Jozef Bajus: Príklad v priesečníku

Hranica medzi umením a dizajnom môže byť veľmi subtílna. Záleží, na ktorej strane sa nachádzame, aby sme sa viac priklonili na jednu či druhú. Môžeme si stanoviť rôzne kritériá, vďaka ktorým si autora, autorku, objekt, produkt či inštaláciu lepšie zadefinujeme. V poslednom období sa zaoberám podobnými témami práve z dôvodu, že sa snažím otvárať diskusiu so študentmi či autormi, ktorí sa v takomto medzipriestore medzi umením a dizajnom nachádzajú. Môj záujem ešte viac zintenzívnila výstava Jozefa Bajusa Všetko zostáva v Galérii 19, jeho pôsobenie na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU), ale i komentovaná prehliadka v rámci výstavy. Tento sled udalostí otvoril pre mňa dôležité otázky týkajúce sa diskurzu a diskurzívnosti. Aj keď som sa pôvodne chcela v tomto texte zamerať na vyššie spomenuté udalosti súvisiace s príchodom Jozefa Bajusa na Slovensko, považujem za dôležité otvoriť tému diskurzívnej praxe a diskurzívneho dizajnu práve na základe niekoľkých návštev jeho výstavy Všetko zostáva. Predkladám moje úvahy, ktoré sa budú vzájomne prelínať a reagovať na seba. Nebudem sa teda venovať iba opisu spomínanej výstavy, jej komentovanej prehliadky a pôsobeniu Jozefa Bajusa na VŠVU, ale v texte sa objavia aj príklady dvoch projektov súvisiacich s diskurzívnym dizajnom.

Na úvod by som uviedla niekoľko dôležitých faktov zo života Jozefa Bajusa (1958), ktoré viac objasnia, kam sa moje uvažovanie v tomto príspevku bude postupne uberať. Po roku štúdia na gymnáziu v Kežmarku prestúpil na textilnú priemyslovku v Ružomberku, do práve novootvoreného výtvarného odboru textilné dizajnérstvo. Po ukončení strednej školy nastupuje do Bavlnárskych závodov Vladimíra Iľjiča Lenina v Ružomberku (BZVIL). Tu pôsobil v rôznych profesiách týkajúcich sa od navrhovania a realizácie dezénov. Zoznámil sa so základmi raportovania, prípravy litografií, s výrobou šablón a aj prácou pri tlačiarenskom stroji. Neskôr postúpil do pozície textilného dezinatéra. On sám toto obdobie vníma ako veľmi dôležité.¹ Po roku v BZVIL sa dostal na VŠVU. Spolupráca s BZVIL pokračovala aj naďalej a v rokoch 1986 až 1989 pôsobil ako externý spolupracovník. Pripravoval niekoľko dezénov pre kolekcie na špeciálne témy, ktoré sa následne dostali do výroby. Spomína na toto obdobie ako dôležité, vníma ho ako priestor, počas ktorého sa špecificky, ako sám uvádza „cibril môj cit pre estetično a zmysel pre realitu“.² Počas štúdia na VŠVU sa venoval najmä tkaniu tapisérií. Nasledovali spolupráce s ÚĽUV-om, kde sa realizovali jeho dizajnérske kolekcie pletených svetrov a iných doplnkov s názvom Posuny. Skúsenosť s modrotlačou v dielni pána Trnku v Púchove mu priniesla nové podnety a inšpirácie. Postupne sa však dostáva od tradičných textilných techník a textilného dizajnu k experimentovaniu. Od dizajnéra k umelcovi, v jeho dielach začína nadobúdať silné miesto koncept. Objavuje zaujímavé kombinácie materiálov a jeho práce získavajú dvoj- až trojrozmerný priestor, prechádzajú úplne prirodzene do väčších inštalácií. V roku 2013 pripravuje samostatnú výstavu Vzdialené volania, ktorá bola prezentovaná v Galérii mesta Bratislavy v rámci projektu Henkel Slovensko Slovensku. Od štúdia na VŠVU až po súčasnosť sa zúčastnil veľkého množstva domácich aj zahraničných samostatných a spoločných výstav.

Tu by som ukončila exkurz do minulosti a nadviazala na stretnutie s Jozefom na pôde VŠVU a priblížila okolnosti jeho pôsobenia na Slovensku. V rámci Fulbrightovho štipendia prichádza začiatkom apríla 2025 opäť na Slovensko zo svojho domovského pôsobenia vo Fiber/Design Program na Buffalo State College (BSC) in Buffalo, NY. V Ateliéri textilnej tvorby v priestore VŠVU prijal pozvanie Blanky Cepkovej, vedúcej ateliéru, na spoluprácu pri napĺňaní programu v letnom semestri akademického roku 2024/2025. Zúčastnil sa konzultácií, diskutoval so študentmi a realizoval s nimi projekt s názvom Všetko zostáva. Počas svojho pôsobenia na VŠVU prezentoval aj dve prednášky. Jedna sa týkala umelcov pracujúcich s odpadom s názvom Trash is Gold/Odpad ako zlato. Druhou bola prezentácia jeho vlastnej tvorby s podtitulom Everything stays/Všetko zostáva. Okrem toho pripravil spoločne s kurátorkou Zuzanou Gažíkovou výstavu v Galérii 19 s názvom Všetko zostáva. Výstava bola pre verejnosť sprístupnená od 22. mája do 4. júla 2025. Na záver výstavy bola divákom umožnená aj príležitosť stretnúť sa s Jozefom Bajusom osobne počas komentovanej prehliadky 4. júla 2025.

Môžeme si teda položiť otázku, kde sa Jozef Bajus so svojou tvorbou a premýšľaním vyskytuje. Ja sama som si ju kládla niekoľkokrát. Najčastejšie počas niekoľkých opakovaných návštev jeho výstavy. Vnímam ho ako výskumníka a experimentátora nachádzajúceho sa v hraničnom priestore medzi dizajnom a umením. Ako sám uvádza, bolo pre neho veľmi dôležité obdobie pôsobenia v pozícii dizajnéra. Táto niekoľkoročná skúsenosť sa veľmi intenzívne zapísala do jeho rukopisu, estetiky a vyjadrovania. Môžeme ho teda vnímať ako zaujímavý príklad v takomto priesečníku?

Diskurzívna prax ako rámec interpretácie

Aby som sa mohla pohnúť v texte ďalším smerom, potrebujem objasniť niekoľko slov, ktoré budem používať. Dôležité sú pre mňa najmä pojmy ako diskurz a diskurzívna prax, pozrime sa podrobnejšie na to, ako ich vnímam. Pri príprave tohto textu som si na túto tému prečítala niekoľko zaujímavých štúdií. Najviac ma však inšpiroval text Iwony Lorenc: Discursiveness of Art as a Philosphical Problem.³ Autorka rozlišuje medzi pojmami diskurz a diskurzívnosť, budem tieto pojmy používať v súlade s jej vysvetlením. Chápe ich ako dva rozdielne, no navzájom prepojené spôsoby vytvárania a uchopovania významu. Diskurz preto predstavuje historicky formované a konsolidované systémy významov, ktoré fungujú v konkrétnych kultúrnych tradíciách. Ide o ustálené pravidlá a kódy, jazykové, umelecké či spoločenské. Prostredníctvom nich sa interpretuje a sprostredkúva skúsenosť. Diskurz je preto spätý s jazykom, s písaním a hovorením, je fixovaný a kodifikovaný. Zároveň nesie aj mocenské a normatívne aspekty, pretože určuje, čo sa v danej kultúre považuje za legitímny spôsob hovorenia o umení či o svete. Diskurzívnosť však Iwona Lorenc vníma odlišne a širšie. Nie je redukovateľná len na jazyk, ale predstavuje horizont zmysluplných praktík a významových rozdielov, ktoré môžu vzniknúť aj mimo ustálených jazykových foriem. Diskurzívnosť je dynamická, otvorená a tvorivá. Je to priestor, kde sa význam neustále rodí, mení a prekračuje hranice existujúcich diskurzov. Môže sa prejavovať v umeleckej skúsenosti, v tichu, vo vizuálnych alebo telesných prejavoch, v samotnom procese estetickej udalosti. Na rozdiel od diskurzu, ktorý skôr reprodukuje a upevňuje normy, diskurzívnosť umožňuje vznik nového, je produktívna a tvorí zmysel v jeho otvorenosti. Diskurz definuje skôr ako ustálený, normatívny a spoločensky ukotvený. Diskurzívnosť označuje za pole tvorby a premeny významu, ktoré presahuje jazyk a umožňuje skúsenosť a porozumenie aj tam, kde jazyk prestáva stačiť.

1. V roku 2013 vznikol rozhovor s Jozefom Bajusom pri príležitosti výstavy Vzdialené volania, ktorý bol uverejnený v magazíne Designum. Rozhovor viedla Jana Oravcová a nájdete v ňom podrobnejšie informácie o štúdiu, pracovných skúsenostiach a následných autorských projektoch. Odporúčam si tento rozhovor prečítať, je dôležitou sondou do štúdia, pracovných skúseností a tvorby. ORAVCOVÁ, J.: Vzdialené volania Jozefa Bajusa. Designum, 2013, č. 6, s. 16 – 27.
2. Tamže, s. 19.
3. LORENC, I.: Discursiveness of Art as a Philosphical Problem. In: Art Inquiry [online]. 2021, vol. XXIII [cit. 2025-07-25]. Dostupné na internete: https://czasopisma.ltn.lodz.pl/Art-Inquiry/article/view/1477

Celý článok nájdete v časopise Designum 3/2025 na s. 36. Viac informácií o predaji časopisu Designum.