Keramika a porcelán

Výrobu keramiky na našom území v minulosti dlhodobo zabezpečovali hlavne regionálne hrnčiarske dielne, ktoré spracúvali bohaté lokálne zdroje hlín a ílov. Na habánsku tradíciu nadviazala úspešná Holíčska manufaktúra (založená v roku 1743). Pravdepodobne v rovnakom období začala produkciu aj Kremnická kameninová továreň. Porcelánové výrobky na slovenskom trhu pochádzali hlavne z Čiech. Výber prác vytvára obraz o rôznorodých spôsoboch narábania s keramickými materiálmi naprieč desaťročiami, tvoriac tak predstavu o trendoch ale aj dobových spoločenských názoroch. Na Slovensku tvorilo viacero výrazných osobností, ako Júlia Horová, Tibor Honty, Dagmar Rosůlková, Zuzana Zemanová, Miloš Balgavý st., Imrich Vanek, Eva Trachtová, Jozef Sušienka, Juraj Marth, Ilja Holešovský, Ivica Vidrová, Marián Polonský, Ivan Polonský, Bernardína Lunterová, Gabriela Luptáková, Jozef Danč. Mnohí pôsobili jednak ako autori a tvorcovia diel vo vlastných ateliéroch, ale súčasne aj ako návrhári pre keramické dielne: Júlia Horová a Dagmar Rosůlková pre Slovenskú keramiku v Modre, Miloš Balgavý st. okrem iných pre dielne v Martine a vo Vrútkach, Eva Trachtová najmä pre dielne Slovenského fondu výtvarných umení v Bratislave. Zmenu politického režimu prežila súkromná, vtedy mladá bratislavská dielňa ART4 (vznikla v roku 1983), ktorá produkovala práce podľa návrhov jej majiteľa Juraja Mihalíka až do polovice deväťdesiatych rokov. Zakladanie súkromných dielní a ateliérov je typické aj pre súčasnú trhovú situáciu. Posledné desaťročie prinieslo keramikom nové technologické možnosti. Najmladší autori, ako Ivica Markovičová, Markéta Nováková, Linda Viková, Rudolf Rusňák a Lucia Kováčiková už okrem hlín používajú aj porcelán. Naopak mladá dielňa modranska, s.r.o., pod vedením Jakuba Lišku, nadväzuje na tradíciu ľudovej keramiky.

Simona Janišová