Projekt Critical Daily – kritická prax v grafickom dizajne

Keď sa povie grafický dizajn, väčšina si v našom domácom kontexte predstaví zaužívanú definíciu dizajnu, ktorú poznáme od čias modernizmu – grafický dizajn ako remeslo, produkt alebo službu, ktorá sa snaží čo najjasnejšie preniesť informáciu. Proces, v ktorom má byť dizajnér iba sprostredkovateľom informácie.

V spoločnosti, ktorá je formovaná a ovplyvňovaná médiami, je bežné dennodenne komentovať realitu na sociálnych sieťach, a dizajnér sa sám stáva komentátorom. Jeho osobný ale aj profesionálny život je pretkaný médiami do takej miery, že sa niekedy stierajú hranice medzi prácou, relaxom, tvorbou a komentovaním na sociálnych sieťach. Napriek tomu si väčšina grafických dizajnérov stále necháva pri svojej profesionálne práci odstup od obsahu, ktorý komunikujú. Je to preto, že to od dizajnérov doteraz nikdy nikto neočakával?

Dnes už dizajn nie je spojený so špecifickým médiom. Profesia dizajnéra sa signifikantne mení. Grafický dizajn už neexistuje iba ako kniha, plagát či webová stránka, v prvom rade je dialógom a grafický dizajnér už nemusí byť iba sprostredkovateľom – môže sa aktívne podieľať na vytváraní obsahov. Holandský filozof Henk Oosterling na jednej zo svojich prednášok na holandskej platforme o dizajne Premsela v roku 2009 povedal, že „médiá už nie sú o forme a funkcii ale o obsahu a správe.“[1] Oosterlink nebol však prvý. S podobnými myšlienkami prišiel už Marshall MacLuhan, zakladateľ teórie o mediálnej spoločnosti. Vo svojej knihe Understanding Media: The Extension of Man hovorí o médiách ako o extenzii človeka a predĺžení ľudských zmyslov. Tvrdil, že správy nenosia obsah ale ho tvarujú[2]. Ak vychádzame teda z týchto myšlienok, grafický dizajn je tiež médiom a teda správou, nosiacou názory a ideológie, a preto nikdy nemôže byť neutrálny.

O novej pozícii dizajnu hovorí aj súčasný teoretik dizajnu Viktor Margolin. Tvrdí, že v neutrálnom priestore nemôžeme byť preto, lebo grafický dizajn je aktivita, ktorá produkuje správy a objekty v sociálnej sfére a je akýmsi skrytým mediátorom v každom bode komunikačného procesu súčasnej spoločnosti. Je jazykom, pomocou ktorého rozumieme nášmu prostrediu a ako taký preto nesie významnú sociálnu rolu a zodpovednosť[3].

Vplyvom mediálnej spoločnosti a štúdií dizajnu sa už teda dizajn nedá vnímať len ako forma ale aj ako dôležité mienkotvorné médium. V tomto kontexte a s týmito východiskami som sa snažila vytvoriť projekt, ktorý bol výsledkom môjho doktorandského štúdia na Katedre vizuálnej komunikácie VŠVU v Bratislave. Pokúsim sa popísať moje motivácie a môj výskum v oblasti, ktorá je na Slovensku, dovolím si tvrdiť, úplne neprebádaná.

Koncept projektu Critical Daily sa začal formovať počas môjho bádania, ktorým som zistila, že kritická prax históriu má, no nie je nikde zaznamenaná, dokonca ani v medzinárodnom kontexte. Sama som si musela najprv zadefinovať, čo je to kritická prax, kde sú jej hranice, nakoľko jej exaktná definícia neexistuje. Stretávala som sa iba s viacerými pojmami, medzi ktorými som nachádzala súvislosti – ako napr. kritický dizajn, kritický prístup v dizajne, autorský dizajn, angažovaný dizajn, aktivistický dizajn, vizuálny žurnalizmus a pod.

Najviac mi však pomohlo vymedzenie od tradičnej praxe, čo najlepšie demonštrujú plagáty od dvoch holandských dizajnérov Jan van Toorna a Wim Crouwela, ktorí stáli používanými metódami tvorby v jasnej opozícii. Plagát Wim Crouwela z roku 1971 s názvom Hedendaagse Kunst pre Múzeum Stedelijk v Amsterdame je jasným príkladom tradičnej praxe s formalistickým prístupom a plagát z toho istého roku A Selection from the Collection vytvorený Jan van Toornom pre Van Abbemuseum v Eindhovene naopak príkladom tej kritickej. Pokiaľ Wim Crouwel poňal plagát formalisticky – hľadal formálne atraktívnu formu použitím iniciál S a M, Jan van Toorn Van Abbemuseum zámer propagovať múzeum infikoval jemne pikantnou správou, čo v tej dobe pri prezentácii múzea nikto nečakal. Využil médium plagátu na vyvolanie diskusie tým, že prezentoval múzeum ako inštitúciu, ktorá investuje do umeleckého kapitálu.

Kritika sa v grafickom dizajne ako profesii prejavila už koncom 60. rokov v iniciatíve okolo Kena Garlanda a vyústila v známy manifest First Things First v roku 1964. No prvý krát bol pojem kritický dizajn v literatúre použitý v súvislosti s industriálnym dizajnom – dizajnéri Dune a Fiona Raby (dnes pedagógovia na Royal College of Art v Londýne) pod pojmom kritický dizajn v ich spoločnej knihe Design Noir: The Secret Life of Electronic Objects (2001) mysleli dizajn, ktorý kladie otázky a núti nás zamyslieť sa.“[4]

Médiami sa v 70. rokoch začal viac zaoberať aj sám Jan van Toorn, čo vplývalo na vývoj jeho premýšľania o dizajne. Jeho tvorba bola silne ovplyvnená manipuláciou médií, ako napríklad v Peoples Calendar, ktorý v rokoch 1972/73, vytvoril pre Mart.Spruijt. Medzi portréty náhodných, obyčajných ľudí vsunul šokujúce a kontroverzné fotografie dokumentujúce bengálske gerily zabíjajúce väzňov na úteku v Dháke v Bangladéši. Jan van Toorn tak „násilne vniesol politiku do každodenného života a reality (nič nie je tak každodenné ako kalendár)“[5]. Jeho hlavný prínos a vysoká miera kritickosti bola v spôsobe, ako vedel ako jeden z prvých dizajnérov vôbec „nakaziť“ komunikovaný obsah vlastným názorom. Pri takomto editorskom prístupe zároveň narúšal aj po formálnej a estetickej stránke konvenčný, v tej dobe populárny formálny modernistický dizajn.

Po skúmaní týchto pojmov, teórií a historických súvislostí som sa rozhodla vytvoriť archív, ktorý by mapoval túto oblasť a zároveň bol sám akýmsi kritickým médiom s medzinárodným dosahom. Vznikol tak medzinárodný participatívny blogzin – platforma pre vizuálny žurnalizmus, ktorá má informovať o podobách kritickej praxe objavujúcej sa medzi grafickými dizajnérmi. Pomocou príspevkov – kritických projektov – je možné vidieť ich rozmýšľanie, potreby, úvahy, obavy, frustrácie, politickú orientáciu, svetonázor a čo si myslia o aktuálnych témach, ktoré rezonujú spoločnosťou. Projekt tak prináša nový pohľad na dizajn ako komunikačné kritické médium slúžiace komentovaniu reality, ktoré nie je neutrálnou formou alebo marketingovým prostriedkom. Ukazuje grafického dizajnéra ako vizuálneho žurnalistu, ktorý má potenciál reflektovať spoločnosť a pôsobiť emancipovane, reflexívne a kriticky.

Blogzin tvoria príspevky o kritických projektoch, ktorých autormi či iniciátormi sú grafickí dizajnéri. Zobrazenie týchto postov je generované podľa algoritmu CriticalMeter, nástrojom, ktorý bol vytvorený tak trochu vážne a trochu ironicky. Ako je vôbec možné kritickosť merať? Kto a čo definuje, ako silne kritický daný projekt či iniciatíva je? Nakoľko sa domnievam, že je to vec vlastnej kritickej reflexie, užívatelia môžu tento meter upraviť podľa vlastnej predstavy o tom, čo sú pre nich a pre hodnotenie kritických projektov najrelevantnejšie a najsmerodajnejšie parametre. O kvalitu a relevantnosť príspevkov sa starajú editori – pedagógovia dizajnu, profesionálni dizajnéri, teoretici a historici grafického dizajnu, ktorí sú akýmsi filtrom kvality a hodnotením zabezpečujú/zabránia uverejneniu projektu.
Podstatnou súčasťou projektu Critical Daily je umožnenie všetkým návštevníkom publikovať konkrétne vydanie/aktualizáciu webu vo forme nezávislého, ľahko reprodukovateľného, nízkorozpočtového zinu. Na tento účel bol vytvorený skript, ktorý generuje projekty z online rozhrania do offline podoby tlačeného layoutu. Tak je užívateľom a návštevníkom umožnené vydávať si vlastný zine, personalizovať jeho vzhľad a vytvoriť si vlastný systém archivácie projektov kritickej praxe.

Na blogzine je možné nájsť príspevky o rôznych formách kritickej praxe s využitím rôznorodých foriem grafického dizajnu. Ich spoločnou charakteristikou je, že sú iniciované/spoluiniciované alebo vytvorené grafickými dizajnérmi ako reflexia na určité spoločenské fenomény s cieľom podnietiť verejnú diskusiu, alebo poukázať na určitý problém. Čitateľ má možnosť nájsť príspevky o projektoch svetových osobností kritickej praxe ako Jan van Toorn, Miekke Gerritzen, Noel Douglas, dizajnérskych štúdií a skupín, ktoré majú kritickú prax vo svojej agende ako Metahaven, Moniker, Barnbrook, či The Rodina, o časopisoch ako Dot Dot Dot či Works that work od Petra Biľaka, ale o výstavách, iniciatívach alebo hnutiach ako napr. The Daily Gorilla, Cactus Network a Provo.

Blogzin mapuje a informuje aj o počinoch zo slovenského prostredia. Môžeme tam nájsť výber z diel starších autorov ako Jozef Dóka, ml., Miroslav Cipár, občiansky aktivizmus ako Slovensko nemôže patriť mafii od Shootyho, Slovensko nepotrebuje dizajn, príbehy iniciatív ako Dizajn na kolesách, výstav ako Trienále plagátu Trnava, Slovak Rep a workshopy a výstavy ako napr. Fake News, Visible data či Dizajnér – kritik- editor – komentátor.

Veľmi zaujímavé sú aj príspevky študentov, ktoré vznikli na predmete Kritika – kritická prax v grafickom dizajne na Katedre vizuálnej komunikácie VŠVU – napr. projekt Tamary Shawkatovej Hoaxy mimo virtuálneho sveta, Úprimný obal od Kamily Valešovej, Identita Bratislavy od Terezy Maco a do pozornosti by som dala aj príspevky o výskumnej a vydavateľskej činnosti Prof. Ľubomíra Longauera alebo knihu o Cvernovke autorov Martina Mistríka a Viliama Czina.

Critical Daily je teda projekt, ktorý ukazuje dizajn ako disciplínu, ktorá v mediálnej spoločnosti prechádza dôležitou transformáciou. Má spoločenský a profesijný dosah, chce ukázať dizajnérov aj ako občanov, ktorí majú svoj názor, snaží sa ich aktivovať. Môže byť však aj jednou z foriem, ako pomôcť orientovať sa v zložitých štruktúrach a predstavách o tom, čo v dnešnej dobe grafický dizajn je. Používanie tejto platformy totiž môže pomôcť prezentovať nás grafických dizajnérov v trochu inom svetle – ako indikátorov zmien, iniciátorov diskusií alebo občanov s vôľou vyjadriť svoj názor. A prečo? Pretože profesionálny grafický dizajn vždy mal a aj naďalej má slúžiť spoločnosti. Je jedno, akou formou.

[1] Oosterling, Henk. Dasein als design, of: moet design de wereld redden?. In Premsela lezing. Esej v PDF : 2009. 6 s.
[2] McLuhan, Marshall. Understanding Media: The Extensions of Man. Cambridge : MIT Press, 1994. 42 s.
[3] Kit Lo, Kevin, Yuen. Critical Engagement: Graphic Design Culpability and Responsibility. Esej v PDF : 2002. 11-12 s.
[4] Dunne, Anthony; Raby, Fiona. Hertzian Tales: Electronic Products, Aesthetic Experience, and Critical Design. Cambridge : MIT Press, 2005. 205 s.
[5] Poynor, Rick. Jan van Toorn: Critical Practice. Rotterdam : 010 Publishers, 2008. 98 s.