nového Ateliéru fotografie II. Snažíš sa udržovať „umprumácku“ tradíciu spolupráce, alebo jednoducho vnímaš študentov už teraz ako kolegov, s ktorými rád spolupracuješ?

P. I.: Myslím si, že umenie spolupráce je veľká devíza UMPRUM. Takýto výkon sme boli schopní podať len vďaka nadšeniu a možnostiam, ktoré v našej komunite máme. Škola nám taktiež poskytla grant na realizáciu katalógu. Je skvelé, že Umeleckopriemyselné múzeum nám dalo priestor a dôveru.

K. H.: A s výsledkom sme spokojní všetci.

Projekt Ascher Challenge bol mimo výstavy prezentovaný aj formou módnych prehliadok na Mercedez-Benz Prague Fashion Week a vernisáži výstavy Šílený hedvábník. Vnímate modely v kontexte rôznych spôsobov ich prezentácie odlišne?

P. I.: Osobne ten výstup vnímam pozitívne vo všetkých rovinách. Snažili sme sa, aby boli všetky odevy predovšetkým dobre remeselne zvládnuté. Tým pádom znesú aj detailný pohľad diváka vo výstavnom priestore.

Aký osud bude čakať vystavené odevy po ich deinštalácii? Bude projekt Ascher Challenge v nejakej forme pokračovať ďalej?

P. I.: Výstava v tejto chvíli končí, ale Šílený hedvábník pokračuje až do septembra. V septembri má v Českej televízii premiéru dokument o živote Ziku a Lídy Ascherovcoch, ktorého je Ascher Challenge súčasťou.

K. H.: Umeleckopriemyselné múzeum pripravuje k výstave Šílený hedvábník medzinárodnú konferenciu, ktorá by sa mala konať v septembri. V prípade, že sa nám to podarí, projekt Ascher Challenge na nej nebude chýbať..

Vystavujúci: Tatiana Piussi, Linda Vondrášková, Mikuláš Brukner, Julie Doležalová, Tatiana Dvořáková, Martin Franček, Jan Grabowski, Nataliya Grimberg, Jakub Hojgr, Vanda Ivica Jandová, Markéta Kaplanová, Aleftina Karasyova, Barbora Kotěšovcová, Cindy Kutíková, Martina Lhotová, Karolína Liberová, Sára Michailidisová, Jakub Patka, Sára Sedlaková, Anna Tran

Lenore Jurkyová je študentkou Katedry teórie a dejín umenia Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe, kde pôsobila aj ako teoretička v Ateliéri módnej tvorby Pavla Ivančica. V rámci svojej kurátorskej a kritickej praxe sa zameriava predovšetkým na stredoeurópske súčasné umenie, dizajn a módnu tvorbu.