Lenka Sršňová narodeninová párty

Značka LS. je o vytrvalosti, nadšení, zmysle pre detail a kvalitné mate - riály, je ale aj o farebnom hedoniz - me, o túžbe nesplynúť s davom. Od školských experimentov sa značka počas jednej dekády otvorila viac klientovi, hľadá svoju správnu „rovno - váhu“ medzi praktickosťou a komfor - tom v prepojení s hravosťou textilných potlačí, aplikácií, vtipnými strihovými riešeniami či efektnými materiálmi. V súčasnosti, keď obchodné značky ponúkajú obrovské konfekčné série, je to opäť cesta k spomaleniu a nachá - dzaniu nových individuálnych detailov. Čo dokáže zabezpečiť odevnej značke trvalú pozornosť jej klientov? Koľko práce sa skrýva za šatami a ako sa dá vôbec desať rokov na našom trhu zvládnuť? Aj na tieto otázky prináša odpovede rozhovor s Lenkou Sršňovou (1983), absolventkou Ateliéru odevné - ho dizajnu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2003 – 2009). Po absolvovaní študijnej stáže na fínskej University of Lapland, Faculty of Arts and Design, Rovaniemi (2006) a pa - rížskej École Nationale Supérieure des Arts Décoratifs (2008) významný bod vo formovaní jej hravého rukopisu predstavovala pracovná stáž v ateliéri Jeana Charlesa de Castelbajaca. Je spoluzakladateľka a organizátorka projektu Fashion Marš (2013) a Vy - tvorené na Slovenku (2015 – 2016), spoluzakladateľka a členka občian - skeho združenia Denamit (2009). Za svoju doterajšiu tvorbu získala nie - koľko ocenení v súťažiach: Kruhy na vode (2006), B Fashion in Zlín (2007), Ocenenie Fashion LIVE! (Najlepší dizajnér roka 2015), Cena Nadácie Tatra banky za umenie 2016 (kategória Dizajn – Mladý tvorca), Národná cena za produktový dizajn v súťaži Národná cena za dizajn 2015, Národná cena za dizajn 2019 – Produktový dizajn (Tretia cena v kategórii Profesionálny dizajn).

Tento rok oslavuješ desiate výročie založenia tvojej značky LS. Čo toto výročie pre teba znamená, čo znamená fungovať na našom trhu celú dekádu? Môžeš zrekapitulovať?

Toto obdobie mi prinieslo veľké množstvo skúseností, výziev, príležitostí, osobných úspechov, pracovných radostí aj starostí. Počas desiatich rokov sa v prostredí, v ktorom tvorím, veľa zmenilo. S odstupom času inak vnímam aj svoju značku, zmeny v spoločnosti a kultúre, pohľad na zákazníka a celkovo na lokálny dizajn. Móda dnes nie je len o tom, čo si dnes oblečiem a akú mám značku. Odev definuje to, kým sme, ako sa cítime, ako sa v spoločnosti vyhraňujeme, aké máme názory a na čom nám záleží. Tvorcovia, výrobcovia, zákazníci, všetci vnímame, čo sa deje, ako sa na módu nahliada, aký vplyv má odevný biznis na človeka, na ekológiu, ekonomiku. To všetko ovplyvňuje aj mňa.

Môžem však skonštatovať, že sa mi počas týchto desiatich rokov podarilo vybudovať niečo výnimočné, na čo som veľmi hrdá. Teším sa, že dnes značka LS. pre mnohých znamená ich osobný statement, že moja móda ľudí naozaj oblieka a charakterizuje ich osobnosť, baví ich nosiť ju. Vedomie, že moja práca má zmysel, je skvelé a vážim si, že ju môžem robiť.

• 

• 

Dá sa povedať, že tvoja značka má už ustálený rukopis. Je síce stále veľmi hravá, založená najmä na farebnej potlači, zacielená na výrazné ženy (ale aj mužov), ktoré sa neboja vyčnievať z davu. Tvoje odevy sú vždy identifikovateľné, čo je pre autor – skú značku výrazný benefit. Avšak predsa len po rokoch badať, že sa stáva viac funkčnou, zdôrazňuje sa jej utilitárnosť, dobrá kombinovateľnosť a údržba. Aké sú dnes tvoje priority, čo Studio LS. ponúka?

Máš pravdu. Keď som začínala, moja priorita bola vyblázniť sa na móle, zaujať publikum a novinárov a neriešila som, čo bude s kolekciou potom. Na dodatočnú výrobu či produkciu modelov nebolo ani pomyslenie. To prišlo postupne, veľmi prirodzene som sa touto otázkou musela postupne zaoberať ruka v ruke s rokmi praxe. Keďže som začínala sama, s malým tímom, bez krajčírky, dizajnovala som modely a kolekciu tak, aby som ju vedela sama vyrobiť a následne reprodukovať. Re – produkovanie modelov bol prvý problém, s ktorým som zápasila. Preto som sa pustila do vlastných vzorov a látok, aby som nebola odkázaná len na látky, ktoré sa dajú kúpiť v obchode. Vlastné potlače mi umožnili ísť nielen do malých sérií a duplikovať modely, ale aj vyčleniť sa rukopisom spomedzi ostatných dizajnérov. Navyše je pre mňa práve prejav cez vzory a potlače veľmi prirodzený, dokáže definovať, čo chcem témou vyjadriť. Druhým mojím výrazovým prvkom sú autorské aplikácie. Po – užívam ich od prvej kolekcie a doteraz ich rada uplatňujem v kolekciách, ale aj v individuálnej zákazkovej tvorbe.

Funkčnosť, utilitárnosť, kombinovateľnosť či údržba súvisia s tým, aké veci aj sama rada nosím. Chcem, aby moje modely zákazníci využívali, mali ich radi, nie aby viseli v skrini. Preto sa o odeve snažím rozmýšľam tak, ako rozmýšľa zákazník, keď si ho ide kúpiť. Musím byť aspoň o krok vpred, aby som vedela pokryť jeho potreby, či už zo stránky dizajnu, estetiky, funkčnosti či ceny. Aby bol model pohodlný, aby nebol náročný na údržbu a žehlenie, aby mal materiál dobré vlastnosti. Už pri dizajnovaní musím zohľadniť napríklad to, akú bude mať finálnu cenu. Podľa toho si viem nastaviť napríklad náročnosť na šitie, spotrebu materiálu, aké krajčírske detaily si viem dovoliť … Sú to také malé rozhodnutia, ktoré vo finále dokážu ovplyvniť to, či sa model začne predávať, alebo ostane len ako kúsok na mólo. Avšak aj keď sa snažím predvídať a skoro vždy sa mi to podarí, zákazníci vedia prekvapiť. Neraz sa mi stalo, že model, ktorý som odhadla na tri limitované kusy, bol nakoniec bestseller.

Tvoja tvorba je zameraná skôr na odev na bežný deň alebo na špecifické udalosti. V poslednom čase už vidieť tvoje odevy aj na plese či iných reprezentatívnych verejných podujatiach.

Momentálne LS. ponúka široké spektrum odevov, ktoré zákazníkom vyrábame viac-menej na mieru a v malých sériách. Modely sa šijú prevažne až po objednávke a prispôsobujeme ich na postavu konkrétnemu zákazníkovi. Modely na špeciálne udalosti, plesy či svadby, patria tiež do môjho portfólia. Prišlo to celkom spontánne. Ľudia takúto módu odo mňa začali požadovať. Rovnako druhý aspekt súvisí aj s tým, čo prezentuješ na móle a ako kolekcia či konkrétny model chytí ľudí za srdce a inšpiruje ich. Posledné roky sa LS. venuje aj B2B (Business-to-Business) zákazkám a tešíme sa úspechom aj v tejto sfére. Už sme realizovali niekoľko zaujímavých projektov pre firmy či podujatia a zakaždým to dopadlo perfektne. Verím, že ich bude časom pribúdať.

Navrhla si napríklad aj odevy pre hostesky na Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v roku 2019, ktoré sa konali na Slovensku. Aké špecifické a možno pre teba neštandardné zadania si dostala v minulosti od klienta?

Myslím, že sú to vždy úplne normálne zadania, a keď sa na mňa klient obráti, očakáva vizuálne príťažlivý a často aj výrazný výsledok. Moje meno sa spája s farbou, vzorom, hravosťou a rozpoznateľným rukopisom. Toto sú často parametre, ktoré rozhodujú, prečo si klient vyberie LS. Tak to bolo aj pri majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Bola to skvelá spolupráca a teší ma, že moje odevy mal možnosť vidieť skoro celý svet. Zadanie, ktoré dostanem, rozpracujem a spolu s klientom diskutujeme a riešime, aby to bolo presne to, čo potrebuje. Je to kreatívny dialóg a je dôležité sa navzájom počúvať aj rešpektovať. Venujem sa primárne dámskej móde, pre pánov tvorím príležitostne a hlavne na zákazku. Keď príde požiadavka, nemám problém ju spracovať, či ide o dámy, pánov, psíkov či interiérové doplnky.

V prvých rokoch mala verejnosť možnosť navštevovať tvoje módne prehliadky, ktoré boli kombináciou scénografickej show a koncertnej zábavy. Neskôr sa kolekcie začali objavovať na Fashion Live! Čo nie je u nás samozrejmosť, v priebehu desiatich rokov to bola vždy vizuálne zaujímavá hra. Spomenieš si na tie kľúčové prezentácie?

Áno, na prvé prehliadky si spomínam často, boli pre mňa naozaj veľmi dobrodružné. Na to sa zabudnúť nedá. Keď som začínala, nebola platforma, kde by som sa mohla prezentovať periodicky, v podstate tu nič nebolo, kde by mohol nováčik zarezonovať. Keď som robila úplne prvú prehliadku Flowers in the Sky and Crocodile (2009), netušila som, že pre mňa začína desaťročný maratón kolekcií a prezentácií. Vtedy som skončila školu, rozhodla som sa byť na voľnej nohe a keď som sa chcela prezentovať, musela som si to zariadiť. Do karát mi zahrala ponuka od Patrície Peškovej, vtedajšej majiteľky priestoru Galleria Cvernovka, ktorej sa veľmi páčila moja absolventská kolekcia, zavolala si ma na stretnutie a ponúkla mi priestor vo svojej galérii na prezentáciu bez nároku na peniaze. Tak som sa do toho bezhlavo vrhla a, samozrejme, s minimálnymi skúsenosťami sme spravili prvú show. V tom čase som veľa spolupracovala so šperkárkou Radkou Kovačíkovou a s MIMO architektmi, ktorí mi vyrábali aj všetky scény. Prehliadku som mala s Puojdom. S Miškou Bednárovou sme dlhoročné kamarátky, či už v súkromí, tak aj v pracovnej sfére, spája nás veľa osobných zážitkov, profesionálnych projektov a spoluprác. Mnoho míľnikov sme prešli spolu, doteraz sa veľa rozprávame o práci, podnikaní či o našich značkách.

• 

• 

Ako často a v akých množstvách prichádzajú na svet tvoje odevy?

Postupne som nabehla na cyklus jedna kolekcia za rok a doteraz sa tohto vzorca držím. Čím je však kolekcií v portfóliu viac, tým mám silnejší pocit, že by som mohla tento vzorec nastaviť inak. Každá kolekcia ponúka zaujímavý koncept a je v nej veľa dobrých kúskov, ktoré nepodliehajú trendom. Dokonca si v kolekciách nechávam priestor na rozpracovanie niektorých tém a detailov. Vravím si, že počas roka sa k tomu vrátim, ale rok proste ubehne strašne rýchlo a už robím novú kolekciu.

Zákazníci sa k starším modelom radi vracajú a niektoré kúsky z kolekcií vyrábam dokola aj po piatich rokoch. Zákazníčky sa často pýtajú, či sa ten či onen model dá ešte znova vyrobiť, lebo moju tvorbu sledujú len posledný rok, ale páči sa im aj staršia kolekcia. Sama som zástanca toho, že keď si niečo zamilujem a dobre sa mi to nosí, rada by som si svoj obľúbený kúsok kúpila znova aj po niekoľkých rokoch, ale skoro nikdy to nie je možné. S takouto požiadavkou sa neraz stretávam u mojich zákazníčok a veľmi oceňujú, že im ich obľúbený kúsok viem zduplikovať. Odev je súčasť našej osobnosti a dokážeme sa cezeň identifikovať. Naša osobnosť predsa nepodlieha každoročným trendom. Ak je pre niekoho tričko Colorcode vyjadrením jeho osoby a charakteru, chce ho mať v šatníku stále, nie len jednu sezónu.

K výročiu založenia značky pripravuješ výstavu v bratislavskej Galérii dizajnu Satelit. Čo prinesie táto narodeninová „párty“, na čo sa môžeme tešiť?

Výstava prinesie prierez mojich desiatich rokov a desiatich kolekcií. Chcem ňou ukázať, čo pre mňa móda znamená, ako som ju vnímala pred desiatimi rokmi a ako ju vnímam dnes. Rada by som vytvorila komplexný pohľad na LS., súhrn konceptov a tém, s ktorými som pracovala. Bude to „párty“ farieb, vzorov, siluet, strihov, modelov. Chcem, aby na jednom mieste ožili nápady a realizácie, materiály, vzory, tvory, bytosti z mojich kolekcií. Chcem ukázať komplexnejší záber a aj sama pre seba si zhrnúť, čo pre mňa tých desať rokov znamenalo.

Založila si značku, ktorá sa ukázala veľmi životaschopná. Tvoja pozícia v nej je rôznorodá: navrhuješ a komunikuješ s klientmi, zabezpečuješ sama produkciu, odevy si väčšinou aj sama šiješ. Iba časť práce ti pomáha zabezpečovať tím ľudí. Skús ich predstaviť…

Máš pravdu, je to tak. V počiatkoch bola LS. one man show. Vždy však pri mne stáli priatelia a rodina, ktorí ma vo všetkých, aj tých najbláznivejších rozhodnutiach podporovali a keď sa dalo, pomohli. A to je to najvzácnejšie, čo môže umelec vo svojich začiatkoch mať. Verím, že raz budem môcť túto štafetu podať ďalej.

Dnes je LS. o tíme, ktorý tvorí len pár ľudí. Stálu zostavu zastrešuje Ondrej Jób, ktorý sa do značky dostal ako prvý, keď to ešte značka ani nebola. Doteraz zotrval a naozaj sa teším, že s ním môžem po toľké roky spolupracovať a vždy sa naňho spoľahnúť. Náš vzťah nie je len profesionálny, ale je hlavne o silnom kamarátstve. S Ondrejom spolupracujem projektovo a stará sa o grafickú stránku značky a vizuálnu identitu. Ďalšou stálou členkou, ktorá je taktiež dobrá kamarátka, je produkčná Henrieta Cvangová. Síce sa venuje hlavne filmovej produkcii, ale móda ju doslova chytila za srdce a veľmi fandí všetkým lokálnym dizajnérom. Jej úloha v tíme LS. je zastrešovať produkčné potreby pri rôznych akciách, prehliadkach a pracuje tiež projektovo, vtedy keď treba. Keď riešim zásadné otázky v značke, alebo ťažké situácie, vždy si cením ich názor a rady.

Veľkou pomocou a oporou je aj môj, teraz už manžel Igor Pavelek, ktorého značka LS. fascinovala od prvého momentu, ako sme sa zoznámili, a doteraz mi prináša mnohé stimuly, ako so značkou pracovať a ako ju rozvíjať ďalej. Igor má síce vlastný biznis, ktorý sa venuje retailu a technológiám, ale veľa sa spolu rozprávame, experimentujeme a posúvame hranice módy a dizajnu z virtuálnej sféry do reality.

Rok a pol som mala možnosť pracovať s Dominikou Majerovou, ktorá zastrešovala marketing a bola mojou predĺženou rukou. Bola to mimoriadne príjemná a prínosná spolupráca, avšak skončila skôr, ako sme ju stihli naplno rozvinúť a vyťažiť z nej maximum. Dominika odišla za svojou láskou – manželom do New Yorku a naše cesty sa (verím, že len dočasne) rozišli.

Svoj ateliér otváram z času na čas aj stážistom, ktorí majú možnosť so mnou pracovať a veľa sa naučiť. Cez môj ateliér prešli mená ako napríklad Zoltán Tóth, Pavol Dendis, Majka Štvrtecká a mnohí iní. Každý z nich si už ide vlastnou cestou a móda sa stala v istej miere zmyslom ich života. Musím však povedať, že ich prítomnosť v ateliéri bola prínosná aj pre mňa. Rada pracujem s mladými ľuďmi, je to veľmi obohacujúce.

Počas desaťročnej praxe som však spolupracovala s veľkým množstvom dizajnérov, umelcov, fotografov, architektov, hercov či hudobníkov. Vymenovať každú spoluprácu by bolo nadlho, no každá bola výnimočná a podarená. Móda je tímová práca, a aj keď je značka o jednom dizajnérovi, ktorý počas roka pracuje primárne sám, to sa mení, keď ide do tuhého, keď tvorí a prezentuje kolekciu, pracuje na konkrétnom projekte, zákazke. Vtedy potrebuje tím. Keďže lokálni dizajnéri ako aj ja si nemôžeme dovoliť tím na plný úväzok – 365 dní v roku, vytvárame ho príležitostne.

V roku 2015 získala tvoja kolekcia Colorcode Národnú cenu za dizajn a už môžeme prezradiť, že aj tento rok tvoja prihlásená práca zaujala medzinárodnú porotu. Kolekcia Fullove si tiež odniesla cenu a bola inšpiratívnym projektom, kde sa v spolupráci s Ondrejom Jóbom dostali na textil štylizované motívy z obrazov Ľudovíta Fullu. Ako funguje pre klientky spojenie relatívne jednoduchých strihov a výrazných fullovských zvieratiek, kvetov, geometrických foriem či figuratívnych motívov? Aká bola práca na tomto projekte?

Tento projekt začal neplánovane a netušila som, kam to porastie. Na začiatku stáli dva modely a pár textílií s prvými kresbami zvierat, ktoré som zozbierala z Fullových obrazov. Dielo vzniklo ako výsledok rezidencie Vytvorené na Slovensku U Fullu. Riaditeľka Galérie Ľudovíta Fullu Zuzana Gažíková ma vyzvala, či nechcem tému rozpracovať do menšej kolekcie a spraviť v galérii prehliadku. Tak sa zrodila prvá časť kolekcie Fullove (2017), ktorá už niesla charakteristické črty zvierat a geometrie dnešnej podoby, ako ju poznáte. Vzory vznikli v spolupráci s Ondrejom Jóbom, ktorý všetky moje nápady prekopal a dal im jednotný look. Prehliadka v galérii bola famózna, pri piesňach Kataríny Málikovej sme prezentovali prvú desiatku „lookov“, ale už vtedy som vedela, že to, čo som chcela povedať, sa do desiatich modelov nezmestilo. Tak som s témou pracovala ďalej a kolekciu som rozpracovala do 35 nových modelov, ktoré som prezentovala na Fashion Live! Pozostáva zo štyroch hlavných tém, ktoré sú rôzne zakomponované do odevov (Fullove zvery, figurálne motívy, geometria a fullovské ruže). Je to vyše roka a pol intenzívnej práce a na projekte robím v podstate doteraz. Raz za čas pre zákazníkov realizujem kreatívne workshopy, kde si môžu vytvoriť mikinu podľa vlastnej fantázie, zvoliť si farbu odevu, vybrať si obľúbené fullovské zvieratko a dozdobiť si ho podľa chuti. Motívy kolekcie sa dostali aj na omaľovávacie eko-tašky, ktoré som tiež prezentovala aj formou workshopov. Kolekcia sa rozrástla o basic tričká, legíny či textilné doplnky, ktoré sú veľmi obľúbené. Z času na čas obohatím repertoár kolekcie o nové kúsky a nápady, inšpirácia je stále bohatá a nevyčerpateľná.

V posledných rokoch sa často hovorí o potrebe väčšej popularizácie Národnej ceny za dizajn medzi laickou verejnosťou, aká je ale tvoja osobná skúsenosť, čo ti cena pred pár rokmi priniesla?

Počas školy som sa zúčastňovala súťaží. Niektoré vyšli, niektoré nie. Po škole som si však povedala, že si idem módu robiť, ako chcem a ako to cítim. Prestala som riešiť súťaže, nebavilo ma, aby moju prácu hodnotili ľudia, ktorých estetika a vkus je často inde ako tá moja. Národná cena za dizajn s Colorcode sa udiala trošku neplánovane. Nechystala som sa vtedy prihlásiť. V tom období som však mala rozhovor s vtedajšou riaditeľkou SCD Katarínou Hubovou, ktorá mi prehovorila do duše, že je dôležité súťaže sa zúčastniť, lebo keď robíme dobrý dizajn, treba ho ukázať a NCD je platforma pre nás dizajnérov a nemali by sme ju ignorovať. Tak som kolekciu prihlásila. A vyhrali sme. Vplyv výhry pociťujem doteraz. Nie je to o financiách, pretože sme nedostali finančnú odmenu, nezvýšil sa mi ani predaj kolekcie, ani čo sa týka PR to nebolo veľké terno, ani sa neroztrhlo vrece s exkluzívnymi ponukami na spolupráce… To, čo ostalo a má pre mňa cenu, je samotný titul Národná cena za dizajn. Keď to spomeniem v rozhovoroch, pred klientmi alebo len tak pri rozhovore, cítim sa príjemne a som hrdá a vždy to vyvolá pochvalné reakcie.

Tak som sa prihlásila s Fullove druhýkrát, no neverila som, že by sme mohli znova vyhrať, aj keď som si vravela, že Fullove by si zaslúžila cenu viac ako Colorcode. A vyšlo to. Veľmi krásny a motivujúci darček k desiatemu výročiu tvorby. Všetci v LS. sa z toho veľmi tešíme.

Čo ti na tvojej práci pripadá najťažšie a čo by si chcela v dohľadnom čase zmeniť, alebo skrátka nastaviť inak?

 Mám v tom jasno. Potrebujem mať viac priestoru na samotný dizajn. Mám veľmi veľa nápadov, ktoré v návale povinností nestíham realizovať a venovať sa im. Potrebujem sa postupne zbaviť niektorých aktivít okolo značky, aby som mala viac priestoru pre seba a tvorbu. Najťažšia je asi práca s časom. Stále mám pocit, že ho nie je dostatok na všetky projekty, ktoré by som chcela obsiahnuť, a povinnosti, ktoré mi práca prináša. Je to jeden kolotoč. Značke sa venujem na dvestopercentný úväzok a občas sa pustím aj do iných projektov. Spoluorganizovala a zakladala som podujatie Fashion Marš! či Vytvorené na Slovensku, stála som pri zrode Denamitu a jeho aktivít, posledné roky som participovala na projektoch v Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku a bolo toho oveľa viac.

Uvažovala si niekedy o práci pre zahraničný trh?

Určite áno. Došla som však k záveru, že na to, aby ma práca napĺňala, nepotrebujem medzinárodný dosah a úspech. Teší ma realizovať sa na lokálnom trhu a robiť módu v malom, a to je zatiaľ pre mňa tak akurát. Nevylučujem však, že sa v budúcnosti LS. začne rozširovať aj do iných kútov sveta. Pomaly to už aj tak ide. Vďaka internetu si môžu zákazníci svoj kúsok objednať aj z druhej polovice zemegule.

Osobne vnímam, že kontinuita odevnej tvorby po roku 1989 sa úplne na Slovensku prerušila. Sú pre teba niektoré „epizódy“ z histórie domácej odevnej produkcie inšpiratívne? Alebo skôr obdivne vzhliadaš na nejaký iný projekt či odevnú značku v zahraničí?

Nie. Nesnažím sa veľmi sledovať, čo sa vo svete módy deje.

Absolvovala si stáž v Paríži u Jeana Charlesa de Castelbajaca. Čo to pre teba znamenalo? V istom zmysle vidím medzi tvojou a jeho tvorbou paralely…

Znamenalo to pre mňa uvedomenie si, že farebná a hravá estetika v móde má svoje miesto a má svojho zákazníka. Že móda sa dá robiť aj veselo, symbolicky s odkazom na rozprávky a popkultúrne ikony, že móda môže byť perfektne zábavná a šťavnatá.

Boli to krásne tri mesiace v módnom dome, ktorý som obdivovala, a okrem skvelej praxe som si tam uvedomila, že nechcem pracovať pre iného dizajnéra. Dospela som k presvedčeniu, že mám sama dosť silnú predstavu o móde, ktorú chcem tvoriť. Že chcem slobodu a chcem sa rozhodovať sama za seba.

Aké horúce nápady aktuálne držíš v hlave, akú tému predstavíš na októbrovom Fashion Live?

Na Fashion Live! chystám kolekciu, ktorá bude témou jemne odľahčená. Bude to veselá narodeninová kolekcia, pri príležitosti desiateho výročia ateliéru LS. V modeloch bude cítiť odkaz na staršie kolekcie a ako vždy bude hravá a farebná. Chcem, aby odevy žiarili radosťou, aby chutili, hýbali sa, aby zapôsobili na všetky zmysly. Budem sa hrať s farbou, aplikáciou, priestorom, strihom aj vzorom, ktorý nebude založený len na klasických potlačiach. Z krajčírskych detailov sa pohrám s volánom, pruhom a nevyhnem sa miešaniu rôznych materiálov a vytváraniu štruktúr.

Na záver môžeme byť trochu patetické, čo by si zaželala slovenskej móde a domácemu odevnému dizajnu?

Nech žije, prosperuje, nech sa naďalej vo veľkom tvorí a nosí. Nech pribúda do šatníkov zákazníkov a nech ich neomrzí, nech prichádzajú mladí a noví dizajnéri, podujatia a miesta, kde sa dá slovenská móda vidieť a kupovať..

Zuzana Šidlíková je historička umenia. Pracuje v Slovenskom múzeu dizajnu SCD ako kurátorka zbierky textilu a módy.