Leopold Wolfgang Rochowanski – rakúsky objaviteľ moderného Slovenska

Škola umeleckých remesiel v Bratislave (1928 – 1939) sa už krátko po svojom založení prezentovala ako medzinárodne zameraná inštitúcia. Známe sú kontakty s bývalými príslušníkmi Bauhausu Lászlóm Moholy-Nagyom, Hannesom Meyerom a Josefom Albersom, prípadne s najvýznamnejším propagátorom modernej typografie Janom Tschicholdom. Málo však vieme o spolupráci ŠUR s Viedňou, hoci blízkosť oboch miest aj po rozpade monarchie naďalej ponúkala ideálne podmienky na intenzívne vzťahy.

O tom, že sa ŠUR obracala aj na Viedeň, hovorili Julie Horová¹ a Dagmar Rosůlková², keď si spomínali nielen na vzájomné exkurzie ŠUR a viedenskej Kunstgewerbeschule, ale aj na návštevu „známeho viedenského teoretika“³ Leopolda Wolfganga Rochowanského. Hoci jeho meno dnes, ak vôbec, rezonuje iba v odborných kruhoch, Rochowanski patril svojho času k dôležitým protagonistom viedenskej kultúrnej scény. Ešte menej známy je však jeho vzťah k Slovensku a jeho spolupráca s ľuďmi z okruhu Školy umeleckých remesiel na unikátnom sprievodcovi po Slovensku.

Publicistická činnosť

Leopold Wolfgang Rochowanski sa už krátko po prvej svetovej vojne intenzívne zapojil do kultúrneho diania vo Viedni a veľmi rýchlo sa stal jedným z najaktívnejších teoretikov a propagátorov modernej doby. Tento vyštudovaný germanista, historik umenia a filozofie sa popri pokusoch o voľnú tvorbu presadil najmä publicistickými textami o modernom divadle, rakúskom umeleckom remesle, architektúre, umení, fotografii a móde. Popritom organizoval výstavy, istý čas aktívne maľoval a viedol kurzy moderného tanca. Už začiatkom dvadsiatych rokov rozpoznal význam takzvaného viedenského kinetizmu a venoval mu samostatnú publikáciu (Formwille der Zeit in der angewandten Kunst, 1922). Ako prvý tak priniesol prehľad o tomto umeleckom smere na rozhraní kubizmu a futurizmu, ktorý v tom čase na viedenskej Škole umeleckých remesiel (Kunstgewerbeschule) vyučoval rodák z Litoměříc Franz Cižek. Dodnes ide o jediné ucelené dielo na túto tému.⁴ Za zmienku určite stojí aj prehľad výroby podniku Wiener Keramik (Wiener Keramik, 1923) a sprievodca rakúskym umeleckým remeslom (Ein Führer durch österreichisches Kunstgewerbe, 1930). Okrem umeleckého remesla písal aj o modernej architektúre (Wachsende Häuser, 1932) a vydal prvú ročenku rakúskej amatérskej fotografie (Das österreichische Lichtbild, 1933). Po druhej svetovej vojne Rochowanski veľmi rýchlo nadviazal na svoje niekdajšie aktivity. V roku 1946 založil vo Viedni vydavateľstvo Agathon, začal vydávať časopis Die schönen Künste a redigoval časopis Die literarische Welt. V tom istom roku vydal aj knihu venovanú detským výtvarným kurzom pod vedením Franza Cižek, ktorú pripravoval už začiatkom tridsiatych rokov (Die Wiener Jugendkunst, 1946). Svoju publicistickú činnosť na tému umelecké remeslo zavŕšil monografiou o Josefovi Hoffmannovi (Josef Hoffmann, 1950).⁵

Kontakty so Slovenskom

Nie je síce známe, ako a kedy sa začali Rochowanského kontakty so Slovenskom, je však pravdepodobné, že jeho prvým projektom v Bratislave bola v roku 1928 výstava Moderné rakúske maliarstvo, plastika a architektúra v Umeleckej besede slovenskej, kde okrem iných predstavil aj Gustava Klimta, Oskara Kokoschku alebo Egona Schieleho.⁶ Približne v tom istom čase sa začal intenzívne pohrávať s myšlienkou, napísať publikáciu o československej modernej architektúre. Knihu plánoval vydať v bližšie nešpecifikovanom nemeckom vydavateľstve, pričom sa chcel zamerať na verejné budovy, obytné domy, sídliská, prestavby, obchodné domy, kaviarne, kiná, výklady, modernú reklamu v uliciach, industriálne budovy a ich interiéry.⁷ Za týmto účelom oslovil ako prvých architektov Bohuslava Fuchsa,⁸ Friedricha Weinwurma⁹ a Aloisa Balána s Jiřím Grossmannom¹⁰. Práve od Fuchsa získal kontakty na ďalších deväť architektov z Brna, medzi nimi aj Jiřího Krohu, Emila Králíka alebo Arnošta Wiesnera, pričom väčšina z nich požadované fotografie a texty do Viedne obratom zaslala. Už len mená oslovených architektov svedčia o tom, že Rochowanského sprievodca modernou československou architektúrou mal potenciál priniesť prierez toho najlepšieho, čo sa za desať rokov existencie ČSR postavilo. Prečo sa nakoniec tento ambiciózny projekt nepodarilo zrealizovať, nevieme. S istotou sa však dá povedať, že nešlo ani zďaleka o jedinú spoluprácu Rochowanského s československým prostredím.

Zachovala sa aj obsiahla korešpondencia s Karolom Plickom. Hoci Rochowanski priamo nespolupracoval na žiadnom z Plickových filmov, využíval aspoň svoje kontakty na propagáciu slovenského kolegu v Rakúsku. V roku 1931 spolu riešili možnosť premietať Plickove filmy vo Viedni,¹¹ o dva roky neskôr Rochowanski ponúkol pomoc pri propagácii filmu Zem spieva. Keďže Plicka vo viedenských kultúrnych kruhoch nemal vplyvných známych, vnímal práve Rochowanského ako dôležitého sprostredkovateľa, ktorý sa mohol za jeho filmy zasadzovať priamo na mieste. O tom, ako veľmi Plickovi záležalo na úspechu filmu Zem spieva vo Viedni, svedčia aj jeho nasledujúce slová Rochowanskému:

„Takže Vy by ste chceli niečo urobiť pre moju Z. s.? Zem spieva to naozaj potrebuje. Viedenská Urania bude určite robiť reklamu, ale, ako sa domnievam, iba oficiálneho charakteru. Vo Viedni vlastne nemáme nikoho, kto by za nás stratil slovo. A dobrý úspech vo Viedni, ktorý nie je len možný (tá hudba je nádherná), nám – ale najmä mne – veľmi leží na srdci.“¹²

Prvé kontakty so ŠUR nadviazal Rochowanski pravdepodobne už v roku 1932, keď pomáhal zorganizovať exkurziu viedenskej Kunstgewerbeschule do Bratislavy.¹³ Či sa už vtedy spriatelil s Vydrom, nevieme. Isté však je, že v roku 1935 mala jeho známosť s Karlom Plickom a Josefom Vydrom vyústiť do intenzívnej spolupráce na jedinečnej propagačnej publikácii o Slovensku s názvom Columbus in der Slovakei.

Unikátny sprievodca po Slovensku s dramatickým osudom

Prvou doteraz známou zmienkou o spolupráci ŠUR na spomínanej publikácii je list Josefa Vydru, v ktorom Rochowanskému oznamuje, že kuratórium školy súhlasí s vydaním propagačnej knihy.¹⁴ Zároveň ho žiada o začatie prác na texte a sľubuje, že sa postará o obrazový materiál. Spoluprácu však podmieňuje zahrnutím vysvetľujúceho textu, ktorý by priniesol „suché, úradné informácie“ o škole.¹⁵ Opäť sa nedá s istotou povedať, či s myšlienkou spolupracovať na propagačnej knihe o Slovensku prišla Škola umeleckých remesiel, alebo či, naopak, Rochowanski ako budúci autor knihy oslovil Josefa Vydru. Nech už to bolo akokoľvek, nešlo pri knihe Columbus in der Slovakei o žiadnu súkromnú iniciatívu, ale o oficiálnu zákazku Ministerstva zahraničných vecí ČSR. Už na jeseň 1934 Veľvyslanectvo ČSR vo Viedni vydalo Rochowanskému podporný list, v ktorom vyzývalo miestne úrady, aby boli pri realizácii publikácie nápomocné. Vyslovene sa tu spomína, že Rochowanski „pracuje delší dobu na objemném díle o Slovensku, určeném cizinecké propagaci“¹⁶. Po intenzívnych, skoro dvojročných prípravách vyšlo začiatkom roka 1936 toto objemné dielo v náklade 2 000 kusov¹⁷ v bratislavskom vydavateľstve Eos, ktorému šéfoval Karel Jaroň, niekdajší riaditeľ tlačiarne Slovenská Grafia a zároveň blízky spolupracovník ŠUR. Reprezentačnému účelu publikácie zodpovedalo aj jej prvotriedne prevedenie – väzba v plátne z Oravy s grafikou od rakúskeho architekta Alfreda Souleka, dve záložky vyšívané autentickým slovenským ornamentom a bohatý obrazový materiál. Časť nákladu bola dokonca viazaná v koži. Na takmer 600 stranách sa vydal Rochowanski podobne ako Kolumbus naprieč Slovenskom, zastavil sa v známych mestách, navštívil aj menej známe kúty Slovenska, pričom sa nezameriaval iba na históriu, ale predstavoval aj ich modernú súčasnosť. Vznikol tak idylický obraz krajiny, kde autentický folklór vidieka dokázal fungovať vedľa racionálneho funkcionalizmu mesta. Pocit harmonického spojenia novej doby s tradíciou podporili najmä fotografie od Karola Plicku, Josefa Vydru, Ireny Blühovej, ako aj mnohé zábery z filmu Zem spieva, ktoré z knihy Columbus in der Slovakei robia unikátnu obrazovú publikáciu. Svojimi dielami sú tu zastúpení aj Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, František Malý, modernou keramikou vytvorenou pre Slovenskú keramiku Modra Ladislav Sutnar a Irmfried Liebscher. Presne podľa dohody s Josefom Vydrom Rochowanski v prvej kapitole nepredstavil iba bohatú históriu Bratislavy a jej premeny v modernej dobe, ale venoval aj niekoľko strán tu sídliacej Škole umeleckých remesiel.¹⁸

Niet divu, že tento jedinečný sprievodca Slovenskom vyvolal už krátko po vydaní mimoriadne pozitívne reakcie, a to nielen v Československu. Nemecký spisovateľ Thomas Mann knihu nazval „živým a rozsiahlym obrazom o krajine a ľuďoch“.¹⁹ Propagáciu svojho diela Rochowanski podporoval okrem iného aj početnými vystúpeniami v rozhlase, rozposielal exempláre na veľvyslanectvá, no napriek tomu sa kniha, pravdepodobne pre vysokú cenu, predávala mimoriadne zle. Na komerčný neúspech sprievodcu skoro doplatili jeho vydavatelia Karel Jaroň a J. Brabec. O minimálnych predajoch knihy a s tým súvisiacich problémoch s vyplácaním honoráru svedčí obsiahla korešpondencia s vydavateľstvom zachovaná v Rochowanského pozostalosti. Situácia s meškajúcimi splátkami za autorstvo textu zašla až tak ďaleko, že na vydavateľstvo Eos bola koncom roka 1937 uvalená exekúcia a zhabali nielen 350 výtlačkov problematického sprievodcu, ale aj kompletné kancelárske vybavenie.²⁰ Aj tento komerčný neúspech určite zapríčinil, že jedinečná rakúsko-československá publikácia, na príprave ktorej sa stretli umelecké elity svojej doby, úplne upadla do zabudnutia.

Epilóg

Aj napriek spomenutým problémom sa Rochowanski nevzdal spolupráce so Slovenskom. Mimoriadne zaujímavá je napríklad jeho korešpondencia so Slovenskou keramikou v Modre z roku 1939, z ktorej vyplýva, že plánoval otvoriť predajňu slovenského umeleckého priemyslu vo Viedni.²¹ Približne v tom istom čase sa pohrával s myšlienkou založiť stredoeurópske vydavateľstvo so sídlom v Bratislave.²² V tridsiatych rokoch minulého storočia sa Slovensko pre Rochowanského skutočne stalo novým územím, ktorého potenciál spoznal na prvý pohľad. Dokonca ani vojna nedokázala úplne zničiť väzby, ktoré si s Bratislavou a s ľuďmi zo ŠUR vybudoval. Iba niekoľko mesiacov po ukončení vojny obnovil kontakt s vtedy v Brne žijúcim Josefom Vydrom. Niekdajší priatelia aj napriek zmenenej politickej situácii akoby dokázali nadviazať na predvojnové obdobie, začali si pravidelne písať, vymieňali si publikácie a informovali sa o svojich projektoch. Práve z tejto korešpondencie sa napríklad dozvedáme, že Vydra sa ešte v roku 1947 na krátky čas vrátil do Bratislavy prednášať na Technickú univerzitu, čiže presne do tých priestorov, kde ešte pred vojnou sídlila ŠUR.²³ Priateľstvo medzi Josefom Vydrom a Leopoldom Wolfgangom Rochowanským nakoniec vydržalo prakticky až do Vydrovej smrti..

Klára Prešnajderová študovala germanistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, v súčasnosti pracuje v Slovenskom centre dizajnu.

Tento článok vznikol v rámci projektu Design & Innovation. Cezhraničná spolupráca inštitúcií dizajnu v digitálnej dobe, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu sociálneho rozvoja cez program Interreg V-A Slovenská republika – Rakúsko 2014 – 2020.

Poznámky

¹Kováčiková-Horová, Júlia: O keramickém oddělení ŠUR. In: Ars. Umeleckohistorická revue Slovenskej akadémie vied 3, 1969, č. 2, s. 73.

²Rosůlková, Dagmar: Prečo si cením ŠUR. In: Ars. Umeleckohistorická revue Slovenskej akadémie vied 3, 1969, č. 2, s. 78.

³Tamtiež.

⁴Pozri Leitner, Bernhard: Rochowanski. 1885 – 1961. Ostfildern-Ruit 1995, s. 8.

⁵Pri výpočte Rochowanského publicistickej činnosti vychádzam zo životopisu z jeho pozostalosti v Literaturhause vo Viedni: Dokumentationsstelle für neuere österreichische Literatur Wien, N1.55 Leopold Rochowanski, škatuľa 5.

⁶Leitner, Bernhard: Rochowanski. 1885 – 1961. Ostfildern-Ruit 1995, s. 9.

⁷Odpis listu L. W. Rochowanského z 29. 1. 1929 neznámemu adresátovi, Wienbibliothek im Rathaus, Handschriftensammlung, Leopold Wolfgang Rochowanski, ZPH 347, škatuľa 6.

⁸List Bohuslava Fuchsa z 23. 10. 1928, Wienbibliothek im Rathaus, Handschriftensammlung, Leopold Wolfgang Rochowanski ZPH 347, škatuľa 1.

⁹List Friedricha Weinwurma z 29. 8. 1929, Wienbibliothek im Rathaus, Handschriftensammlung, Leopold Wolfgang Rochowanski ZPH 347, škatuľa 4.

¹⁰List od A. Balána a J. Grossmanna z 31. 1. 1929, Wienbibliothek im Rathaus, Handschriftensammlung, Leopold Wolfgang Rochowanski ZPH 347, škatuľa 1.

¹¹Išlo konkrétne o filmy Po horách, po dolách a Jar na Podkarpatskej Rusi. Pozri list Karola Plicku z 5. 3. 1931, Wienbibliothek im Rathaus, Handschriftensammlung, Leopold Wolfgang Rochowanski ZPH 347, škatuľa 3.

¹²Nedatovaný list Karola Plicku, Wienbibliothek im Rathaus, Handschriftensammlung, Leopold Wolfgang Rochowanski ZPH 347, škatuľa 3, (preklad autorka).

¹³List Ústredného riaditeľstva učňovských škôl Franzovi Cizekovi, 1221 csp./32, Wienbibliothek im Rathaus, Handschriftensammlung, Franz Cižek, ZPH 489, škatuľa 5.

¹⁴List Josefa Vydru z 16. 11. 1934, Wienbibliothek im Rathaus, Handschriftensammlung, Leopold Wolfgang Rochowanski ZPH 347, škatuľa 4.

¹⁵Tamtiež.

¹⁶List Veľvyslanectva Československej republiky vo Viedni z 19. 9. 1934, Wienbibliothek im Rathaus, Handschriftensammlung, Leopold Wolfgang Rochowanski, ZPH 347, škatuľa 6.

¹⁷Pozri list vydavateľstva Eos Rochowankému z 12. 6. 1935, Wienbibliothek im Rathaus, Handschriftensammlung, Leopold Wolfgang Rochowanski, ZPH 347, škatuľa 4.

¹⁸Rochowanski, Leopold Wolfgang: Columbus in der Slovakei. Eos 1936, s. 105 – 110.

¹⁹Leitner, Bernhard: Rochowanski. 1885 – 1961. Ostfildern-Ruit 1995, s. 136.

²⁰Odpis listu Dr. Viliama Göröga z 1. 10. 1937, Wienbibliothek im Rathaus, Handschriftensammlung, Leopold Wolfgang Rochowanski, ZPH 347, škatuľa 4.

²¹Pozri korešpondenciu so Slovenskou keramikou, A. G., Wienbibliothek im Rathaus, Handschriftensammlung, Leopold Wolfgang Rochowanski, ZPH 347, škatuľa 6.

²²Odpis listu L. W. Rochowanského z 14. 2. 1938 neznámemu adresátovi, Wienbibliothek im Rathaus, Handschriftensammlung, Leopold Wolfgang Rochowanski, ZPH 347, škatuľa 6.

²³Pozri korešpondenciu s Josefom Vydrom, Wienbibliothek im Rathaus, Handschriftensammlung, Leopold Wolfgang Rochowanski, ZPH 347, škatuľa 4.