Ivan Polonský
Jeho cesta ku keramike bola kľukatá. Viedla cez štúdium odevného výtvarníctva na Strednej priemyselnej škole odevnej v Trenčíne (1959 – 1963) a krátkodobého zamestnania v Makyte v Námestove (1963-64). Jeho ďalšie plány pokračovať v štúdiu daného odboru boli zmarené. Prijatie Ivana Polonského na Vysokú školu umeleckopriemyslenú bolo podmienené absolvovaním základnej vojenskej služby, čo odmietol. Následne sa rozhodol pre štúdium architektúry u prof. Belluša na Slovenskej vysokej škole technickej. Po jeho absolvovaní pracoval ako projektant takmer desať rokov v Piešťanoch. Už v tomto čase sa príležitostne venoval medailérskej tvorbe. Nadanie pre spracovanie detailu, ktoré sa prejavilo pri práci s písmom, uplatnil neskôr pri narábaní s hlinou, ktorá sa stala jeho novou láskou, keď sa v roku 1979 presťahoval do Modry. Tu začal tvoriť ako keramik v slobodnom povolaní v spoločnom ateliéri so starším bratom Mariánom.
Ivan Polonský sa zameral výhradne na úžitkovú – dizajnérsku polohu keramiky. Jeho tvorivú cestu prerušila predčasná smrť. Keramike sa stihol naplno venovať len posledných desať rokov života, čo je pre osvojenie potrebných remeselných zručností a vytvorenie vlastného, originálneho výrazu krátka doba. Ivan Polonský obe tieto úlohy zvládol obdivuhodne. Už prvé keramické výstupy svedčia o cieľavedomosti a jasnom výtvarnom zámere. Pri úžitkových nádobách Ivana Polonského môžeme hovoriť o určitej duchovnej rovine predmetu. Východiskom pre minimalistické tvary bolo hlavne slovenské ľudové hrnčiarstvo. Stredobodom záujmu Ivana Polonského boli zväčša vázy a misy, ktoré aj dnes nabádajú k dotyku a skúmaniu drsného povrchu hliny, zvýrazneného vrypovanou štruktúrou, v kontraste s hladkou polevou glazúry. Jeho tvorba je zastúpená v zbierkach Slovenského múzea dizajnu, Slovenskej národnej galérie v Bratislave a v súkromných zbierkach doma i v zahraničí.
Simona Janišová
Fotografia: Pavel Kastl
Gallery