Antonín Kybal: prvá komplexná monografia

Už na prvý pohľad vizuálne atraktívna kniha ponúka veľké množstvo známych, ale aj málo publikovaných a nepoznaných diel. Tvorba Antonína Kybala sa vyvíjala osobitou cestou, a to od maliarskych a kresliarskych prác až po tvorbu tapisérií. Navrhoval bytový textil, textilné intarzie a art protisy, šatovky a ďalšie priemyselne realizované textílie. Obdobie, v ktorom žil a tvoril, v monografii dokumentujú fotografie, ktoré čitateľa vracajú do čias prvej republiky – na miesta prvých rokov života, do rodiny Kybalovcov, cez obdobie štúdií a neskôr k množstvu pracovných aj osobných momentov. Lucii Vlčkovej sa viac ako štyridsať rokov po smrti výtvarníka podarilo zhromaždiť úctyhodný materiál a vyskladať mozaiku dotýkajúcu sa nielen Kybalovej biografie a jeho kreatívneho odkazu. Kniha poskytuje kľúčové indície o dobovej výtvarnej praxi, študijných možnostiach a inštitucionálnom zázemí či ďalších kultúrnospoločenských súvislostiach. Spolu s Markétou Vinglerovou, ktorej výskum sa dotýkal najmä fenoménu Kybalovej školy, dokázali tak s veľkým časovým odstupom doplniť informačnú „dieru“ v oblasti textilnej tvorby medzivojnového Československa, ale aj povojnových rokov až do začiatkov nastupujúcej normalizácie.

Antonín Kybal, syn obchodníka textilnej manufaktúry v Novém Měste nad Metují, sa prihlásil na Umeleckopriemyselnú školu do Prahy v roku 1919. Štúdium začal v Ateliéri figurálnej plastiky u Josefa Mařatku, pokračoval u Karla Štipla na dekoratívnej plastike a následne prestúpil na maľbu u Arnošta Hofbauera. Čoskoro sa však z existenčných dôvodov začal venovať učiteľskému povolaniu a práci textilného návrhára. V roku 1928 založil vlastnú dielňu na textilné dezény, kde pracoval aj s manželkou Ludmilou, ktorá sa neskôr stala spoluautorkou a realizátorkou mnohých jeho prác. Od roku 1929 pôsobil ako návrhár pre Artěl i Krásnu jizbu. Nová éra Kybalovej tvorby začína po roku 1945. Na jednej strane dôležitú rolu zohralo jeho pedagogické pôsobenie na VŠUP, ale jeho prácu ovplyvňovali aj nové ideologické úlohy a štátne zákazky. Kľúčovou sa stáva práca na autorských tapisériách, ručne viazaných kobercoch a neskôr artprotisoch. Kybalova pozícia bola dôležitá aj vo vzťahu ku novozriadenému podniku Textilná tvorba. Zostával naďalej aktívny aj ako teoretik.

Z tradične ženského odboru, ktorý bol vnímaný ako mechanická remeselná práca sa stáva, aj Kybalovým pôsobením, svojbytný odbor s novými estetickými a spoločenskými úlohami. Odkaz Kybalovej školy nebol nikdy úplne docenený. Silvia Fedorová, jedna z jeho posledných absolventiek, žijúca v súčasnosti v Bratislave, si spomína: „Mali sme pred ním obrovský rešpekt. Nielen my študenti, ale aj ostatní pedagógovia patriaci k nášmu ateliéru. Možno preto, že trochu pripomínal Picassa uhrančivým pohľadom tmavých očí, možno osobnou charizmou. Naviac mal schopnosť exaktne formulovať svoje myšlienky… Čas od času nás pozval do vlastného ateliéru, ktorý bol na prvom poschodí, presne nad vchodom do budovy. Mohli sme vidieť rozpracované tapisérie, návrhy, kresby. Bolo to úžasné, že nás pustil do svojho súkromia.“

Kybalova profesionalita, otvorenosť v hľadaní nových možností, ale treba priznať, že aj ideálne možnosti spoločenskej objednávky, urobili z neho v oblasti textilnej tvorby v Československu najvýraznejšiu autoritu. Antonín Kybal sa tak zaslúžil o rehabilitáciu textilnej tvorby ako pôvodne tradičného remeselného (a ženského) odboru a prispel k jeho akceptácii aj v širšom medzinárodnom kontexte (napríklad v súvislosti s projektom lausannskeho bienále, Trienále textilu v Lodži, milánskych prehliadok dizajnu, ale aj medzinárodných výstav ako EXPO v Bruseli či Montreale). Publikácia nepochybne túto jeho pozíciu len upevnila a stáva sa dôležitým prameňom ku štúdiu dynamických rokov premeny textilného média. Pri pohľade na výpravnú publikáciu, možno ešte viac s odstupom niekoľkých dekád, sa Kybalova tvorba, založená na teoretických prácach, na individuálne realizovanom autorskom textile, aj spolupráci s priemyslom, javí ako mimoriadne plodná, mnohovrstevnatá a vo svojej šírke neprehliadnuteľná.

Kniha ponúka v závere biografický prehľad od Lucie Vlčkovej a Alice Hekrdlovej, ktorý je doplnený o zoznam realizácií a spoluprác, s ďalšími osobnými fotografiami.