Teoretik Karel Teige v dvadsiatych rokoch minulého storočia použil slovnú metaforu „divadlo ulice“ pre pulzujúci, dynamický vizuálne-akustický dej, ktorý sa v tom čase odohrával v centrách väčších miest. Mal tým na mysli nielen všadeprítomný dopravný lomoz a ruch, ale aj novú urbánnu ikonografiu, ktorú tvorili vývesné štíty, portály obchodov, osvetlené výkladné skrine, fasádna veľkoplošná reklama a blikajúce neóny. Výkladné skrine s rafinovane aranžovaným tovarom neušli pozornosti surrealistov, ktorí obdivovali ich absurdné a vynaliezavé zostavy, svetelné iluminácie boli blízke experimentom konštruktivistov, reklamy a nápisy vychádzali z modernej typografie a osvedčených postupov, ako získať pozornosť okoloidúcich. Pre pochopenie medzivojnového modernizmu predstavuje ono pominuteľné „divadlo ulice“ kľúčovú tému, napriek tomu sa táto oblasť nestala nijako rozšíreným námetom pre odborné štúdie. Táto kniha sa snaží nájsť priesečník medzi obchodom a umením, medzi „nízkym“ a „vysokým“, medzi popkultúrou, komerčnou propagáciou a nezávislou tvorbou. Publikácia obsahuje päť odborných štúdií, ktoré reklamné praktiky prezentujú v kontexte výtvarného umenia, architektúry, fotografie, filmu a nových technológií spätých s elektrifikáciou miest. Miestne a časovo sa štúdia sústredí na rámec Československa vymedzený rokmi 1918-1938 s výberovými odkazmi na európske relácie. Textovú časť dopĺňa bohatá obrazová dokumentácia vychádzajúca z rešerší dobových periodík, archívov, verejných i súkromných zbierok. Ako určitý anachronický prvok je do knižného bloku vsadený – na priesvitnom papieri – súbor dvadsiatich kresieb Evy Koťátkovej, ktorý rozvíja skúmanú tému na hranici medzi pragmatizmom obchodu a „kŕčovitou krásou“ surrealizmu.