Humorný svet Ivana Popoviča v zbierkach múzea dizajnu
Ivan Popovič (1944) je všestranná osobnosť druhej polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia. Má veľmi široký záber svojej tvorby: pôsobí ako grafický dizajnér, režisér, scenárista, spisovateľ, animátor, výtvarník, karikaturista, ilustrátor, keramik a maliar. Veľkú časť svojho diela zameraného na vizuálnu komunikáciu venoval do zbierok Slovenského múzea dizajnu SCD v roku 2018.
Ivan Popovič pochádza z Bánoviec nad Ondavou, vyrastal v Kežmarku a vyštudoval geografiu a kartografiu na Vyššej priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v Košiciach v rokoch 1958 až 1962.1 Po skončení štúdia sa presťahoval do západnej časti Slovenska a istý čas pracoval ako zememerač a kreslič v kartografickom ústave v Modre. Tomuto povolaniu sa však venoval len krátko. Popri ňom totiž od začiatku šesťdesiatych rokov kreslil aj ilustrácie do detských časopisov Včielka, Zornička, Ohník a Kamarát aj do maďarského Kis Építő. V roku 1963 začal pracovať ako výtvarný redaktor vo vydavateľstve Smena v Bratislave, ktoré mu otvorilo cestu do bohatej umeleckej tvorby. Stal sa členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov aj Zväzu slovenských dramatických umelcov. Od roku 1966 Ivan Popovič pôsobí ako umelec v slobodnom povolaní.2
Film, animácia, rozhlas, literatúra
Nasledujúce desaťročia Ivan Popovič intenzívne spolupracoval s rôznorodými klientmi na rozmanitých projektoch. Verejnosti je známy najmä z filmového a televízneho prostredia. Ako režisér, scenárista a výtvarník sa podieľal na tvorbe vyše stovky animovaných a dokumentárnych filmov pre televízne aj filmové štúdiá. V čase socializmu spolupracoval s národnými podnikmi Slovenská filmová tvorba Bratislava a Československá televízia Bratislava. Od roku 1993 pokračoval v spolupráci so Slovenskou televíziou vo dvojici so synom Dávidom Popovičom pod ich vlastnou značkou My Studio. Medzi najznámejšie filmové a televízne diela Ivana Popoviča patria napríklad seriály pre deti Hlavičkove rozprávky (1974 – 1975), Kuk a Bubu (1983 – 1984) či Mať tak o koliesko viac! (2002 – 2015), krátkometrážne animované filmy Pingvin (1965), Socha (1970), O slniečku, čo nechcelo ráno vstávať (1970), Panpulóni (1976), Strážca Sen (1978), Ikarovia (1980), Blcha a slon (1983), Boli tu Ufoni (1984, získal Hlavnú cenu na II. európskom festivale krátkych filmov v Západnom Berlíne), Príbeh osamelej lyžičky (1990), Clown Kuki (1999) a mnohé ďalšie.3 Ivan Popovič sa tiež podieľal na výtvarných návrhoch viacerých televíznych titulkov relácií pre deti a mládež. Písal aj scenáre pre rozhlas a autorské literárne diela pre deti, pre dospelých prózy Ezra (1971) či Žena cez palubu (1971), žiaľ, druhú knihu režim cenzuroval a dal zošrotovať. Po nežnej revolúcii a páde režimu napísal prózu Utešiteľ žien (1994), knihu úvah a fejtónov 100 + jeden deň Ivana Popoviča (1996) a zbierku humorne ladených próz a grotesiek Mejdan (2000). Literatúru pre deti a mládež písal vo dvojici spolu s bratom Vladimírom Popovičom a spoločne vydali knihy Keď si doma sám (1969) a A ja sa volám Klinček! (1984)4.
Grafický dizajn
Grafický dizajn sprevádza Ivana Popoviča celým jeho tvorivým obdobím. Vďaka svojej prvej kreatívnej práci výtvarného redaktora a ilustrátora sa hneď naučil graficky upravovať dvojstránky publikácií, spájať obrazové a textové zložky do ucelenej podoby a pracovať s písmom. Osvojil si tak zásady grafického dizajnu, ktoré aplikoval do svojho jedinečného humorného výtvarného jazyka založeného na detskom rukopise, voľnej ilustrácii a kontúrovej linke. V kontexte slovenskej typografie Ivan Popovič vyniká hlavne svojím autorským ručne kresleným skriptom. Písmo preňho bolo vždy súčasťou ilustrácie, tvarovo aj farebne ho zosúlaďoval s kresbou, fotografiou či kolážou, vytváral svoje vlastné kaligrafické nápisy či dokonca aj celé texty pre potreby konkrétneho zadania. Pomocou hrúbky, zväčšovania, zmenšovania, podfarbovania, podčiarkovania či delenia písma vytvoril hierarchiu textu. Ak bola zákazka určená staršiemu dospelému publiku, pracoval skôr s fotoreprodukciami, kolážami, farebnými plochami a rôznymi kombináciami fontov, ale stále si zachovával svoj rukopis a štipku humoru. Grafický dizajn tvoril pre zadávateľov z oblasti kultúry, divadla, filmu, hudobno-tanečných podujatí, výstav, ale aj ekológie a propagácie. Po založení vlastného kreatívneho štúdia My Studio v roku 1992 navrhoval vizuály aj pre súkromné firmy, podniky a inštitúcie.
Plagát
Ivan Popovič prirodzene najviac inklinoval k plagátu – médiu na pomedzí voľného a úžitkového umenia, ktoré mu poskytovalo najviac možností autorského výtvarného a humorného vyjadrenia. Od začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia navrhol niekoľko stoviek plagátov, kde aplikoval svoj lineárny ilustrátorský štýl, vlastný skript, vtip a humornú pointu.
- LONGAUER, Ľ.: Typografia a dizajn písma na Slovensku. (Začalo sa to Cyrilom a Metodom). Bratislava: Slovart, VŠVU, 2017, s. 180. ↩︎
- Tamtiež. ↩︎
- http://www.mystudio.sk/animovany_film_historia.htm ↩︎
- https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-popovic/zivotopis-autora ↩︎
Celý článok nájdete v časopise Designum 3/2024 na s. 58. Viac informácií o predaji časopisu Designum.
Designum oslavuje tento rok 30. výročie svojho vzniku! Pri tejto príležitosti bola v Galérii dizajnu Satelit otvorená výstava a k prvému tohtoročnému číslu sme Vám pribalili malý darček v podobe zápisníka.