Andrej Haščák. Plagát ako médium sebavyjadrenia

Andrej Haščák (1976) je grafický dizajnér a pôsobí v oblasti komunikačného dizajnu. Doposiaľ vytvoril viac než 150 plagátov, viacero firemných značiek a logotypov, knižné ilustrácie, spracoval grafické návrhy katalógov a brožúr, podieľal sa na reklamných kampaniach od citylightov či bilbordov až po TV spoty. Od roku 2008 je členom Združenia Bienále Brno – členská organizácia UVU ČR a ICOGRADA. Absolvoval viacero dizajnérskych workshopov a pravidelne sa zúčastňuje na popredných zahraničných a domácich výstavách s medzinárodnou účasťou orientovaných predovšetkým na dizajn plagátov, kde zároveň pôsobil aj ako porotca. Je vedúci Katedry dizajnu na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (FU TUKE), kde súčasne vedie ateliér Vizuálna komunikácia.

Pre tvoju grafickú tvorbu je charakteristický najmä plagátový dizajn. Kedy si sa dostal k tvorbe plagátov a čo ťa k tomu viedlo?

Už odmalička som vyrastal v prostredí, ktoré bolo prepojené s výtvarným umením. Môj otec bol výtvarník a pedagóg, často ma brával k sebe do ateliéru, kde som si mohol vyskúšať rôzne umelecké techniky, zdokonaľovať sa v kresbe a oboznámiť sa so svetom výtvarného umenia. Prirodzene som teda inklinoval aj k umeleckému vzdelávaniu, či už na strednej, alebo na vysokej škole. V rámci dizajnérskej praxe som mal možnosť pracovať na rôznych zadaniach a projektoch grafického dizajnu, pričom ma oslovila aj tvorba plagátu. Toto médium je veľmi flexibilné a tvorcovi umožňuje využívať rôzne výrazové prostriedky. Na základe toho som sa plagátovej tvorbe začal venovať cielene.

Škola umeleckého priemyslu v Košiciach (odbor propagačná grafika, 1994), Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave (odbor úžitkové umenie – priemyselný dizajn, 2000) a Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (odbor dizajn, doktorandské štúdium – 2009, habilitácia – 2015) – tieto vzdelávacie inštitúcie predstavujú míľniky v tvojom umeleckom vzdelávaní. Ako si spomínaš na svoje študentské roky?

V rámci umeleckého štúdia som prešiel viacerými odvetviami umeleckého zamerania a vyskúšal rôzne prístupy v tvorbe. Umeleckej tvorbe som sa začal intenzívne venovať na Škole umeleckého priemyslu v Košiciach, kde medzi mojich spolužiakov patrili napr. Boris Vaitovič či Tomáš Agat Błoński. Každý z nás v súčasnosti pôsobí v akademickom prostredí. Boris je vedúci Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení TUKE, Tomáš zase vyučuje v susednom Poľsku (Akadémia výtvarných umení Jana Matejka v Krakove). Okrem toho sú zároveň aktívnymi umelcami. Z obdobia vysokoškolského štúdia by som rád spomenul najmä dvoch svojich profesorov. Pedagogický prístup profesora Františka Buriana a jeho dizajnérska prax boli pre mňa inšpiráciou pri výbere môjho profesijného zamerania. So Zdenom Kolesárom, významným teoretikom dizajnu, som mal možnosť spolupracovať v rámci Katedry dizajnu FU TUKE nielen ako s kurátorom výstav, ale aj pri zabezpečovaní výučby dizajnu.

Čím si médium plagátu vydobylo prvenstvo v tvojej tvorbe?

Plagát poskytuje priestor na reakciu na rôzne sociálne, kultúrne a spoločenské témy. Práve pri týchto témach môže autor preukázať svoje zmýšľanie, vyjadriť svoj postoj. V tomto zmysle teda plagát vnímam ako jeden z prostriedkov sebavyjadrenia. Toto médium nemá striktne vymedzené mantinely a je možné spracovať ho rôznymi spôsobmi. Plagát môže tvoriť jediné písmeno či znak, na druhej strane to môže byť aj starostlivo prepracovaný vizuál. Plagát vnímam ako výzvu hľadať originálny výtvarný prejav.

Aké témy najčastejšie reflektuješ pri tvorbe plagátov?

V začiatkoch som sa musel vyrovnať s témami rôznych plagátových výziev a zamyslieť sa, ako na ne zareagovať. Neskôr si už človek vyberá, čomu sa chce venovať, a vizuál prispôsobuje danej myšlienke. V súčasnosti sa venujem témam ako ekológia, sociálno- spoločenské problémy, ľudské práva či kultúrne plagáty. Ide teda o témy, ktoré rezonujú v spoločnosti. Takto sú postavené aj rôzne medzinárodné plagátové výzvy, do ktorých sa zapájam, týmto nakoniec všetci žijeme. Zastávam názor, že nie je dôležitá len výtvarná stránka plagátu a jeho technické prevedenie, ale aj jeho obsah.

Čo ťa najviac inšpiruje pri tvorbe? Máš v rámci plagátového dizajnu obľúbený štýl, obdobie či tvorcu?

Mojou najväčšou inšpiráciou je reakcia na súčasné dianie v spoločnosti v konfrontácii s minulosťou. Ďalším pozitívnym impulzom sú aj diela iných plagátových tvorcov. Je pozoruhodné, ak autor dokáže majstrovsky zvládnuť grafickú skratku, čiže dôkladne premyslieť obsah, syntetizovať a konkretizovať výtvarný prejav. Takými tvorcami plagátov sú napríklad Mykola Kovalenko, Lex Drewinski či Noma Bar. Tento prístup má môj obdiv. Rád by som ešte spomenul aj súčasné plagáty z východnej Ázie, ktoré sú často veľmi výtvarné, zároveň sú abstraktnejšie a poetickejšie, než na aké sme zvyknutí v našich končinách.

Akým spôsobom pristupuješ k tvorbe plagátov a akú rolu pri tom zohráva typografia?

Dnešné technológie ponúkajú bohaté spektrum možností, ktoré by boli pred rokmi len veľmi ťažko realizovateľné. V súčasnosti môžeme celý proces tvorby diela veľmi urýchliť – ak dizajnér ovláda grafický softvér, ide to oveľa efektívnejšie. Samozrejme, stále je potrebné ovládať remeslo, ale okrem toho vznikajú mnohé nové nástroje, napr. na báze umelej inteligencie, vďaka čomu má tvorca k dispozícii oveľa širšie spektrum možností pri navrhovaní i realizácii svojich ideí. Pokiaľ ide o písmo, používam ho ako výrazový, výtvarno-stavebný prostriedok, často je nosným elementom celej kompozície. V niektorých plagátoch s ním pracujem ako s 3D objektom, v iných zase využívam lettering, občas sa písmo ocitá až na hranici čitateľnosti.

Niektoré z tvojich plagátov získali ocenenia na medzinárodnom trienále Ekoplagát Žilina. Ktoré z doposiaľ vytvorených plagátov považuješ ty osobne za najdôležitejšie a prečo?

Určite by to boli spomínané plagáty s tematikou ochrany prírody a životného prostredia (Stop Deforestation, 2010; Water is Life, 2017), keďže ide o čoraz naliehavejšie globálne výzvy, ktorým ako ľudstvo čelíme. Ďalej napríklad plagát pre sté výročie Bauhausu (Bauhaus 100, 2019) či niektoré sociálno-politické plagáty (Corruption, 2012; Tolerance, 2022). Bavilo ma vytvárať aj plagáty pre jazzové festivaly (Jazz Lights, 2016; Make Jazz Not War, 2022).

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 1/2024 na s. 20. Viac informácií o predaji časopisu Designum.

Designum oslavuje tento rok 30. výročie svojho vzniku! Pri tejto príležitosti bola v Galérii dizajnu Satelit otvorená výstava a k prvému tohtoročnému číslu sme Vám pribalili malý darček v podobe zápisníka.